Reklama
Reklama

Keď o Ukrajine hovorí sivá eminencia

Jaroslaw Kaczyński: ... ale te wojna trzeba wygrac...
Počet zobrazení: 1962

„Kleska Zachodu przede wszystkim Ameryki na Ukrainie bylaby czyms powazniejszym niź Wietnam, nie mówiac juž o Afganistanie..., ale te wojna trzeba wygrac...

Takže: „Prehra /alebo ešte lepšie porážka/ Západu predovšetkým Ameriky na Ukrajine by bola vážnejšou než vo Vietname, o Afganistane ani nehovoriac..., ale tú vojnu treba vyhrať...“

No to nie je výrok – pre noviny Gazeta Polska – len tak hocikoho. Autorom je Jaroslaw Kaczyński, šéf vládnej poľskej strany Právo a spravodlivosť /PiS/. Sivá eminencia poľskej politiky, ktorý sa len nedávno vzdal funkcie podpredsedu vlády, aby sa sústredil na stranícku prácu a na nadchádzajúce voľby. V kabinete sa venoval v prvom rade, či najviac, bezpečnostným otázkam a na jeho miesto nastúpil minister obrany Mariusz Blaszczak. Kaczyński k tomu dodal, že ide o prirodzené rozhodnutie, „je tu vojna a on je ministrom obrany, takže v situácii, v ktorej sme, má takéto spojenie veľkú výhodu.“

jaroslaw_kaczynski_przemawia_na_konferencji_naukowej_konstytucja_solidarnosci.jpg
Jaroslaw Kaczyński, 2017. Wikimedia.org. Foto: Kancelaria Sejmu / Rafał Zambrzycki

Neviem, ako rozumieť vyjadreniu tohto pána, že by na Ukrajine mal Západ prehrať a špeciálne Amerika, keď ako „oficiálne“ máme vedieť, na Ukrajine sa žiadna americko-ruská či rusko-americká vojna predsa nekoná. Teda aspoň podľa tvrdení západných a teda aj slovenských médií tzv. hlavného prúdu, aj keď práve vplyvný americký denník The New York Times síce zatiaľ iba s otáznikom, ale pripúšťa, že Amerika na Ukrajine bojuje /aj keď sankciami a dodávkami zbraní/... No a jeden z najvplyvnejších amerických komentátorov Pat Buchanan, ktorý sa tri razy neúspešne pokúšal o kandidatúru na prezidenta, už dávnejšie píše, že na Ukrajine jeho krajina bojuje s Ruskom. No a taký Tucker Carlson, hviezda stanice Fox News od začiatku ruskej intervencie naplno hovorí o rusko-americkom konflikte na Ukrajine.

Ale späť ku Kaczyńskemu, ktorý ako je známe trpí na špecifickú diagnózu, ale nielen on, nenávidí Rusko ako málokto. A len na pripomenutie: vždy, keď si potrebuje do Ruska poriadne kopnúť, tak ohlási, že aj za smrť jeho brata Lecha, v tom čase prezidenta, nesie zodpovednosť za leteckú haváriu niekto z Varšavy, alebo z Moskvy, len chýbajú tie dôkazy. Lech zahynul pri ruskom Smolensku spolu s celou posádkou a cestujúcimi vládneho špeciálu.

Jaroslaw Kaczyński ako starý lišiak a muž, ktorý podozrieva každého, o kom počuje, že je lepším stratégom než on, zrejme vie, čo hovorí... V prenesenom zmysle máme tu teda podľa neho vojnu USA a Ruska o Ukrajinu. Teda to. o čom nielen sníval, ale to aj písal tiež pôvodom Poliak, na celom svete známy Zbigniew Brzezinski /už päť rokov nebohý/. Neviem, po koľký raz sa meno tohto geostratéga, guru americkej politológie spomína a cituje, aj keď sa on sám už nemôže vyjadrovať k terajšej situácii, ale ukazuje sa, že tak ako predvídal pád „komunizmu“ a nik mu nechcel veriť, a  mám pocit, že zvlášť v Moskve, niečo podobné možno spomenúť aj v súvislosti s Ukrajinou. Veď práve on a nik iný intuitívne cítil, že o novom a trvalom /vraj na najbližších sto rokov/svetovom hegemónovi sa rozhodne na Ukrajine. Len si znovu pripomeňme jeho hlavné dielo Veľkú šachovnicu. Vedel zrátať možnosti Ameriky, jej strategickú silu spojenú najmä s kontrolou morí, ako najväčšej námornej supermocnosti, vybavenou jadrovými zbraňami. Jemu sa táto „nálepka“ zrejme najviac páčila, veď kam sa pozrieme, tam vo svetových oceánoch a moriach možno naďabiť na americké lietadlové lode, ponorky s plnou výzbrojou a s tisíckami bojových námorníkov. Práve Brzezinski predsa píše, že Ukrajina sa stane šachovnicou mocenského zápasu hegemóna, teda USA, a podľa všetkého Ruska, lebo kto ovládne Ukrajinu, ten ovládne celú Euráziu a teda všetky štáty patriace do tejto zóny sa budú tešiť zo slobody a americkej demokracie...

Ale predsa len sa treba ešte zastaviť pri ďalšej polovici Kaczyńskeho výroku. Spomína Vietnam!

Nuž v tom s ním možno len súhlasiť. Bola to americká prehra, jedna z najväčších v jej histórii, veď sa stalo niečo neuveriteľné. Partizáni a vojaci Vietnamu položili na lopatky už vtedajšiu superveľmoc. Do konfliktu, ktorý po sebe zanechali francúzski kolonialisti, lebo museli bývalú Indočínu po ťažkých vojenských prehrách s hanbou opustiť, sa vložili práve USA. Objavila sa povestná téza o zadržiavaní komunizmu  v konečnom dôsledku namierená proti Číne, ale kto by sa dokázal postaviť veľkej a silnej krajine. Najskôr prezident John Kennedy vyslal na juh Vietnamu na prvý pohľad neveľký expedičný zbor zložený najmä z vojenských poradcov a prikrýval to známou tézou o tzv. mierových zboroch. Lenže pár sto mužov situáciu zachrániť nedokázalo. Hrozilo, že ten „strašný komunizmus“ pohltí aj Južný Vietnam a celý štát padne do rúk Hanoja v pozadí s Moskvou a Pekingom. Nuž a je vhodné pripomenúť, že v tých časoch, keď do juhovietnamských prístavov vplávali prvé americké vojnové lode s posádkami nič netušiacich US vojakov, pretože väčšina z nich napriek lekciám z „politického školenia“ nechápala, prečo má bojovať tak ďaleko od vlasti. No a vtedy Severnému Vietnamu, teda Hanoju, pomáhali aj spriatelené socialistické štáty. Nielen Peking a Moskva, ale aj Československo a určite sa nemýlim – aj Poľsko! V prenesenom význame sa dá teda povedať, ak sa na dejiny pozeráme retrospektívne a berieme do úvahy plytké vyjadrenia Kaczyńskeho, tak vo Vietname prehrala nielen Amerika, ale aj Západ a v tichosti teda, aby to neznelo príliš demagogicky, aj „jeho“ Poľsko...

Po Johnovi Kennedym zastrelenom v Dallase prebral najvyšší úrad Lyndon Johnson a ten už do Vietnamu posielal tisíce US vojakov. Nič to nepomáhalo. Po ňom začal úradovať v Bielom dome republikán Richard Nixon a pod jeho velením dosiahol počet US vojakov vo Vietname takmer pol milióna. Americkí vojaci sa správali ako na divokom západe. A používali zbrane rôzneho kalibru, rôznej sily a  podoby. Rozosievanie smrti napalmom sa stalo bežnou praxou, ale Ho Či Minovi partizáni prenikali čoraz hlbšie na juh, až napokon spoločne s armádou vstúpili do Saigonu a boli svedkami úteku amerického veľvyslanca v poslednom US vrtuľníku... Krajina sa zjednotila a dnes predstavuje v juhovýchodnej Ázii nezabudnuteľnú silu. Americká prehra, ku ktorej prispeli aj mohutné protivojnové demonštrácie v samotnej Amerike /ešte stále žijúca Jane Fondová, jedna z hlasných organizátoriek protestov a známa herečka by vedela o tom dlho rozprávať/ vyvolala v samotných Spojených štátoch nebývalú frustráciu najmä medzi vysokými dôstojníkmi. Každý vinil za prehru toho druhého, ale medzitým sa poniektorým bojovníkom dostalo aj nepísanej slávy a vstupovali do politiky ako hrdinovia./Pozri už tiež nebohý senátor John McCain, ktorý si ako pilot zostreleného lietadla odsedel vo vietnamskom väzení päť rokov/. A nebolo žiadnou náhodou, že práve dosť vplyvná skupina ponížených plukovníkov či generálov čakala na nejakú možnosť, ako sa strašnej frustrácie zbaviť. /Napr. aj taký John Kerry, ktorý si vo Vietname tiež zabojoval a hľadal uplatnenie takisto v politike a okrem kandidatúry na prezidenta jeden čas bol aj ministrom zahraničných vecí za prezidentovania Baracka Obamu. Pečať hrdinu si však nemohol prisvojiť George Bush junior, ktorý, keď dostal povolávací rozkaz a bolo jasné, že musí ísť bojovať proti „komunizmu“ do Vietnamu, spoľahol sa na otecka a ten zasiahol: nebojácny syn si odslúžil vojnu pekne krásne v pokoji a doma v texaskej Národnej garde. /Možno práve tam mu aj zachutilo pivo, ktoré mu dlhý čas robilo spoločenské a rodinné problémy a až keď sa po nárekoch pani manželky tohto zlozvyku zbavil, dal sa tiež na politiku a bol guvernérom Texasu a odtiaľ bolo už len na skok do Bieleho domu a nasledoval tak svojho otca, prezidenta Geoga Busha seniora.

No a práve s nástupom Busha juniora sa naskytla armáde starnúcich bývalých vojakov z Vietnamu aspoň aká taká možnosť na potlačenie vietnamskej frustrácie. Všetko sa začalo jedenásteho septembra 2001, keď skupina islamských teroristov uniesla dopravné lietadlá a zaútočila nimi na newyorské dvojičky /Obchodné centrum/ a na budovu ministerstva obrany, Pentagónu. Až po útoku americké tajné služby identifikovali pôvodcu útoku. Bol ním Usáma bin Ládin, kedysi agent CIA so sídlom v pakistanskom Pešavári, keď bojoval proti Sovietom, ktorí v tom čase okupovali Afganistan. Potom, ako to už býva, otočil a keď Sovieti po ťažkej prehre Afganistan opustili, začal organizovať povestnú teroristickú skupina Al Kajdá so sídlom v Afganistane. Ten po odchode sovietskych vojsk padol do rúk radikálnemu hnutie Talibán. George Bush junior nariadil vojenský útok na Kábul. Hnutie sa v krátkom čase podarilo z hlavného mesta vytlačiť, základne Al-Kajdá zlikvidovať a zdalo sa, že z krajiny pod Hindukúšom dokážu americkí politickí špecialisti vytvoriť Amerike spriatelený štát s prvkami demokracie... Zápas trval skoro večnosť: plných dvadsať rokov a to medzitým ešte Bush junior stihol zaútočiť aj na Irak, ktorý americká armáda spacifikovala a tamojšieho prezidenta Saddáma Husajna nechala obesiť.

A práve potupnú prehru Ameriky v Afganistane spomína vo svojom výroku aj Kaczyński. Bývalí dôstojníci, ktorí prehrali vo Vietname, si liečili frustráciu v Afganistane a aj v Iraku. No prehra v Kábule sa považuje pre Ameriku za jednu z najhorších.

Ako sa zbaviť frustrácie z takej prehry či až porážky?

No predsa zasa iným konfliktom, na dobrej a starej Ukrajine. Treba pripomenúť, že Barack Obama, keď sa ako mladý senátor z Chicaga, ktorý sa neveľmi vyznal vo svete, dostal do Bieleho domu, spomenul si na svojho múdreho učiteľa z Colombia university Zbigniewa Brzezinského, ktorý sa stal jeho poradcom. Obama si znovu preštudoval Veľkú šachovnicu a zvlášť kapitolu o Ukrajine a vypočul si neoceniteľné autorove rady. Na opätovné pripomenutie: na štátnom prevrate v roku 2014 v Kyjeve sa podieľali Američania nielen zákulisnými ťahmi, ale aj piatimi miliardami dolárov. /Pozri vyjadrenie pani Viktórie Nulandovej, vtedajšej námestníčky Hillary Clintonovej, ministerky zahraničia práve vo vláde Baracka Obamu/.

A je vhodné spomenúť ešte jedno meno: Joea Bidena! Obamovho viceprezidenta a prečo nie, aj Bidenovho syna Huntera, ktorý sa „vyznamenal“ podnikaním v ropnej a plynovej firme Burisma práve na Ukrajine. Obama, usilovný študent Brzezinského kníh a najmä prednášok pochopil, že ak má byť Amerika naďalej jedinou superveľmocou, musí sa sústrediť práve na Ukrajinu, ktorá, ako píše Zbigniew, je základom pre budúcnosť americkej moci vo svete. A Joe Biden, prezident funguje ako cez kopirák!

A tak Jaroslaw Kaczynski pripomenul, a nielen Poliakom, o čo v terajšom konflikte na Ukrajine v skutočnosti ide...

Veď vie si vôbec niekto predstaviť, keby Západ a Amerika na Ukrajine prehrali? Čo by sa stalo so Západom a zvlášť s Amerikou a najmä s jej plukovníkmi a generálmi. Frustráciu teda po prehre s Ruskom by už zvládnuť nedokázali, veď ďalšia vojna nie je zatiaľ na obzore, aj keď...

A tak teda na pomoc prichádza sivá eminencia poľskej politiky Jaroslaw Kaczyński.

... ale te wojna trzeba wygrac...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama