Kedy dospeje slovenský národ k slobode?

Nie je to pochybná otázka. Takmer 30 rokov vlastnej štátnej existencie ešte neznamená, že sa národ naučil či si zvykol narábať s vlastným osudom. Máme ústavu, no najvyšší štátni predstavitelia ju vnímajú iba ako nevyhnutnú ozdobu. Neprekáža im, ani ich nemotivuje k činnosti.

Nastala situácia, ktorá sa trochu podobá dávnejšej Číne, kde po smrti Mao Ce-tunga vládol gang štyroch, ktorý viedla jeho vdova. Robili si, čo chceli, no napokon ich zvrhli a postavili pred súd, pani vdova prepukla do plaču.

Aj u nás už asi vládne gang štyroch (G-4): Matovič, Mikas, Krajči a Naď. Tiež si robia, čo len chcú, nikto ich nemôže kontrolovať ani zastaviť ich aktivity. V Číne to mohlo vedenie strany, na Slovensku zase Ústavný súd a Národná rada SR. V Číne trvalo nejakú dobu, kým sa pomery vylepšili a G-4 bola odstavená a musela sa obhajovať pred súdom. Na Slovensku zatiaľ G-4 vládne, nepotrebuje žiadne odobrenie, nič si nerobí z verejnej mienky a pokojne prekračuje ústavu. Parlament je väčšinovo tvorený z ľudí, ktorí nemajú ani šajnu o ústavnosti a poctivo prikyvujú gangu štyroch. Vytvoril sa teda nový politický systém, ktorý vybočuje z demokratickej cesty.

V krajinách EÚ sa verejnosť už dávnejšie spamätala a dáva svoj názor najavo na verejnosti – v Prahe, Berlíne, Paríži aj vo Viedni a vo Varšave sa konajú prejavy nesúhlasu na uliciach. Nejde o to, či sa s nimi stotožňujem, ale o to, že majú dostatok občianskej odvahy k prejavu nesúhlasu – u nás skoro nič. Opozičné strany síce verejne vyjadrujú nesúhlas, no verejnosť nie je aktívna; pasívne vyjadruje nesúhlas, no z toho si mocní nič nerobia. Pre istotu si poradili už vopred – zákazom zhromažďovania, veď by sa masy mohli nakaziť – no najmä vírusom aktivity.


Kresba: Ľubomír Kotrha

Teda na Slovensku aj verejne sa vraciame k situácii zo začiatku roka, kedy vláda nevydávala zákazy, to robila utajená skupina asi odborníkov. Nedávno zasadala vláda a rozhodla, že nerozhodne, to nech urobí nejaký pán Mikas. A ten aj urobil a máme po chlebe, teda ten si ešte budeme nejaký čas môcť kúpiť, ale inak budeme doma čumieť do TV, kde nás budú „nezávislí“ novinári strašiť. Prípadne sa škodoradostne vyjadrovať k tomu, že jeden protestujúci zomrel na koronu. Asi mu dobre tak, napokon aj premiér sa vyjadril, že 30 percent účastníkov je nakazených – no kto ich nakazil, že o tom informoval hneď aj predsedu vlády? Radšej nešpekulujme!

Parlament – to je taká predĺžená ruka občanov, teda mal by byť. Na Slovensku vidíme premenu parlamentu na poslušný nástroj politických strán. Nejde o nový úkaz, to sa stávalo postupne už dlho, no nikdy nenadobudol parlament taký komický a škandalózny obsah. Čo je väčšina v parlamente? No je to nové SZM – Spolok zbožňovateľov Matoviča. Toto nové SZM si tiež robí v parlamente, čo chce, ale nie ono, ale čo chce veľký náčelník, všetkými milovaný (a mnohými mimo NR SR nenávidený) Igor Matovič. Kto sú členovia Národnej rady a akú majú kvalifikáciu? No ak chce niekto riadiť autobus, musí urobiť patričné skúšky. Viditeľne ak chce riadiť štát a osudy vyše 5 miliónov ľudí, tak môže byť absolútnym laikom, inak povedané – Nevedkom.

Zreteľné je, že by členovia Národnej rady mali byť otestovaní – nielen na koronu, ale pred vstupom do funkcie z občianskej náuky – veď by mali vedieť, čo je štát, ústava, deľba moci, demokracia, samospráva, občianske slobody a pod. Nevedomosť o občianskej spoločnosti ich vedie k arogantnému správaniu voči ústave, aj verejnej mienke.

Vládna moc ohrozuje demokraciu, no Brusel mlčí – vláda má šťastie, kým je poslušná voči Bruselu, tak jej prepáčia asi akékoľvek antidemokratické prešľapy. V Maďarsku ani v Poľsku také šťastie nemajú, sú neposlušní a tak ich treba potrestať. Slovenská vládna moc nie je solidárna v krajinami V-4 a tak si doma môže robiť čo chce, aj keď to nie je v súlade s ústavou ani s demokratickými pravidlami.

G-4 sa medzitým pripravilo na dlhé vládnutie. Právo predlžovať zvláštny stav a zakazovať ľuďom využívať ústavné práva umožňuje spomenutým jednotlivcom, viditeľne túžiacim po moci, aby sa nemuseli báť o svoje posty. Úchvatný je najmä zákaz zhromažďovania, teda organizovanie hromadných protestov bude trestané, rovnako ako účasť na nich.

Slovenský národ stále necháva na pokoji vládu, ktorá je viditeľne protiľudová a nič si nerobí z ústavy. To znamená, že národ nepotrebuje slobodu? Verejná pasivita to naznačuje. Vzhľadom na nedostatok verejne akceptovaných osobností ani nemá kto naštartovať aktivity vedúce k zmene vládnutia, prípadne až k zmene mocenských pomerov. V praxi to vyzerá tak, že ovce idú za svojím baranom, aj keby mali s ním spadnúť do rokliny. Majú ovce právo na slobodu? Národ by sa mal dištancovať od zlých baranov.

Dnes sa nemožno vyhovárať, že za náš osud môžu Rusi, Česi či Maďari, dnes si za svoj osud môžeme my sami. Šikovný ťah G-4 so zatvorením škôl ohlupuje národ a do budúcna degraduje Slovákov do jasnej pozície európskych outsiderov (okrem geniálneho vodcu). Rodiny sa musia starať o svojich školákov a modliť sa, aby G-4 nezavrela všetko – takže nemajú čas premýšľať o svojom osude. Navyše nemáme nielen vládny plán obnovy, ale ani opozícia neukazuje, ako by sa malo v súčasnosti vládnuť v prospech slovenského ľudu. Beznádej upevňuje akúkoľvek moc.