Reklama
Reklama

Klasici všetko vedia najlepšie

Počet zobrazení: 1660

V minulých rokoch v čase letných prázdnin, kedy tak politika ako aj vážna kultúra spia hlbokým spánkom, pokúšal som sa prebudiť záujem čitateľov citátmi z kníh, ktoré som práve čítal. Tak v dielach veľkých autorov, ale niekedy dokonca aj v komerčnej literatúre človek nájde myšlienky, ktoré ukazujú na to, že vo svete sa v mnohých aspektoch takmer nič nezmenilo a že v minulosti napísané myšlienky žijú aj dnes aktuálne.

Tentoraz chcem ponúknuť čitateľom myšlienky môjho obľúbeného v Košiciach narodeného maďarského spisovateľa Sándora Máraiho. V  románe Hlas (vyšiel u nás v roku 2013 a je skôr esejou než románom), reaguje na nebezpečenstvo nacizmu v tridsiatych rokoch minulého storočia, nájdeme v ňom aj takýto odsek:

„Najhlbším zmyslom Európy nie je jednota, ale odlišnosť, pestrosť a protikladnosť života, úchvatný zápas a spor rás a rečí. Tomu nerozumejú všetci tí, čo rečnia o zjednotenej Európe. Európa nebude jednotná vtedy, keď sa zrušia colné hranice, všetky krajiny budú mať spoločnú menu a o obchode s ľudským mäsom, o odzbrojovaní, pašovaní drog a o otázkach dane z príjmu sa bude rozhodovať v dajakom nadnárodnom európskom parlamente. Dovolím si predpovedať, že nikdy nebude Európou tak málo ako v momente, keď pre obyvateľov tohto kontinentu nastane táto umelá jednota. Byť Európanom neznamená, že prestanem byť v prvom rade Francúzom či Švajčiarom a že budem vo vrecku vláčiť preukaz totožnosti, ktorý dosvedčí, že som Európan. Byť Európanom znamená zachovať si životný pocit, že ide o spoločnú kultúru. Zvyšok sú mocenské, vojenské a administratívne záležitosti. Kultúra je to, že niekto nosí v duši povedomie všetkého, čo v období pred kresťanmi a za dve tisícročia kresťanstva ľudia vytvorili, čo mysleli, po čom túžili, v čo verili. Pre ľudí v minulých tisícročiach to všetko bolo dôležité, aj keď pri tom vyčíňal mor, tridsaťročné vojny či občianske vojny reformácie. Každý výčapník, aj mäsiar vedel, že jeho bytosť, myšlienky, remeselné zvyky a chmaty sú súčasťou tejto kultúry a bolo to pre neho dôležité. Dnes však už žijú ľudia, pre ktorých to dôležité nie je.“

Dnešnému človeku sa čo-to z týchto riadkov môže zdať prekonané. Náš človek oceňuje, že môže slobodne cestovať do iných krajín, že neexistujú colnice a že v cudzom svete väčšinou ani nemusí navštevovať zmenárne. Po desaťmesačnej tvrdej práci je rád, že môže vylihovať na brehoch Jadranu, na Costa Brava či na gréckych ostrovoch. Byť Európanom v Máraiovom zmysle však znamená aj to, že popri oddychu navštívi aj zámky na Loire, gotickú i secesnú Barcelonu, nádherné paláce a kostoly v Taliansku, že mu nebudú vadiť príliš hluční Taliani a prísni a poriadkumilovní Nemci, že si uvedomí ako je pre Španielov v ich horúcom podnebí potrebná obedňajšia siesta a nebude ich preto označovať za lenivcov. A že pochopí, ako veľa máme všetci spoločného. Pravda, k tomu potrebuje náš občan aspoň minimum humanitného vzdelania, na ktoré sa dnes toľko nadáva, lebo v dnešnom pretechnizovanom svete sa komusi zdá byť luxusom. A opäť sa necháme opíjať rožkom, veď v mnohých západných krajinách sa kombinuje technické a humanitné vzdelanie, pretože to druhé údajne vedie k obecnej tvorivosti človeka. A nielen lingvistu, psychológa, ale aj manažéra a inžiniera.

Škoda, že dnes čítanie už nepatrí k bežným aktivitám väčšiny ľudí. V knihách by našli veľa múdrostí o sebe i o dnešnom svete.

Úvodné foto: Emil Polák

Priemer: 4.5 (15 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama