Reklama
Reklama

Kandidát, akoby z neba spadol

Počet zobrazení: 6599


slavin_3_uvod75.jpg

Kandidát na primátora hlavného mesta za SDKÚ Ivo Nesrovnal sa minulý víkend asi veľmi nudil. V nedeľu predobedom pri príležitosti 69. výročia víťazstva nad fašizmom poslal na blog článok „Tiene minulosti nad Bratislavou, pán primátor, rozmýšľate?“ Čím akože myslel na svojho protikandidáta Milana Ftáčnika. Vytvoriť si predstavu, kto ako premýšľa, kto ako si dokáže (ne)zrovnať v hlave vecné fakty a vyslovené nezmysly, ukazuje aj táto stať, v ktorej jednotlivé pasáže z pera veľkého moralistu prinášame v plnom znení (písané kurzívou) a dovolíme si ich bez jeho zvolenia skomentovať.

„Politika je reč symbolov. Vie si niekto predstaviť, že by nad Prahou viala iná vlajka ako česká? Alebo nad Budapešťou maďarská? Či nedajbože nad Washingtonom iná než americká? V Bratislave je už možné asi naozaj všetko. Hlavnému  mestu samostatnej  Slovenskej republiky od štvrtka večera kraľuje osvetlená zástava Sovietskeho zväzu. Aj s červenoarmejcom. Aby bolo všetkým jasné.“

slavin_xa.jpgPolitika sa dá definovať všelijako. Ale viem si veľmi živo predstaviť, ako nad Prahou veje aj iná zástava ako česká. Od nástupu prezidenta Miloša Zemana totiž na Pražskom hrade vztyčujú aj vlajku Európskej únie. V Bielom dome nemajú dôvod vešať aj inú ako americkú. Podobne ako na Spaskej veži moskovského Kremľa ruskú. Na Bratislavskom hrade sa trepoce slovenská, vedľa pred Národnou radou SR sú aj zástavy EÚ. Len tú osvetlenú „kraľujúcu zástavu“ nevidno cez deň ani v noci. Na bronzovej zástave, ktorú ako symbol víťazstva nad fašizmom (polámaný hákový kríž na podstavci sochy) dvíha k nebu Trizuljakov červenoarmejec, kladivo ani kosák nenájdete, ani ju doteraz nik nepremaľoval načerveno. Aby bolo pánovi Nesrovnalovi jasné.

„Slavín (pôvodný bratislavský názov Himmelspirzeln) sa z viníc a záhrad stal vojenským cintorínom. Na Slavíne má byť pochovaných 6 845 sovietskych vojakov. Pri bojoch v okolí Bratislavy však oficiálne padlo sovietskych 742 vojakov (a 470 Nemcov a Maďarov). To znamená, že na ňom musia byť pochovaní vojaci padlí aj v iných regiónoch Slovenska, hoci sa to nikde neuvádza. Z hľadiska úcty k mŕtvym a piety je to jedno. Zomreli u nás, česť ich pamiatke. O miesto ich posledného odpočinku, o ich hroby, sa treba starať ako o vlastné.“

Himmelspirzeln by sa z prešpuráckej nemčiny dal voľne preložiť ako „spadol z neba“. Počet pochovaných sedí, akurát bratislavský žiak Nesrovnal asi chýbal na dejepise. Aj na pietnych aktoch na Slavíne sa zdôrazňuje, že ide o sovietskych vojakov, ktorí padli v prvej etape Bratislavsko-brnenskej operácie, tá sa začala koncom marca 1945 na brehoch Hrona. Podobne aj na vojenskom cintoríne v Žiline-Bôriku sústredili telesné pozostatky takmer 1 800 zabitých červenoarmejcov z územia, ktoré sa zhoduje s dnešným Žilinským krajom.

osvetlenie_slavin_novy.jpgPri spustení nového osvetlenia Slavína boli večer 8. mája, zľava. ruský veľvyslanec Pavel M. Kuznecov, ministri Dušan Čaplovič a Martin Glváč, primátor Milan Ftáčnik a štyria ruskí veteráni.

„Vysvetlenie toho rozdielu je prosté. Počet padlých v Bratislave bol dodatočne nafúknutý pri vytváraní nového príbehu o zásadnej úlohe Sovietskeho zväzu pri budovaní novej socialistickej spoločnosti a slovenskej metropoly. Pri konštrukcii teórie ,oslobodenia‘, ktorá mala prekryť skutočnosť, že II. svetovú vojnu vyvolal aj Sovietsky zväz a že oslobodenie spočívalo v tom, že sovietska diktatúra nahradila tú nacistickú, ibaže na viac ako 40 rokov.“


Naozaj ide o geniálnu konštrukciu teórie najnovšieho „odborníka“ na slovenskú i svetovú históriu. Dosiaľ si všetci mysleli, že najhroznejšiu vojnu v dejinách ľudstva dlhodobo pripravovalo, provokovalo a napokon vyvolalo nacistické Nemecko prepadom Poľska 1. septembra 1939. Sovieti začali obsadzovať západné územie Ukrajiny a Bieloruska, dovtedy zabrané Poliakmi, 17. septembra na základe Paktu o neútočení, ktorý predtým uzavreli ministri zahraničných vecí Ribbentrop a Molotov. Vtedy už vojská ľudáckeho slovenského štátu zvádzali dva týždne boje v južnom Poľsku. Pokiaľ ide o náhradu jednej diktatúry za druhú, na Slovensku sme napriek opakovaným pokusom najvernejších Hitlerových prisluhovačov nemali nacistickú diktatúru, ale našu, fašistickú. Sovietske vojská postupne opúšťali Československo v posledných mesiacoch roku 1945 (spolu s americkými dislokovanými v západných Čechách). Do februára 1948 ostávali ešte dobré dva roky...

„A dôležitá úloha v propagande o nepostrádateľnosti Sovietskeho zväzu pre blaho našej vlasti pripadla práve Slavínu. Najvyšší bratislavský kopec sa nedal prehliadnuť. Súťaž na vojenský cintorín ale vyhral architekt Emil Belluš, jeho projekt rešpektoval okolie a panorámu mesta, bol taký náš, slovenský. A preto sa komunistickým ideológom nepáčil, bol  málo sovietsky, málo pompézny a nebolo ho vidieť už z ďaleka. Tak ,vyhral‘ Ján Svetlík a s ním celá plejáda prorežimných umelcov.“

socha_jana_kulicha_po_boji.jpg V popredí dielo Jána Kulicha Po boji, na vrchole obelisku červenoarmejec od Alexandra Trizuljaka.

Svetlíkov návrh vyšiel ako víťazný z troch kôl súťaže. Architekt  spolupracoval s kolektívom významných výtvarníkov a tak vznikol impozantný park umeleckých diel pre Slovensko v primeraných rozmeroch. Jána Kulicha pre Svätoplukovu sochu na Hrade pred štyrmi rokmi „liberálna“ tlač a niektoré záujmové združenia šikanovali, ale kto má odvahu takých sochárov, ako bol Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ladislav Snopek, Alexander Trizuljak či Juraj Kren, odbiť slovným spojením „plejáda prorežimných umelcov“? Iba náš ambiciózny kandidát na primátora. On však nekádruje iba umelcov, ale prejavuje aj hlboké vedomosti v oblasti architektúry.

„Mohylovitá architektúra zjavne kopíruje architektúru stepných stavieb, asi aby sa sovietski súdruhovia cítili ako doma. Moskovská gostinica Ukrajina a budova Zamini poslúžili ako inšpirácia. Podobné architektonické skvosty, iba vo väčšom, obdržali vo Varšave ako Palác kultúry, v Prahe ako hotel Internacionál. (Vo Varšave sa dodnes hovorí, že najkrajší pohľad na mesto je z Paláca kultúry, pretože ho odtiaľ nie je vidieť...)“

Videl som mnoho oveľa pompéznejších pomníkov ako náš Slavín. Také sa stavali po vojne po celom svete. Mne sa zdá ten bratislavský taký akurát na hlavného mesto Slovenska. Celý komplex je citlivo zakomponovaný do reliéfu mesta. Z viacerých strán je naň krásny výhľad a naopak (napríklad od celej Šancovej, predtým Malinovského ulice). Na rozdiel od Nesrovnala by som sa nerád staval do roly odborníka na architektúru, ale označovať Slavín za „mohylovitú architektúru zjavne kopírujúcu stepné stavby“, to by si naozaj málokto trúfal. Aj to porovnanie nášho pamätníka so stalinistickými mrakodrapmi. Inak byty či hotelové izby sú v nich veľmi pohodlné, vzdušné a plné slnka. Pre Slavín je typický obelisk. Koľko ich vztýčili v západnej Európe, Vatikán nevynímajúc? Slováci ho ani nemuseli kradnúť v Egypte, postavili sme si ho sami.

Že kvôli Slavínu zbúrali bratislavskú dominantu, vežu Farského kostola Panny Márie Snežnej na Hlbokej ulici? Komunisti nikdy netrpeli nostalgiou a úcta k minulosti a tradíciám mesta je pre nich reakčné spiatočníctvo. Následkami tohto barbarizmu Bratislava trpí dodnes.“

Nuž, na železobetónovú stavbu kostola na konci Hlbokej cesty postaveného v rokoch 1943 až 1948 sú rozličné názory. Zo 50 metrov vysoká kampanila so svietiacim krížom na vrchole sa nad mestom vypínala pomerne krátko. Aj jej stavitelia priznali, že sa narušila jej statika. (Sú takí, čo hovoria, že išlo o účelové tvrdenie – pozn. red.) Možno by sa dala zachrániť, keby sa do toho investovala kopa peňazí. Rozhodlo sa inak, hádam aj z ideologických dôvodov. Napokon, cirkev mala 24 rokov, aby vežu opäť vybudovala. Nestalo sa tak.

neskoro_vecer_8._maja_prisli_na_slavin_desiatky_bratislavcanov.jpgNa premiéru osvetlenia prišli na Slavín desiatky Bratislavčanov a bolo by ich určite viac, ak by sa o nej mali ako dozvedieť.

A tak Slavín ukazuje svetu, kto je tu pánom. Iste, pamätníky Sovietskej armáde, resp. oslobodenia od nacizmu, sú aj v iných európskych mestách. V Berlíne Tiergarten, v Budapešti na Gellértovom kopci a inde. Každé mesto a spoločnosť nech si postaví, na čo sa cíti. Ale nikde nad hlavným mestom nevlaje cudzia vlajka. Ešte aj primátor Liptovského Mikuláša Slafkovský sa k problému postavil úplne jasne a povedal Rusom: ,Tak to nie!‘“

V Liptovskom Mikuláši o nijakú cudziu zástavu nešlo. Nesrovnalov stranícky súkmeňovec zakázal účasť zástupcu veľvyslanectva Ruskej federácie na oslavách oslobodenia mesta, na ktorom sa pred 69 rokmi výraznou mierou podieľali sovietski, teda i ruskí vojaci. Skončilo sa to blamážou. Nesrovnal však Alexandra Slafkovského vysoko oceňuje. Viete si predstaviť, ako budú vyzerať jubilejné oslavy víťazstva nad fašizmom na Slavíne, ak by v jesenných komunálnych voľbách vyhral práve arogantný Nesrovnal? Ja áno a to celkom presne.

„Ale aby primátor hlavného mesta nasvecoval vlajku cudzieho štátu, štátu, ktorý nás vojensky okupoval, navyše ktorého nástupca znovu porušuje medzinárodné právo a nezávislosť Ukrajiny!? Existuje nejaký lepší symbol pre hodnotový chaos prvého muža  Bratislavy? Či skôr ide o pevné hodnoty, nastavené počas jeho angažovania v komunistickej strane, o čom svedčí aj spoločná oslava s ruským veľvyslancom v sovietskom termíne 9. mája a nie 8. mája, keď si koniec vojny pripomína Európa.“

Keď to Nesrovnalovi vyhovuje, tak bronzovú zástavu na Slavíne označuje za sovietsku, inokedy za ruskú. Chaos v hodnotách má najmä on, keď podiel sovietskych vojakov, teda Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, Kazachov či Gruzíncov, na porážke fašizmu posudzuje podľa toho, aká je súčasná politická situácia v Moskve či Kyjeve. Milana Ftáčnika však treba zhodiť v každom prípade. Aj keď bratislavský primátor predniesol svoj prejav na Slavíne práve večer 8. mája, a nie až 9. mája, keď už bol v zahraničí. Ani to si Nesrovnal nezrovnal so svojimi informátormi. Mimochodom, oficiálne oslavy v piatok vôbec neprekážali prítomným členom vlády a parlamentu, ale ani stovkám občanov a predstaviteľom vari všetkých diplomatických misií v Bratislave.

„Arpádov stĺp na Devíne zletel okamžite po páde Uhorska. Sochu Márie Terézie hodili do Dunaja hneď po zaujatí Bratislavy. Extrémne. Ničiť pamiatky je hlúposť. Ale Slavín? Druhý extrém. Miesto posledného odpočinku sa stalo miestom, kde slovenský premiér Robert Fico za spevu Alexandrovcov víta Vladimira Putina a bratislavský primátor ďakuje Rusku za žiarovky. Skutoční vlastenci.“

pomnik_cervenej_armade_pred_schwarzenberskym_palacom_aj_so_sochou_vojaka_a_tzv._kralujucou_zastavou_nad_viednou.jpgPomník Červenej armáde vo Viedni pred Schwarzenberským palácom aj so sochou vojaka a „kraľujúcou zástavou“.

Ivo Nesrovnal hádam pre svoje krstné meno a priezvisko na internete zdôrazňuje, že je slovenský advokát a politik. A oháňa sa skutočným vlastenectvom. Ako je to s tým jeho, keď nostalgicky narieka nad osudom Arpádovho stĺpu na Devíne? Túto hradnú skalu nad sútok Dunaja a Moravy považovali slovenskí národovci už pred štúrovcami za jeden z najvýznamnejších symbolom histórie nášho národa. Nie náhodou Maďari pri príležitosti milénia „zaujatia vlasti“ vztyčovali svoje obrovské totemy práve na takýchto miestach (aj na nitrianskom Zobore). Fadrusovo súsošie rakúsko-uhorskej panovníčky Márie Terézie nehodili Slováci do Dunaja „hneď po zaujatí Bratislavy“ 1. januára 1919. Ale až v marci 1921, keď sa excisár Karol I. opakovane pokúsil o obnovenie uhorskej monarchie a ilegálne prišiel zo švajčiarskeho exilu do Maďarska. Symbol Habsburgovcov z carrarského mramoru spontánne rozbili nahnevaní českí legionári a sokoli s pomocou slovenských študentov. Mimochodom, ruský prezident Vladimir Putin navštívil Slavín vo februári 2005 počas druhej vlády predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu.

„Karel Schwarzenberg označil Rusmi organizované oslavy konca vojny v čase agresie Ruska  na Ukrajine za stretnutie kolaborantov. Na čo asi myslel bratislavský primátor Milan Ftáčnik, keď sa nad Bratislavou rozžiarila vlajka Zväzu sovietskych socialistických republík?“

Zdá sa, že veľavážené knieža má stále mindráky z toho, že pred honosný palác jeho rodiny vo Viedni postavili grandiózny pomník Červenej armády. A Nesrovnala prečo stále máta sovietska zástava? Ktovie, možno s ňou ako pionier často chodieval manifestovať 1. a 9. mája či 7. novembra. Ale od seriózneho kandidáta na primátora sa hádam očakávajú zásadnejšie argumenty ako takéto strieľanie od pása.

Foto: Archív, Martin Krno, Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#1
Ivan Špáni
13. máj 2014, 23:30

Výborne vyargumentovaná jasná facka nechutnému blogu a jeho autorovi. Takto chcel získať voličov? Asi na iné nemá.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama