Reklama
Reklama

Každá vojna je hrozná, ale...

Počet zobrazení: 4956

Priznám sa, nemal som chuť vyjadrovať sa k niečomu tak strašnému, ako je vojna u našich východných susedov na Ukrajine, o ktorej každý „všetko vie“ vďaka masívnej a najmä jednostrannej  vládnej propagande. Vie sa ako to bolo, ako to bude, rovnako ako sa vie všetko o hokeji, či o Covide. Ľuďmi lomcujú pri všetkých takýchto otázkach vášne a často strácajú nielen zdravý úsudok, ale neraz i rozum. Preto som prekonal odpor k tejto téme a dúfajúc v mierové riešenie, vyjadrujem svoj názor.

Možno úvodom, aby nebolo pochybností, jednoznačne odsudzujem agresiu a napadnutie Ukrajiny  Ruskom. Považujem kroky Putina za neprijateľné a neospravedlniteľné. Ako aspoň zatiaľ slobodný človek, musím sa však zároveň vyjadriť k niektorým aspektom tohto bezprecedentného a krvavého konfliktu, ohrozujúceho celoeurópsky mier.

 

USA a ich vojenská rozpínavosť

Triezvo uvažujúci človek musí priznať, že najväčším svetovým agresorom od druhej svetovej vojny sú jednoznačne USA a NATO je „až" druhé v poradí. Američania rozpútali od roku 1945 desiatky krvavých vojenských konfliktov po celom svete. Robili tak pod zástavou ochrany demokracie a ľudských práv, no v skutočnosti im išlo spravidla len o vlastné ekonomické, a najmä mocenské záujmy. Išlo im o ropu a iné nerastné suroviny, ako i o zvyšovanie ziskov zbrojárskych koncernov, ktoré ovládajú politiku USA. Vojenskou silou a neraz až genocídou obyvateľov zasahovali do suverénnych štátov a ich územnej integrity, likvidovali, často i fyzicky tamojšie vlády a nastoľovali bábkové, proamerické režimy cestou vyvolania „majdanov“. V žiadnej z týchto krajín nedošlo ku zlepšeniu demokracie a už vôbec nie života ich obyvateľov. Američania nikdy nedbali na medzinárodné právo, či rezolúcie OSN. Teraz zrazu, keď vyprovokovali toto peklo, sa tvária ako svätý za dedinou a hrajú sa dokonca na mierotvorcov.

Občan nemusí byť zahraničnopolitickým analytikom, aby pochopil, že tento tragický vojenský konflikt nie je len o Rusku a Ukrajine. Je tu geopolitický zápas dvoch svetových mocností, USA a Ruska, usilujúcich sa zničiť, či aspoň obmedziť vplyv jedného, či druhého. Ukrajina, Európa, občania a mier sú pre nich až na poslednom mieste.

 

Čo predchádzalo vojnovému šialenstvu na Ukrajine?

Niekoľko rokov budujú Američania vojenské základne okolo hraníc Ruska. Sú ich desiatky, s tisíckami ťažkých zbraní a desaťtisíckami amerických vojakov, pričom len menšia časť z nich je krytá pod hlavičkou NATO. Príkladom je náš sused Poľsko, kde je umiestnených 14 vojenských základní USA a 5 základní NATO. Načo a proti komu, asi vie hádam každý.

Na Ukrajine bol pokoj až dovtedy, dokiaľ nedošla trpezlivosť predstaviteľom Ruska s priamym ohrozovaním ruskej suverenity a dokiaľ nezačala ruská diplomacia vyjednávať o bezpečnostných zárukách zo strany USA a NATO a požadovať, aby sa NATO nerozširovalo na východ, osobitne na Ukrajinu. Americkou odpoveďou bolo, Ukrajina sa sama rozhodne, kde chce patriť a NATO je pripravené prijať ju za člena. Nemožno sa preto čudovať reakcii ruského medveďa, na čo som upozorňoval už v decembri 2021 v príspevku Slova Spamätajte sa a nedráždite tigra.

Napriek ruským varovaniam pokračovalo tiež ďalšie posilňovanie armádnych zoskupení USA a NATO pri ruských hraniciach a výrazné zvyšovanie počtu vojakov a zbraní na tzv. východnom krídle NATO, pre zábudlivcov: v postsocialistických krajinách, patriacich pôvodne do sovietskeho bloku.

Svedkami tohto procesu sme i u nás, keď celé mesiace prechádzajú cez Slovensko tisíce amerických vojakov a ťažká vojenská technika, aby boli čo najbližšie k ruským hraniciam. Minister obrany, či skôr vojny Naď vyhlásil, že „pôjde o necelú stovku vojakov, aj to len obslužného personálu“, pritom pred necelým týždňom k nám napochodovalo 2 000 ozbrojených amerických vojakov a 500 kusov ťažkých zbraní, akože len na ohlásené cvičenie. Myslí si azda niekto, že táto časť armády USA po vojenských manévroch ihneď odíde zo Slovenska?

 

Vláda nám dala terč na čelo

Je priam tragikomické, keď sa naše krásne, ale malé a politicky bezvýznamné Slovensko mieša do sporu dvoch politických mocností a odvekých rivalov. Bez ohľadu nato, kto uspeje, či USA alebo Rusko, my môžeme na to len škaredo doplatiť. Takzvaná „obranná" zmluva s USA, ktorú schválila vláda a parlament, ratifikovaná prezidentkou Čaputovou, bola súčasťou dlhodobých amerických strategických plánov a na základe nej budú americké vojenské základne, nie základne NATO, na letiskách Sliač a Kuchyňa, aj so stovkami amerických vojakov, ktorí si tu budú robiť, čo len chcú. Budú tu najvyspelejšie zbrane, vojenská technika a som presvedčený, že i rakety, otázne je len akého druhu. Ak vláda tvrdí, že o každom vojakovi a zbraniach, ktoré prídu na Slovensko, bude rozhodovať Národná rada, tak klame, alebo aspoň hrubo zavádza vlastných občanov. Táto vláda spolu s pani prezidentkou touto zmluvou nielen zapredala Slovensko, ale dala takto na naše čelá i terč, pre možnú ruskú odvetu.

Každý deň sa posúvame k vojne i my, keď Nemecko nám zakrátko pošle bojovú skupinu s mobilnými protiraketovými systémami Patriot a k tomu 1 200 vojakov NATO, prevažne nemeckých. Má to údajne odstrašiť Rusov, ktorí nás zatiaľ neohrozujú. Pravdou však je, že sa to môže veľmi rýchlo zmeniť, ak na naše východné hranice navozíme raketové a ďalšie zbraňové systémy USA a NATO. Tak len ich provokujme.

Problém vidím i v tom, že naši vládni i poslaneckí predstavitelia, ako i mediá mainstreamu vinia z vojny všetkých Rusov bez rozdielu, ale tí predsa vojnu nezačali! Začal ju Putin a ruskí vládni predstavitelia, tých treba odsúdiť a sankcionovať.

Ak v súvislosti s vojnou na Ukrajine možno niečo oceniť, tak je to nezištná solidarita a konkrétna materiálna pomoc občanov Slovenska vojnovým utečencom. V tomto smere mi nezostáva nič iné, len kvitovať aj kroky vlády, vedúce k uľahčeniu prechodu utečencom do bezpečia na naše územie a najmä finančný príspevok na ich dočasné ubytovanie na Slovensku. V tomto by sme sa mali angažovať, pomáhať Ukrajincom a nie prispievať k napĺňaniu  amerických vojensko-politických a ekonomických záujmov v Európe.

Každá vojna je neospravedlniteľná a ten, čo ju spôsobil, by mal byť potrestaný. Je to však naozaj len Rusko? Lebo aj tu sa možno spýtať, čo bolo skôr, vajce a či sliepka? Potom, čo sa USA výrazne podieľali na vyvolaní tohto konfliktu vojenským ohrozovaním Ruska, sa tvária ako svätý za dedinou a majú tú drzosť hrať sa na demokratov, ochrancov suverenity národov, či priam mierotvorcov.

 

Čo to prinesie Slovensku

Vojna na Ukrajine, úplne rovnako ako pandémia Covid, vyhovuje mnohým vládam, no najmä tej „našej". Pod pláštikom ohrozenia budú ďalej šíriť strach medzi ľuďmi, obmedzovať demokraciu, ľudské práva, slobodu prejavu, zakážu protivládne demonštrácie a úplne zlikvidujú aj tie zbytky právneho a sociálneho štátu.

O tom, že to táto nekompetentná vláda s obmedzovaním občanov myslí vážne, svedčí i fakt, že vláda už stihla rozhodnúť o vyhlásení stavu mimoriadnej situácie, čo im umožní ďalšie kroky proti jej odporcom. Povedal to v priamom prenose samotný premiér Heger „situácia nie je nová, pokračuje len to, čo tu bolo počas Covidu“.

Okrem politických dôsledkov bude naše angažovanie sa v americkom protiruskom ťažení mať aj mimoriadne vážne ekonomické, a tým i sociálne dopady. Je všeobecne známe, že Slovensko je extrémne závislé na surovinách ako je plyn, ropa, železná ruda, jadrové palivo pre atómové elektrárne a ďalšie, ktoré sú dovážané z Ruska. Reálne sa môžu sťažiť ich dodávky, ale najmä  cena, ktorú za ne zaplatíme. Samozrejme sa tieto zvýšené ceny priamo premietnu do cien konečného spotrebiteľa, a tým sú občania SR. Za plyn, elektrinu, ale i viaceré pre život potrebné výrobky zaplatíme celkom iste oveľa viac, a tak sa mnohí naši občania môžu dostať do pásma chudoby. Sulíkove výroky o riešení dovozom kvapalného, bridlicového plynu z USA, či iné jeho fantazmagorické nápady, sú až smiešnou ilúziu, za ktorú by sme zaplatili mimoriadne vysokú cenu. Treba aj z týchto praktických dôvodov zostať pri zemi a brať ohľad nie na cudzie, ale na naše vlastné životne dôležité záujmy.

Olej do ohňa prilieva pomýlená pani prezidentka. Vo svojom vyhlásení Zuzana Čaputová vyzýva  a apeluje na slušnosť, na odstránenie nenávisti a ďalších vážnych nerestí tejto doby. Nič nehovorí o príčinách tohoto neblahého stavu, ani o tom, kto ho zapríčinil.
Hovorí, že smerujeme k totalite, len si akosi nevšimla, že totalita a diktatúra je tu od ostatných volieb. So svojou, nepochybne správnou výzvou, by sa mala obrátiť nie na občanov, ale na vládnu koalíciu, ktorá je toho príčinou. 

Vládna rusofóbne ohlupuje národ, uplatňuje jednostrannosť  informácií a hrubo zavádza občanov. Deformovanie verejnej mienky cez skorumpované médiá už naplno prebieha. Čakal som, že umlčia najskôr bývalých komunistov, potom ultraľavičiarov, až potom fašistických extrémistov, no oni začali disidentom a človekom, ktorý prispel ku vzniku tohto ich zvrhlého kapitalistického režimu u nás, Jánom Čarnogurským. Stačilo, že má objektívny, ničím nezaťažený  vzťah k Rusku, napriek tomu, že bol prenasledovaný a dovolil si v RTVS, údajne verejnoprávnej, povedať svoj názor.

V mainstreamových médiách sa prejavuje až fanatická protiruská hystéria, keď si dovoľujú  lynčovať už i športovkyňu, našu zlatú Nasťu Kuzminovú len preto, že sa nechce vyjadrovať k vojne, ktorú vedie krajina jej pôvodu. V tejto línii idú i vyjadrenia viacerých vládnych predstaviteľov a koaličných poslancov, keď rusofób Osuský hovorí "Nemám pocit viny za bombardovanie Juhoslávie, Srbi si to zaslúžili“! Čo dodať, hádam len to, že žiaľ, ľudské hyeny sú nielen v médiách, ale  i parlamente.

Demokracia na Slovensku sa skončila voľbami v roku 2020. To, k čomu smeruje vládna goebbelsovská propaganda, odhalili sami, keď vopred ohlasovali hoaxy, zavádzanie verejnosti, či vplyv údajnej ruskej dezinformačnej kampane. Vo vládnom návrhu zákona o azyle, predloženého a expresne schváleného Národnou radou SR v rámci pomoci Ukrajine a najmä utečencom pred vojnou, s ktorou každý súhlasí, vládni poslanci presadili posilnenie kybernetickej bezpečnosti s cieľom zamedziť šíreniu takzvaného škodlivého obsahu na internete. Jednoducho, ak niekto vysloví iný ako provládny, proamerický, proaliančný názor, bude zablokovaný, čo sa už aj reálne deje. Táto „náhubková“ časť zákona je mimoriadne ľahko zneužiteľná proti komukoľvek a celkom iste bude využitá aj v politickom boji proti akýmkoľvek opozičným názorom. Je to preto jeden z ďalších pokusov, ako obmedziť slobodu prejavu občanov a nastoliť štátnu cenzúru. Demokrati aj tu odhalili svoju pravú tvár.

 

Čo dodať na záver 

Môžeme konštatovať, minulosť a prežité heslá sa k nám vracajú, majú len iné zafarbenie. Ako príklad možno uviesť „Rusofóbi všetkých krajín, spojte sa“, či „S USA na večné časy a nikdy inak“. Toto naozaj chceme, alebo to chce len tá „naša“ vláda?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama