Každý robí chyby

Je to známa skutočnosť, v športe ju dokonca kreatívne rozvinuli. V tenise tak poznáme chyby vynútené aj nevynútené... V politike tomu nie je inak. Bývalý premiér Robert Fico sa osudovej chyby dopustil v období samostatného vládnutia Smer-SD, keď blahosklonne otvoril náruč aj dvere tretiemu sektoru. Od bojovných protivládnych agentúr sa v tom vrúcnom objatí dočkal vzápätí uznania i vďaky povestným mafiánskym „bozkom smrti.“ Obdobný fatálny omyl urobil dnes aj jeho nástupca Peter Pellegrini. V snahe potvrdiť svoju vľúdnu tvár a ústretovosť voči opozícií, frflošom a pomýleným aktivistom, zodpovedným za šírenie spoločenského chaosu, umožnil vstup priamo na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Možno je ozaj ,dobrákom od kosti‘, možno sa chcel iba výrazne odlíšiť od francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý na Žlté vesty poslal policajných ťažkoodencov so psami, s gumovými projektilmi, slznými granátmi a vodnými delami... A možno sa usmievavý premiér rozhodol pozvaním „farmárov“ len uštedriť vládnu frčku svojmu koaličnému partnerovi. Nepomohli varovania ani protestné slová ministerky za SNS Gabriely Matečnej: –Musím povedať, že nie som stotožnená s tým, že legitimizujeme ľudí, ktorí sa vyhrážali zabitím, či na iných si objednávali nástražné a výbušné systémy. Títo ľudia neprišli (na protest) kvôli farmárom, ale prišli pre osobné ciele a zastieranie niektorých faktov.


Ilustračné foto: Emil Polák

No v televíznych záberoch spravodajských kamier sme mohli sledovať zohratosť mediálno-aktivistickej komédie. Hneď v jej úvode protestujúci Patrik Magdoško, ešte len kráčajúc po schodoch so svojou družinou v prístavbe Úradu vlády SR, zakričal do kamier na adresu ministerky pôdohospodárstva: – Bude trestné oznámenie!

 Jedno z prísloví tvrdí , že „nebude zo psa slanina ani z vlka baranina!“ A veru ani z Magdoška sa nikdy nestane slovenský Juraj Jánošík, český Václav Babinský, švajčiarsky Wiliam Tell ba ani Rob Roy zo škótskej vysočiny. A nie preto, že hneď po odchode zo sídla výkonnej moci (kde si dal kávičku s koláčikom) vysmial sa otvorene celej vláde do očí, keď nariadil – napriek všetkému – zatarasiť Most SNP v hlavnom meste. A polícia ho pritom ešte chránila aj mu pomáhala! Ani nie preto, že závislým médiám na Slovensku sa akosi odrazu nechce overovať mená z tzv. mafiánskych zoznamov a informovať verejnosť o kontroverzných osobách medzi protestujúcimi farmármi. Už teraz sa neviem dočkať odvážnych, neohrozených objavov najväčších selektívnych denníkov či v relácii od najspravodlivejších Reportérov... Kde je teraz toľko oslavovaná investigatívna žurnalistika? To, čo nahlas vyslovila členka vlády, by bol flus, po ktorom by sa rozbehla každý kačica na Záhorí a po akých doteraz ochotne a bleskovo skákali v Bratislave aj onakvejšie mediálne sliepky... Čudujem sa len nečinnosti tajných služieb, ktoré mohli a mali v záujme bezpečnosti a ochrany najvyšších ústavných činiteľov jednoducho selektívne zabrániť, aby sa podľa Matečnej „ľudia, ktorí sú prepojení na kriminálne prostredie“, dostali do jednej miestnosti s členmi kabinetu. Alebo je to všetko inak. Požijeme, uvidíme. Ale chyby robí aj hlava štátu a kopia sa viac ako jeho panika z blížiaceho sa konca jeho prezidentskej kariéry. Pán Andrej Kiska sa zľakol... Presvedčil ma o tom titulok : „Konateľa firmy Kiskovcov obvinili z daňového trestného činu: Prezident hovorí o zastrašovaní!“

Zastrašiť aj odstrašiť každého volebného, bankového, daňového, pozemkového i sobášneho podvodníka mal už samotný Trestný, Obchodný aj Občiansky zákonník. Neodstrašil ani nezastrašil, takže táraj z Grasalkovičovho paláca len zbytočne mystifikuje. Ešte chvíľu bude obalený imunitou a v lete sa uvidí... Horúce prázdninové slnko dokáže úplne nasvietiť aj najtmavšie tône pod brehmi potokov, spáliť nielen holé chrbty a zadky na pláži, no aj vyzlečenú pravdu. Bolo by teda férovejšie, ak by sa Kiska nevyhováral, ale radšej priznal obyčajný ľudský, lebo dôvodný strach. Isto by ho pocítili aj pisálkovia vševediaceho denníka, keby ústavní činitelia so stavovskými organizáciami nepremeškali pravý okamih a boli by včas i dostatočne hlasno pozvali do priestorov tej redakcie úderku europarlamentu. Aby na mieste činu odhalili, zabezpečili aj zadokumentovali stopy a všetky dôkazy sústavného marenia vyšetrovania i dosiahnutia spravodlivosti pri vyšetrovaní hroznej vraždy Jána Kuciaka s Martinou Kušnírovou spred roka.
No čo už, chyby asi robíme všetci ...