Reklama
Reklama

Kirgizsko – zákon zákonov a vizitka štátu

Počet zobrazení: 1474

V nedeľu 11. apríla 2021 sa v stredoázijskom Kirgizsku uskutoční – ako jeden z dôsledkov (výsledkov) skoro už tradičnej jesennej revolúcie v krajine – referendum o novej Ústave Kirgizskej republiky.[1]

V ten istý deň sa súbežne s referendom o Ústave Kirgizska uskutočnia aj regionálne voľby (ešte podľa starých pravidiel) v 28 mestách a 420-tich okresoch krajiny. Len v samotnom Biškeku na 45 miest v mestskom parlamente kandiduje 2 012 kandidátov, ktorí predstavujú 59 riadne registrovaných politických subjektov. Ešte pôvabnejšie je, že v rámci tejto viac ako dvojtisícovej množiny kandidátov je celkom päť bývalých prezidentských kandidátov, ktorí boli v mimoriadnych prezidentských voľbách (10. 1. 2021) neúspešní a podľahli Sadyrovi Žaparovovi (Садыр Жапаров).

kirgizsko_ustava843.jpg
Foto: yandex.ru

Na úvod treba vysvetliť, či dovysvetliť, čo máme na mysli, keď hovoríme o kategórii tradičnej, ale v živote ľubovoľnej spoločnosti netradičnej udalosti – o revolúcii, aj keď pri troške predstavivosti by sme udalosti z jesene 2020 mohli pokojne porovnať s udalosťami spojenými s útokom na sídlo Kongresu – Kapitol vo Washingtone. Inak povedané, v Spojených štátoch sme boli svedkami jasnej kirgizácie jej vnútornej politiky obsahom a formou (obsadenie budovy parlamentu rozhnevanými občanmi, s ktorými si demokracia vytrela...). Nedávne odvážne kaskadérske kúsky Leonida Iľjiča Bidena na schodíkoch Air Force One na tejto podobnosti nič nemenia.
 

Revolučná paleta farieb

Za skoro kompletných tridsať rokov od ukončenia existencie Sovietskeho zväzu, so stavom ku koncu marca 2021, má Kirgizsko za sebou pestrú revolučnú paletu.

Hovoríme o troch farebných revolúciách (možno skôr o prevratoch) v rokoch 2005, 2010 a nakoniec o jesenných (október) udalostiach 2020, ktoré dozrievali od roku 2018 ako dôsledok slabej a bojazlivej vnútornej politiky vtedajšieho prezidenta Alzambeka Atambajeva (momentálne je vo výkone trestu). Ten síce ústavne odovzdal svoju funkciu riadne zvolenému nástupcovi  Sooronbajovi Žeenbekovovi, ktorý cez operatívnu zmenu Ústavy Kirgizska posilnil pozíciu premiéra Sapara Isakova.

Lenže Kirgizsko sa začiatkom roku 2018 ponorilo do vleklej politickej krízy, keď časť politických elít preferovala nového prezidenta a časť ostala lojálna tomu starému. Vyriešenie malo priniesť odvolanie S. Isakova z postu v apríli 2018. Lenže situácia sa vyvinula presne naopak a spoločnosť sa rozčesla. Stúpenci A. Atambajeva zdvihli hlavy a celý konflikt vyvrcholil (a akože skončil) v auguste 2019. Hovoríme o čiastočnej vzbure a silovo-demonštratívnom zatknutí exprezidenta A. Atambajeva v jeho vidieckom dome.

Lenže potom prišla jeseň 2020 a všetko bolo inak.[2] Tá bola (a je) logickým vyvrcholením kirgizských vnútorných disproporcií a alogických politických kompromisov, ktorým ešte pomohol COVID-19.
 

Ústava vzor 2021

Nový text Ústavy Kirgizska mení situáciu (a zmení, ak bude referendum úspešné) tak, že krajina sa presúva a vracia sa od parlamentnej formy k prezidentskej forme.

Úloha a kompetencie parlamentu Žogorku Kenešu (Жогорку Кенеш) sa minimalizujú a prezident získa neobmedzenú moc. Ukázalo sa totiž, že doterajšie široké kompetencie parlamentu (ako experiment v Strednej Ázii), ktoré si pochvaľovali najmä západné neziskovky a označovali Kirgizsko za ostrov demokracie, de facto priviedli len k trvalej revolučnej nestabilite a víťazstvu oligarchiátu. Niečo podobné ako momentálne na Slovensku. Parlament reprezentujú neznámi poslanci, jeho predseda, samozrejme, ako vysoko vzdelaný človek s mimoriadnymi morálnymi kvalitami, ďalej obľúbený predseda vlády s plagiátorským pozadím a najmä dušou na Slovensku neprítomný najvyšší ústavný činiteľ „tejto krajiny“.

Inak jeden z kirgizských poslancov, ktorý hlasoval proti (celkom za 90, proti 6 poslanci)[3], aby bolo prijaté rozhodnutie o referende, Žanar Akajev (Жанар Акаев) konštatoval na margo novej Ústavy Kirgizska: „... otvára cestu k uzurpovaniu moci prezidentom. Podľa návrhu bude môcť S. Žaparov vládnuť do roku 2037. To nie je Ústava, to je hanba...“

Ak dokument prejde, tak napr. prezident bude mať právo priamo vyhlásiť referendum aj bez súhlasu parlamentu. Tiež sa predpokladá zníženie počtu poslancov Žogorku Kenešu zo 120 na 90.
 

Priveľa otáznikov v kirgizskej spoločnosti

Nový text Ústavy Kirgizska – a to treba priznať – nemá širokospektrálnu a väčšinovú podporu kirgizskej spoločnosti, takže sa môžeme dočkať ešte všeličoho, nehľadiac na to, že predseda parlamentu Talant Mamytov (Талант Мамытов) a poslanec (ústavný expert) Baktybek Turusbekov (Бактыбек Турусбеков) v prvých dňoch marca 2021 presviedčali kirgizskú verejnosť o potrebe prijatia nového textu zákona zákonov nehľadiac na plačlivú ekonomickú a sociálnu situáciu v krajine. A tiež nehľadiac na to, ako o tom informovala Ústredná komisia pre voľby a konanie referend Kirgizska, že niektorí spoluautori referendového dokumentu už nie sú na tomto svete a niektorí sú vo väzbe, resp. vo výkone trestu.[4]

Či sa to Biškeku bude páčiť, alebo nie, krajinu čakajú perné časy. Podľa slov opozičného politika Ravšana Džeenbekova, ktorý kritizuje stratu demokratickej esencie v texte: „... táto Ústava privedie Kirgizsko k občianskemu rozkolu a nasledujúcemu prevratu...“

Prečo? Jednak je tu COVID-19, jednak sú nejasné majáky ďalšieho rozvoja a smerovania krajiny. Kirgizsko (Slovensko tiež) je  bez dlhodobej vízie a strategického plánovania. Tiež je tu fenomén Číny a Ruskej federácie (stále viac aj Turecka) a snaha tradičných elitárskych skupín v krajine o konzervovanie stavu. Potom je eskalácia vnútorného napätia asi nevyhnutná. Možno aj spomenutá  ústavná zmena formy vlády bude jedným dôvodov štvrtej kirgizskej revolúcie. Uvidíme!

Ústava je zákon zákonov a vizitka štátu, a nie trhací kalendár. Slovensko, napriek tomu, že základy modernej ekonomiky Kirgizska skoro pred sto rokmi položili naši rodáci, členovia družstva INTERHELPO, nemôže byť pre nich vzorom a inšpiráciou. Lenže čo už môžeme chcieť od nevzdelanej, pomstychtivej a kšeftárskej skupiny, ktorá sa zmocnila štátu v prospech niekoho, kto Slovensko vníma nie ako svoju vlasť, ale ako „túto krajinu“.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Kirgizsko má nového prezidenta – čo ďalej?
https://noveslovo.sk/c/Kirgizsko_ma_noveho_prezidenta_co_dalej

V Kirgizsku sú už komplet
https://noveslovo.sk/c/V_Kirgizsku_su_uz_komplet

Rozkmitané Kirgizsko – otázky naďalej ostávajú
https://noveslovo.sk/c/Rozkmitane_Kirgizsko_otazky_nadalej_ostavaju

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama