Reklama
Reklama

Kde je slovo generálov pred...?

Počet zobrazení: 2728

Po boji je každý generál,“ hovorí známe príslovie. Mňa však teraz a tu viac zaujímajú hlasy a názory našich najvyšších „šarží“, združených v Klube generálov Slovenskej republiky. Ešte predtým, ako utíchnu motory lietadiel, stíhačiek, rachot oceľových kolies vlakov presúvajúcich ťažkú techniku a muníciu NATO aj cez územie našej vlasti na východ. Od začiatku roka slovenské ministerstvo vojny uskutočnilo 130 takýchto presunov. Vo večernom televíznom spravodajstve svetových staníc sa množia informácie o prísune všetkých druhov vojska na východ Ukrajiny, na západ Ruskej federácie a do morí obmývajúcich dva slovanské štáty Rusko a Ukrajinu. Je známe, že začiatkom blížiaceho sa leta plánuje NATO manévre v Čiernom mori naproti Krymu a naproti Kaliningradu v Baltickom mori. Zdá sa, že Ukrajina a jej skorumpovaní politici koketujú s myšlienkou prinavrátenia Krymu, Donecka i Luganska. Ukrajina už otvorene nedodržuje Minské dohody, prisúva ťažké zbrane k línii prímeria v Donecku a Lugansku. Delostrelecké ostreľovanie okrajových štvrtí Donecka je na dennom poriadku. Ruský prezident Putin dávnejšie a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nedávno vystríhali Ukrajinu, že útok smerom na východ môže zničiť ukrajinskú štátnosť.

Slovenskí generáli k tomu mlčia, akoby útrpne súhlasili so spisovateľom Ladislavom Mňačkom tvrdiacim, že Generál bez vojny je len bezvýznamnou figúrou.

O to viac sa však z našich zaujatých mainstreamových médií ozývajú hlúpe a silácke reči civilistov v ministerských sakách. Ivan Korčok ubezpečil ukrajinského kolegu, že Slovensko naďalej podporuje územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny“. Kto číta s porozumením vie, že náš minister diplomacie tým len arogantne a pätolizačsky podporil vojnový apetít vojsk NATO. Hoci modroknižkár“ Jaroslav Naď odmieta, že by Severoatlantická aliancia navyšovala počet vojakov na Ukrajine, alebo že by mobilizovala jednotky, z neznalosti situácie či z cieleného klamstva(?!) ho usvedčuje samotný Pentagón. Ten oznámil, že americké jednotky v Európe boli v súvislosti s vývojom situácie na východe Ukrajiny uvedené do stavu zvýšenej pohotovosti“. Jaroslav Naď s Ivanom Korčokom si mohli aspoň utrieť z brady šľahačku, podávanú s kávou na najväčšej ambasáde v centre Bratislavy. A do medvedieho kožucha zatúžila skočiť aj pobožná blcha z Európskeho parlamentu Miriam Lexmannová (KDH/EĽS), ktorá z Bruselu cez rúško kričí, že: „Posilňovanie ruských vojsk na ukrajinských hraniciach je neprijateľné!“ Opačne je to podľa nej v poriadku... Nemusí rozmýšľať, stačí bezducho memorovať pokyny naservírované jastrabmi z administratívy nového nájomníka Bieleho domu Joea Bidena.

Spomínam si na rozsiahly rozhovor s generálmajorom Emilom Vestenickým v mesačníku Extra plus, v ktorom jasne vyjadril presvedčenie, že: NATO nemá právo existovať. Môže to byť ozbrojený nástroj organizácie OSN, ale nie združenie, ktoré kryje záujmy USA. Právo na existenciu má vtedy, ak bude presadzovať záujmy celého sveta, inak nie.“ To však bolo ešte v roku 2014! Kde sú postoje, názory alebo aj činy našej študovanej vojenskej elity? Zrejme sa uspokojila s aktivitou zopár ozajstných vlastencov, ktorí sa na Slovensku stihli vyprofilovať z politikov na štátnikov. Kresťanský demokrat Ján Čarnogurský st.: „V dosahu ruských rakiet je celá Európa a teraz už aj USA. Čo sa stane, ak z natovskej lode padne výstrel na Krym alebo na Kaliningrad? Ako kritický stav sa javí stred mája. NATO si zaslúži, aby sa stratilo zo sveta.“ Sociálny demokrat Robert Fico jednoznačne odmieta vojenské riešenie a k aktuálnej situácii skonštatoval, že vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sú mimoriadne zlé. Čo sa často opomína, je fakt, že ide o bratovražedný konflikt dvoch slovanských národov. Aj keď našou úlohou nie je byť arbitrom medzi týmito dvomi stranami, je zjavné, že z hľadiska porušovania Minských dohôd je na tom horšie Ukrajina.“

Národniarka, bývalá politička SNS Anna Belousovová upozornila, že Slovensko je mostom k vojne na Ukrajine. A pritom nebola na vojenčine, neobliekala si uniformu. Ale mala odvahu vyfliaskať nespratníka Igora Matoviča v parlamente, keď ešte behal v krátkych poslaneckých nohaviciach. Vie sa však vyjadriť k tomu, čo sa nás priamo týka i dnes. V dobe, keď si Matovič vymieňa premiérske rúško za ministerské, inšpirovaný postupom pri obmene pokakanej plienky. Fakt by ma zaujímal otvorený postoj našich generálov. Neočakávam, že budú stavať barikády ani že sa budú – sťa partizáni z Vlčích dier – vrhať na koľajnice v snahe zastaviť vojenské sily NATO.

V ostatných dňoch ma neskutočne irituje naša verejnoprávna RTVS. Okrem iného marketingovým sloganom, že „pozeranie televízie nebolo nikdy tak zdravé ako teraz!“ No tiež tvrdením šoubiznisovej žubrienky Veroniky Cifrovej aj Ostrihoňovej, že pozeraním relácie, (ktorú ona za štedrý honorár práve moderuje), si „máme urobiť názor“. A čo ak ho dávno máme, mladá pani? Napriek tomu, že niekto by nám chcel vnútiť zase len ten jediný správny... Relácia „Silná zostava“, v ktorej vraj diskutuje 5 žien o slabých miestach našej spoločnosti bola v aprílovom období príprav na svetovú vojnu k téme: „Má humor hranice? Ak áno, kde sú?“ No comment! Keďže generáli mlčia, dramaturgii RTVS si dovolím vo všetkej počestnosti najbližšie obsadiť televízne štúdio inak. Odlišne, ako určuje zoznam dodaný do Mlynskej doliny z nemenovaného, no o to vplyvnejšieho think tanku. Možno by si Ostrihoňová utvorila aj pozmenila viacero názorov, ak by slobodne (hoci aj bez maskáčov) diskutovala s členkami Klubu generálov: gen. JUDr. Janou Maškarovou, gen. v. v. JUDr. Eleonórou Kročianovou. A so zástupkyňami civilného sektora, ktoré by reprezentovali povedzme: šéfredaktorka Extra plus Lenka Mayerová spolu s politickou komentátorkou Annou Belousovovou.

Diskusiu by mohla moderátorka otvoriť citátom ruského spisovateľa Solženicyna: „Keby sa všetci vojaci stali generálmi, nemal by kto vyhrať vojnu“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama