Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Kam sa podeli politické osobnosti?

Počet zobrazení: 1717

Je to akurát 30 rokov, čo sa v našich najnovších dejinách objavili otvorené parlamentné voľby a z nich vyplývajúce vlády. V roku 1990 ľudia prichádzali do politických strán preto, že chceli presadzovať nejakú myšlienku, nejaký smer vývoja. Strany mali pomerne dosť zrelých osobností, ktoré vytvárali stranícke programy a následne aj vládne programy.

Preto možno povedať, že existovali skutočné ľavicové, liberálne, konzervatívne, aj národné strany, dokonca vo viacerých variantoch. Politické strany prezentovali svoje programy a ich lídri rozumeli politike.

Pomerne skoro však rôzni špekulanti, karieristi či iní paraziti zistili, že práve strany môžu byť zdrojmi ich sebauspokojenia – buď nejakou štátnou funkciou či majetkom. Postupne zapĺňali politické strany svojimi drzými požiadavkami a tak osobnosti opúšťali strany.

Dnešní stav straníckych „lídrov“ je žalostný. Sem-tam sa nájde nejaká náhrada politickej osobnosti (musí byť však zaočkovaná túžbou po majetku a funkcii), no prevažujú ľudia, ktorí sa do politiky nikdy nemali dostať. Počúvať ich vyjadrovania je útrpné, no najhoršie je to, že môžu narábať so štátom práve podľa ich karieristických či majetkových predstáv. Slovenská republika sa stala ich „detským ihriskom“. No a slovenskí občania hračkami.

Ono je to všeobecný trend – všimnime si čelných politikov vo Francúzsku, v Nemecku či vo Veľkej Británii, no a v USA to tiež nie je lepšie. Preto sa netreba diviť, že prezidenti v Latinskej Amerike padajú ako zrelé hrušky zo stromu. Politici v Bruseli sú skôr hanbou Európy ako jej spásou.

Máme tesne za sebou stranícky zjazd KDH – nikomu sa nechcelo prevziať šéfovské žezlo, no ale nejaký dobrovoľník sa predsa našiel. Čo bude so stranou? No asi nijaký spásonosný zázrak.

Pred nami je aj snem národniarov – ale veď sa nikto neobjavuje ako potenciálny lodivod, ktorý vyvedie lodičku z plytčiny.

Dve najstaršie politické strany stoja na samom okraji priepasti a nevedia, ako do nej nespadnúť.

Máme politikov, ktorí o sebe hovoria, že sú liberáli, konzervatívci či ľavičiari (boja sa vysloviť slovo socialisti). No neopierajú sa o žiadne fundamentálne idey, stačia názvy a tvrdenia. Keďže máloktorý novinár je zdatný v politike, tak mu to vždy stačí. Nevie, čo by mali politické smery obsahovať a aké organizačné, filozofické a morálne vlastnosti by politici mali vyžarovať do občianskeho priestoru. Takto politici spoločne so žurnalistami kŕmia verejnosť myšlienkovým odpadom.

Je tridsiate výročie novej éry, musíme sa kĺzať po tobogáne nadol?

No musia sa nájsť osobnosti, ktoré chcú pre Slovensko dobro a skutočne vedia, čo to je. Prerobiť existujúce strany je veľmi namáhavá úloha a v podstate neriešiteľná. K úspechu vedie pomerne jednoduchá cesta, no je posiata prekážkami – karieristami a novodobými lúpežníkmi ako aj jednoduchými parazitmi. Možno by dokázali aj zrenovovať niektorú existujúcu stranu, no potrebné je odhodlanie, trpezlivosť a organizačné schopnosti, potrebný je aj tím renovátorov. Keď tak pozerám, aké osoby sa predvádzajú za ľuďmi, ktorí by chceli zrekonštruovať strany, tak mi je do smiechu – ešte sa proces nezačal a už sú tam príživníci. Hrozné.

Politické osobnosti však sa vytratili aj z iných pozícií – pozrime sa na celý zástup bratislavských primátorov či šéfov krajských úradov alebo spoločenských organizácií, akými sú odbory či zamestnávateľské zväzy. Chudoba ducha je veľmi mierne hodnotenie.

Slovensko sa potáca, ešte že má aspoň pevné teritoriálne zakotvenie. Alebo aj to je spochybniteľné?

Z tejto šlamastiky nám nemá kto pomôcť, pomoc musí prísť zvnútra. Čím dlhší bude čas čakania, tým horšia bude náprava. A tak teda vyzývam múdrych a schopných ľudí – vytvorte, alebo pretvorte strany tak, aby sa stali motorom vývoja, a nie jeho brzdami. Musia obsahovať skutočné myšlienky a riadiacich pracovníkov. To platí aj ako výzva pre odborníkov – skúste vytvárať seriózne a užitočné médiá, ale aj spoločenské organizácie. Tie nemajú slúžiť ako nástroj sporov, zahmlievania a klamania, ale naopak, ako nástroj urýchlenia vývoja.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama