Kirgizsko – parlamentná, alebo prezidentská forma?

Počet zobrazení: 2468

Kirgizský parlament – Жогорку Кенеш – prijal dňa 2.apríla 2020 rozhodnutie o začatí verejnej diskusie k možným zmenám Ústavy Kirgizskej republiky a následnom uskutočnení referenda k týmto zmenám.

Samotné referendum by sa malo – podľa zámyslu navrhovateľa(ov) v konať 4. októbra 2020 – teda spolu s už ohlásenými voľbami do zatiaľ jednokomorového Žogorku Kenešu (Жогорку Кенешу).

Cieľom referenda je dostať odpoveď na otázku, akú formu zriadenia si ľudia v Kirgizsku želajú. Parlamentnú (ako funguje dnes), alebo prezidentskú, tak ako fungovala na počiatku novodobých – postsovietskych dejín Kirgizskej republiky.
 

Historická skúsenosť

Po ukončení existencie Sovietskeho zväzu a vyhlásení nezávislosti bývalých zväzových republík, v zásade sa vo všetkých ujal (podľa vzoru Ruskej federácie) supersilný prezidentský systém, ktorý sa udržal v čistej forme napr. v Turkménsku, Uzbekistane, Bielorusku, Azerbajdžane... a v modifikovanej podobe. napr. v Moldavsku alebo na Ukrajine. Čo sa týka pobaltských subjektov bývalého Sovietskeho zväzu, Estónska, Litvy a Lotyšska, tam je situácia historicky trochu zložitejšia.

Samotné Kirgizsko sa pôvodne na svoju postsovietsku budúcnosť vydalo cestou silného prezidenta. Potom sa spojilo s prechodom k parlamentarizmu s dvojkomorovým a dnes s jednokomorovým parlamentom a v roku 2020 poškuľuje opäť po  silnom prezidentovi. Inak Kirgizsko je krajina, kde byť prezidentom je „delo tonkoe“. Prvý žije pre istotu v exile v Moskve, druhý sa vyhýba spravodlivosti v Bielorusku, tretí to nestihol a sedí vo vyšetrovacej väzbe, kde o. i. čelí obžalobe z pokusu o štátny prevrat a štvrtý sa snaží posilniť svoje kompetencie.[1]

zulusev.jpgAutorom tejto poslaneckej iniciatívy je poslanec Žogorku Kenešu Kurmankul Toktoralevič Zulušev (Курманкул Токторалыевич Зулушев), člen Výboru pre ústavne zákonarstvo, budovanie štátu a právne otázky Žogorku Kenešu, ktorý predstavuje vládnu frakciu Ата Журт (Republika).

Podľa jeho presvedčenia, je potrebné takéto referendum uskutočniť, pretože ak: „... forma štátu nebude zodpovedať svojmu obsahu, tak potom sa to negatívne odrazí  na ďalšom smerovaní a rozvoji štátu...“ K. Zulušev ešte akcentuje ekonomickú dimenziu spoločného hlasovania a politickú možnosť pre politické subjekty, ktoré budú kandidovať na jeseň 2020: „... podrobnejšie sformulovať svoju pozíciu pri voľbe formy štátu...“

Doposiaľ platná Ústava Kirgizskej republiky fixuje parlamentnú formu riadenia štátu s pestrou možnosťou štátnej správy s prevahou kompetencií na strane parlamentu – Žogorku Kenešu.[2]


Kurmankul Toktoralevič Zulušev.
Foto: http://kenesh.kg/ru/deputy/show/85/zulushev-kurmankul-toktoralievich


Téma Ústavy Kirgizskej republiky

De facto historicky prvou ústavou bola Ústava Kirgizskej ASSR z roku 1929, ktorú prijal II. Všekirgizský zjazd sovietov 30. apríla 1929. A potom dlho nič.

Ďalšia, už postsovietska Ústava Kirgizskej republiky z roku 1993, bola prijatá dňa 5. mája 1993 Najvyšším Sovietom Kirgizskej republiky XII. volebného obdobia. Jej príprava sa ťahala od roku 1991 a počas svojej funkčnosti bola z rôznych dôvodov novelizovaná celkom päťkrát: v rokoch 1994, 1996, 1998, 2001 a 2003.

Súčasná Ústava Kirgizskej republiky bola prijatá vo všeľudovom referende 27. júna 2010 a následne novelizovaná v roku 2016. Treba si pripomenúť, že bola prijatá po ďalšom zo série štátnych prevratov dňa 7. apríla 2010 – teda je tu jedno smutné okrúhle výročie v dejinách Kirgizska – a nasledujúcom medzietnickom konflikte na juhu krajiny, ktorý sa odohrával súbežne so snahou vtedajšieho prezidenta Kurmanbeka Salieviča Bakijeva ((Курманбек Салиевич Бакиев) upevniť si svoju prezidentskú moc. Potom došlo, z iniciatívy vtedy nového prezidenta Almazbeka Šaršenoviča Atambajeva (Алмазбек Шаршенович Атамбаев), k zmenám, ktoré predpokladali rozšírenie kompetencií premiéra a oslabenie funkcií prezidenta. Politickí oponenti (v roku 2016) kritizovali A. Atambajeva, že týmto manévrom si akože pripravoval pôdu na to, že po voľbách 2017 (keď už nemohol kandidovať na post prezidenta z dôvodu dvoch volebných období) obsadí kreslo premiéra a de facto bude ďalej pri moci. A že od koho to (dosť politicky nešťastne a neefektívne) odkopíroval A. Kiska. Ako sme už uviedli vyššie, A. Atambajev je vo vyšetrovacej väzbe, v čom sa slovenský pokus o mocenský copyright zatiaľ od toho kirgizského odlišuje.

Toto ústavné riešenie z roku 2010 (jej autorom bol fanúšik liberálnych schém Omurbek Tekebajev, predseda strany «Ата-Мекен») bolo zjavne od začiatku nasmerované na to, aby sa A. Atambajev zapísal do dejín, ako „progresívny reformátor“. Lenže klanový systém nepustil! Polovičaté kompetencie vlády a parlamentu a infiltrácia rodinných väzieb do prezidentskej štruktúry moci sa dočkali svojho výsledku.

Podľa dostupných údajov sa referenda, ktoré sa konalo 11. decembra 2016, zúčastnilo 42 % oprávnených voličov, z ktorých 79,6 % sa vyslovilo za zmeny v základnom dokumente štátu. Vtedy išlo o zmeny v 30-tich článkoch dokumentu, vrátane prerozdelenia moci medzi jednotlivými mocenskými vetvami v prospech vlády na úkor prezidenta.

Naopak, líder dnešnej opozičnej frakcie Socialistickej strany Ata Meken – Vlasť «Ата-Мекен Социалисттик Партиясы» Omurbek Čirkešovič Tekebajev (Омурбек Чиркешович Текебаев) si myslí, že referendum sa nesmie konať. Podľa jeho názoru: „... nie je možné robiť vážne politické zmeny v čase vrcholu epidémie nebezpečnej choroby...“[3] Nakoľko bol autorom ústavného konštruktu z roku 2010, jeho odpor voči referendu je logický.

Je tu ešte niečo. Podľa kirgizského zákona „O referende“, sa zakazuje konať referendum v čase, keď je v krajine mimoriadna situácia – stav núdze. Tento stav v Kirgizsku momentálne v súvislosti COVID-19 na základe výnosu kirgizského prezidenta platí. To je fakt!  Samotný zákon v čl. 9 Dôvody vylučujúce uskutočnenie referenda, bod.1 taxatívne vymedzuje: „... referendum sa neuskutočňuje v podmienkach vojnového stavu alebo mimoriadneho stavu – stavu núdze, ak je vyhlásený na celom území Kirgizskej republiky...“[4] Lenže tento stav môže (a nemusí) byť do jesene odvolaný. Šach-mat!

Druhý – politický – fakt na diskusiu a analýzu je, že asi by sa mal takou závažnou otázkou zaoberať nový parlament tak, aby s návrhom mohol „popracovať“, a nie tak, že ho, resp. výsledok dostane na stôl ako fakt.
 

Dobrá voľba

Návrhom na uskutočnenia referenda sa občanom Kirgizska ponúka, ako sa uvádza v dôvodovej správe k zákonu: „... samostatne rozhodnúť a vybrať si medzi parlamentnou a prezidentskou formou vlády...“ Teda či Kirgizsko bude parlamentná „demokracia“, alebo prezidentská republika.

Čo sa týka načasovania tejto iniciatívy (či už cielene alebo náhodne), z machiavellistického pohľadu, možno to hodnotiť ako dobrú voľbu.

V Kirgizsku je v súvislosti so situáciou ohľadne COVID-19 vyhlásený mimoriadny stav – stav núdze (чрезвычайное положение), ktorý by mal znížiť epidemiologické napätie v krajine, s ktorou sa Kirgizsko, ako štát, zjavne nie je z rôznych dôvodov (susedstvo s Čínou, paralýza zdravotného systému, nízka miera medicínskeho vedomia v spoločnosti, umŕtvenie ekonomiky krajiny...) schopné sa vyrovnať.

Má však možnosť mať pod kontrolou celú politicko-spoločenskú situáciu v krajine. Inak povedané, možnosti spoločenské odporu proti zmene Ústavy Kirgizska (v prospech súčasného prezidenta S. Žeenbekova) sú minimalizované a v prípade, že k nim predsa len dôjde, tak budú neutralizované pod pláštikom boja proti COVID-19. Vyhlásený mimoriadny stav totiž umožňuje o. i. cenzurovať média, okrem zákazu zhromaždení zakázať aj voľný pohyb ľudí a začať trestné stíhanie proti ktorémukoľvek nespokojencovi a pod. Do sledovania občanov cez mobil sa ešte nedostali.

Možno predpokladať, že akékoľvek prekročenie hraníc zásahov štátu do práv občanov, ak to bude ospravedlnené bojom s pandémiou, bude spoločnosťou v Kirgizsku dočasne akceptované. Navyše, je tu ešte jeden vážny moment. V kirgizskej spoločnosti silnejú tendencie volajúce po silnej ruke. Spoločnosť má totiž toho dosť, je zatlačená do ekonomického kúta a je unavená z toho, čo sa v ostanom čase deje v parlamente a aj z toho, že v krajine sa všetko dá riešiť pomocou kirgizsko-tradičných inštrumentov korupcie.

Nehľadiac na presvedčenie o „tolerantnosti“ kirgizskej spoločnosti, Výbor pre právo a poriadok, boj so zločinnosťou a boj proti korupcii parlamentu Kirgizska dňa 4. apríla 2020 začal prijímať sťažnosti občanov na správanie štátnych orgánov v čase mimoriadnej situácie.[5]

Nezabúdajme ani na otázku nacionalizmu (najmä v tejto dobe). Tento proces je neriaditeľný a obyčajne sa konvexne prejaví v kritických okamžikoch. To, čo z politického pohľadu do jesene čaká Kirgizsko, je skúška existujúcej politickej konštrukcie. Ako upozorňuje kirgizský expert Kurbat Rachimov (Кубат Рахимов), napriek tomu, že:„... momentálne tu je najkirgizkojazyčný parlament a najkirgizkojazyčná vláda od roku 1991, čo však neodráža internacionálnu štruktúru spoločnosti...“ [6]

Referendum by malo byť spolu s parlamentnými voľbami a v rámci vnútropolitického boja sa v čase do koronavírusu vyjavila projektovaná politická tendencia (zvonku) rozkývať krehké Kirgizsko cez tektonický zlom: Čína verzus Rusko. Súbežne pôjde o aktivizáciu medziklanového a vnútroklanového boja o moc.

A keď ide moc, zjavne idú problémy medicínskeho charakteru bokom. A to nielen v Kirgizsku.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984