Klopanie na eurázijskú integračnú bránu
pondelok 04. máj 2020Na riadnom zasadnutí Zákonodarnej komory Olij Mažilisu (Законодательная палата Олий Мажлиса) Uzbekistanu, čo je dolná komora miestneho parlamentu, poslanci v poslednom týždni apríla prerokovali možnosť užšej spolupráce Uzbekistanu s Eurázijskou ekonomickou úniou (EEÚ).
Logo Eurázijskej ekonomickej únie.
Výsledkom prerokovania bolo prijatie Uznesenia Zákonodarnej komory Olij Mažilisu o EEÚ (Постановление Законодательной палаты Олий Мажлиса по ЕАЭС).[1]
Za prijatie uznesenia, ktoré predpokladá inštitucionálnu spoluprácu Uzbekistanu s EEÚ, bolo 82 poslancov, proti 32 a 14 sa zdržalo hlasovania.
Samotnému plenárnemu rokovaniu predchádzala seriózna príprava. 10. apríla 2020 sa uskutočnila v dolnej komore tzv. vládna hodina (za účasti členov exekutívy) a následne 16. apríla 2020 parlamentné vypočutie, počas ktorých boli posúdené všetky otázky, o ktorých mali pochybnosti členovia dolnej komory, ako aj to, či sa stať plnoprávnym členom EEÚ, alebo zatiaľ získať štatút pozorovateľa v EEÚ.
Na riadnom zasadnutí 28. apríla 2020 si poslanci vypočuli ešte informáciu pracovnej skupiny, ktorá študovala možnosti spolupráce s EEÚ. Z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska, ale aj možnosti dopadov na uzbeckú spoločnosť.
Aj na základe tejto informácie poslanci rozhodli tak, ako rozhodli. V prijatom dokumente sa o.i. uvádza: „... pre Uzbekistan ostávajú aktuálnymi otázky rozšírenia medzinárodnej ekonomickej spolupráce a integrácie do svetového trhu, vrátane Eurázijskej ekonomickej únie...“ To rozhodnutie je, že Uzbekistan sa chce získať štatút pozorovateľa v EEÚ.
Pre záujemcov o dejiny vzniku EEÚ pripomenieme, že o vzniku Eurázijskej ekonomickej únie sme v SLOVE informovali 5. februára 2015 v článku: Nový integračný a geopolitický fenomén: Eurázijská ekonomická únia[2]. Totiž dňa 1. januára 2015 vstúpila do platnosti Zmluva o Eurázijskej ekonomickej únii, ktorú 29. mája 2014 podpísali vo vtedajšej Astane (dnes Nur-Sultan) prezidenti Bieloruska, Kazachstanu a Ruskej federácie. Neskôr sa k tomuto ekonomickému integračnému zoskupeniu pripojilo Arménsko a Kirgizsko.
Členské krajiny Eurázijskej ekonomickej únie
Zdroj: www.xs.uz
Pôvodne sa ponúkalo miesto zakladajúceho člena aj Uzbekistanu, ale vtedajší prezident Islam Karimov sa k tejto ponuke postavil hlboko negatívne. Vtedy bola totiž v Taškente veľká nedôvera voči všetkému, čo bolo spojené s integráciou. Dovolím si po pamäti parafrázovať reakciu I. Karimova – najskôr ponúkajú ekonomickú integráciu, potom príde politická a potom stratíme svoju nezávislosť! Nie, I. Karimov vtedy nehovoril o projekte Európskej únie, ktorú v čase po COVID-19 čakajú krušné časy, ak vôbec prežije, ale o projekte vznikajúcej Eurázijskej ekonomickej únie.
Takže v tomto kontexte je rozhodnutie taškentskej dolnej komory – získať štatút pozorovateľa v EEÚ – súčasťou vnútropolitických posunov a otvárania sa Uzbekistanu po zmene na poste prezidenta.
Teraz sa toto rozhodnutie Zákonodarnej komory Olij Mažilisu posunie na prerokovanie Senátu Olij Mažilisu a potom začne uzbecká vláda konať. Tento proces však bude pomerne rýchly, pretože Taškent veľmi dobre vie, čo mu štatút pozorovateša v EEÚ dá.
Čo to dá Uzbekistanu
Prvým predpokladom je, že zahájenie de facto inštitucionálnej spolupráce s EEÚ privedie k nárastu zahraničného obchodu Uzbekistanu a po druhé poslúži posilneniu práv pracovných migrantov. Najmä tých, ktorí legálne pracujú v Ruskej federácii.
Zjednodušenie, resp. unifikácia colných procedúr vo vzťahu EEÚ – Uzbekistan, by malo pozitívne vplývať na zjednodušenie a teda na zvýšenie exportu poľnohospodárskej produkcie (najmä ovocia a zeleniny) na trhy krajín v rámci EEÚ.
Podľa prepočtov uzbeckých expertov sa ďalej otvára možnosť exportovať tovary s pridanou hodnotou za cca 1,6 mld.$, na unijných tarifoch ušetriť cca 220 mil.$, za železničnú dopravu a zvýšenou ochranou svojich pracovných migrantov zabezpečiť nárast ich príjmov v rozmedzí 15-20 %.
Naladenie spolupráce Uzbekistanu s EEÚ by malo umožniť občanom Uzbekistanu dostať sa domácom trhu (čo doteraz absentuje) ku kvalitným tovarom za ceny, ktoré budú odrážať konkurenčné vzťahy na regionálnom trhu.
Zasadnutie Zákonodarnej komory Olij Mažilisu.
Foto: http://parliament.gov.uz
Niektoré expertné hlasy však upozorňujú, že užšia spolupráca v rámci EEÚ môže mať negatívny vplyv na zahraničnú obchodnú bilanciu Uzbekistanu a tiež na stabilitu národnej meny SOM (aktuálny kurz je 1,-€ – 10.960,66 UZS). Tiež existuje riziko, že niektoré výrobné a servisné segmenty Uzbekistanu ustúpia pod tlakom konkurencie zo strany ekonomických subjektov členských krajín EEÚ.
Pozície poslancov[3]
Až netradične aktívne sa poslanci dolnej komory vyjadrovali k danej téme. Tak napríklad poslankyňa Zulajcho Akramova (Зулайхо Акрамова) akcentovala, že „... spolupráca s EEÚ sa pozitívne prejaví predovšetkým v sfére turizmu, nákladnej a osobnej vlakovej (aj leteckej) dopravy. Bude potrebné vytvoriť zodpovedajúcu infraštruktúru a unifikovať právnu základňu so štandardam, ktoré už sú v rámci EEÚ...“
Vedúci frakcie vládnucej Liberálno-demokratickej strany Uzbekistanu UzLiDeP Aktam Chaitov (Актам Хаитов) pozíciu svojho poslaneckého klubu zhrnul do konštatovania: „.. .akákoľvek ekonomická spolupráca slúži k zvýšeniu konkurencieschopnosti produkcie, zníženiu ceny, zavedeniu nových technológií, rozšíreniu tranzitu tovarov a služieb a aktivizuje trhové reformy. Formát štát-pozorovateľ považujeme v prvej etape za rozumný...“
V mene frakcie Demokratickej strany Uzbekistanu «Миллий тикланиш» Ališer Kodirov (Алишер Кодиров) zdôrazňoval fakt že: „... ani jedna krajina sveta sa nerozvíja osamote a izolácia bráni rastu. My sme skúsili ísť touto cestou, ale výsledky nenaplnili naše nádeje...“
Poslanec Narimon Umarov (Наримон Умаров) z frakcie Sociálno-demokrartickej strany «Адолат» pripomenul energetický fenomén: „... spolupráca Uzbekistanu s členskými krajinami EEÚ v oblasti energetiky môže mať v perspektíve dobré výsledky, pretože tam sú svetoví lídri v ťažbe a spracovaní ropy a plynu...“ Mal na mysli Rusko a Kazachstan, ako producentov a Bielorusko, ako spracovateľa a exportéra ropy. Žiaľ, Arménsko a Kirgizsko sú na tom v rámci EEÚ energeticko-surovinovo asi tak ako Slovensko alebo Česko v rámci EÚ, čiže dosť biedne.
V mene Národno-demokratickej strany Uzbekistanu vystúpil vedúci frakcie Ulugbek Inojatov (Улугбек Иноятов), ktorý atmosféru vo frakcii zhrnul: „... štát sa nemôže rozvíjať osamote. Ani v dnešnej zložitej situácii nie je možné prekonať ťažkosti bez podpory. Pandémia koronavírusu destabilizovala celý svet a postihla ekonomiky aj najsilnejších krajín. Ohodnotenie a prognózovanie výsledkov perspektív spolupráce s EEÚ je mimoriadne zložitý a ťažký, ale potrebný proces...“
Šéf frakcie Ekologickej strany Uzbekistanu Borij Alichanov (Борий Алиханов) upozornil na ekologické faktory: „... je potrebné analyzovať činnosť EEÚ z pohľadu ekologickej spolupráce. Integrácia s EEÚ neznamená len upevnenie ekonomického potenciálu, ale aj naplnenie konkrétnych úloh spojených s ochranou prírody, pretože ekonomické vzťahy sa nemôžu rozvíjať bez využívania prírodných zdrojov...“
Ak by sme zhrnuli diskusiu v Zákonodarnej komore Olij Mažilisu, tak z nej vyplynul jasný záver – Uzbekistan zatiaľ nie je pripravený na plnohodnotné členstvo v Eurázijskej ekonomickej únii, ale štatút pozorovateľa v Eurázijskej ekonomickej únii, ako prvý krok k budúcej plnohodnotnej integrácii, je v súlade s jeho národnoštátnymi záujmami.
Nová Veľká hra
V ostanom období – a to treba priznať – sa o Uzbekistane začína písať vo svetovej tlači v pozitívnom tóne a v rôznych ratingoch sa ako „miláčik publika“ začína posúvať vyššie a vyššie. Môže to byť aj preto, že v krajine sa očakáva masívna privatizácia...
Faktom je, že v polovici apríla bol zverejnený rating Reportérov bez hraníc, v ktorom bola hodnotená sloboda médií 2020[4]. Z krajín Strednej Ázie bolo na tom najlepšie Kirgizsko (82. miesto), potom Uzbekistan (156. miesto). Na 157. mieste je Kazachstan, ktorý nevie prehryznúť, že ho Taškent prebehol. Minister informácii a komunikácii Kazachstanu Dauren Abajev (Даурен Абаев) mal v Nur-Sultane špeciálnu plačovku, kde tento rating označil za „... subjektívny...“. Tadžikistan je na 161. mieste a Turkménsko je na 179. mieste tesne pred poslednou Severnou Kóreou.
Alebo iný príklad. Uzbekistan sa prvý raz za ostatných pätnásť rokov posunul v rebríčku náboženských slobôd za rok 2019[5], ktorý zverejnila Komisia USA pre medzinárodnú slobodu vierovyznania (USCIRF). Komisia neodporučila State departamentu USA dať Uzbekistan do zoznamu krajín, ktoré by predstavovali znepokojenie v sfére náboženských slobôd. Aj noviny The Washington Post si všimli, že Uzbekistan sa nedostal do každoročného „čierneho zoznamu“ porušovateľov náboženských slobôd[6].
Prvý krok – Uzbekistan ako pozorovateľ – umožní Taškentu nielen naladiť vzťahy s partnermi v EEÚ, ale môže využiť a použiť jej dopravno-komunikačnú štruktúru a substantívnejšie sa zapojiť do čínskeho projektu (novej) Hodvábnej cesty – Jeden pás, jedna cesta. Čiže, okrem výhody pre Uzbekistan ide aj o malé geopolitické víťazstvo Pekingu.
Ak zoberieme do úvahy, že ešte donedávna Taškent tvrdo odmietal akúkoľvek integráciu a multilaterálnu spolupráci vždy realizoval s veľkou rezervou či nedôverou, pripojenie sa, aj keď zatiaľ ako pozorovateľ, k integračnému projektu s názvom Eurázijská ekonomická únia je určite zaujímavý ťah Taškentu na geopolitickej a geokenomickej šachovnici.
A ak to nie je veľké, tak určite nie malé geopolitické víťazstvo Ruska, ktoré je motorom Eurázijskej ekonomickej únie, aj keď jej ideovým otcom je politicky odchádzajúci zo scény exprezident Kazachstanu Nurslutan Nazarbajev.
O Rusko si mnohí (aj slovenskí a slovanskí politickí úradníci) obtierajú svoj jazyk, ale klopanie Uzbekistanu na nebeskú integračnú bránu (vo filozofii Boba Dylana - Knockin' on Heaven's Door) opäť mení v čase koronavírusu pomer síl.
A hádajte v koho prospech.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
[1] Text pozri: http://parliament.gov.uz/ru/events/other/30908/
[3] Pozri: Фракции политических партий выразили свои позиции, In: Xalq so'zi (Národné slovo), 29.04.2020,
http://www.xs.uz/ru/post/fraktsii-politicheskikh-partij-vyrazili-svoi-pozitsii
[4] Pozri: https://rsf.org/en/ranking_table;