Keď dvaja robia...

... to isté, nemusí to byť to isté? Toto úslovie mi napadlo po zhliadnutí niekoľkých programov v našich elektronických médiách. Začalo sa to inauguračným prejavom pána prezidenta, ktorého zvolenie vyvoláva toľko nádejí u naivných ľudí. Po celkom prijateľnej, aj keď dosť všeobecnej prvej časti prejavu, sa v ňom dotkol otázky našej národnej bezpečnosti a skryto kritizoval aj postoj vlády v otázke ukrajinskej krízy. Podľa neho vraj pragmatizmus nemôže ísť na úkor principiálnosti. Hneď na druhý deň som našiel podobné vyhlásenie v prvotine známeho nemeckého spisovateľa Heinricha Bölla, kde jedna z postáv v dňoch rozpútania druhej svetovej vojny číta v  nacistických novinách: „kvôli kakau a káve nemôžeme zradiť slobodu!“ O konflikt slobody a neslobody akoby šlo aj teraz na Ukrajine. Slobodou je zrejme prerozdelenie si krajiny medzi takú skupinu oligarchov, ktorí si chcú zmnožiť svoje majetky pomocou Západu, nesloboda je príklon k démonizovanému Rusku. Vyváženejšie stanovisko k problému momentálne ponúkla len TA3, kde Eduard Chmelár síce kritizoval aj Rusko, no na druhej strane ho chápe, lebo ako povedal, Západ za posledných 25 rokov nedodržal s ním nijakú dohodu a posúva sa stále bližšie k jeho hraniciam. Zaujímavý bol aj jeho postreh o Poľsku ako trójskom koňovi vplyvu USA v strednej Európe.

K nádejam z nového prezidenta sa priklonili aj diskutujúci v Hríbovej relácii Pod lampou. Moderátorovi sa dokonca podarilo vložiť do úst českého účastníka tvrdenie, že Slováci majú konečne lepšieho prezidenta než Česi, čo je po piatich dňoch prezidentovania Andreja Kisku naozaj odvážne tvrdenie. Český účastník za to, že nedokázal Hríbovi v tejto veci oponovať, sa kajal tým, že vykreslil súčasnú spoločensko-politickú situáciu v ČR v tých najčernejších farbách s dôrazom na hlboké rozčarovanie českej populácie. Ťažko potom pochopiť, že po takých skvelých prezidentoch (podľa Hríba všetci prevyšovali slovenských partnerov) je v Čechách taká situácia, že o všetkom rozhodujú finanční oligarchovia a ľud je iba štatistom. Situáciu s platnosťou aj pre Slovensko potvrdila aj slovenská expremiérka, len je záhadou, prečo proti tomu nič nepodnikla vo svojej funkcii alebo tak neurobili Hríbom oslavované dve Dzurindove vlády.

Napokon som si vypočul jednu z relácií Slovenského rozhlasu Z prvej ruky, v ktorej dvaja experti mali hodnotiť význam odhalení bývalého amerického agenta Snowdena. Keď už boli dvaja, dalo by sa predpokladať, že dôjde k nejakému tríbeniu názorov a polemike. Namiesto toho obaja svorne označili Snowdena za zradcu, ktorý za peniaze donáša Putinovi a ohrozuje bezpečnosť slobodného sveta. Sveta, kde už vďaka spravodajským službám USA (od ktorých sa zrejme treba učiť) človek nemá nijaké súkromie a ak chce vysloviť nejakú, mocným nepríjemnú myšlienku, mal by to vraj robiť s ohľadom na vlastnú bezpečnosť. To sme sa teda dopracovali do ozaj slobodného sveta! Pravda, ako pre koho. Jedni majú slobodu zatýkať svojich nepriateľov v cudzích štátoch, odopierať ich mŕtvolám pohreb, vyberať si, koho a v ktorej krajine zasiahne ich bezpilotné lietadlo a napokon slobodne vyvolávať napätie vo svete kvôli sebeckým ekonomicko-politickým (vraj štátnym, ale v skutočnosti súkromným) záujmom. Na druhej strane stojí „Ríša zla“, ktorá má tiež, prirodzene, svoje egoistické záujmy, za čo ju treba prísne trestať. Americkí generáli zrejme nevedia Rusom odpustiť, že vždy, keď si chcú zabojovať, ruská diplomacia im to pokazí. Tak to bolo pri plánovanom útoku na Sýriu a aj na Majdane to boli Rusi, čo sa snažili o mierové vyriešenie krízy. Ak sa ruská armáda priblíži k hraniciam Ukrajiny, je to rinčanie zbraňami, ale cvičenia NATO v Pobaltí či Poľsku sú zrejme mierovými gestami. Dobre to pomenoval spomínaný Chmelár, keď označil vytváranie vojenských blokov za akt hľadania nepriateľa, ktorý nemôže priniesť pokoj obyvateľom tejto planéty. Takže vracajúc sa k nadpisu resp. prvej vete tohto príspevku, patrí za ňou otáznik alebo nie?