Reklama
Reklama

K výstave Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr

Spomienkové podujatie k 100. výročiu vzniku Československa
Počet zobrazení: 837

I.

Dňa 25. októbra 2018 sa uskutočnilo v Dvorane Ministerstva kultúry SR slávnostné spomienkové protokolárne podujatie, na ktorom si predstavitelia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Matice slovenskej, Klubu Nového slova a Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pripomenuli 100. výročie vzniku Československa. Podujatie uviedol predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Ing. Pavol Sečkár, PhD. minútou ticha a spomienkou na všetkých tých, ktorí obetovali svoje životy alebo sa nedožili našej slobody národnej a štátnej. Osobitne privítal na tomto podujatí poslancov Národnej rady SR Mgr. Karola Farkašovského, PhD. a JUDr. Magdalénu Kuciaňovú. Uviedol zároveň hodnotný kultúrny program, v ktorom na začiatok zazneli slová Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918 /Jozef Šimonovič/ a štátne hymny Slovenskej a Českej republiky /Ivan Ožvát, sólista Opery SND/. Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., predseda Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB, vo svojom spomienkovom príhovore Česi a Slováci – zápas o slobodu národnú a štátnu, hodnoty súžitia a kultúry oboch národov zdôraznil oživenie a rozvoj národného a umeleckého života Slovenska, inšpirujúce vzťahy a tvorivé podnety v spolužití oboch národov. Predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper v historickou oblúku viacerých etáp vývinu Matice a národného života pripomenul a ocenil zásluhy viacerých osobností – aktérov vzniku, ale aj význam Deklarácie slovenského národa v Martine zo dňa 30. októbra 1918. V kultúrnom programe odzneli Romanca od Michala Vileca a Poéma Ilju Zeljenku v podaní Petra Michalicu, hymnické piesne Materinská moja reč a Kto za pravdu horí v podaní sólistu Opery SND Ivana Ožváta. Studny domova významného pokrokového českého bibliografa a básnika Miloša Jirku a výber z poézie Milana Rúfusa predniesol Jozef Šimonovič a výber sekvencií zo zbierky Slovo a básne Robinson Miroslava Válka zaznel v podaní, v civilnom prednese a pátose Evy Márie Chalupovej.

stanislav_harangozo_-_praha-bratislava_k_100._vyrociu.jpg
Stanislav Harangozó: Praha-Bratislava, k 100. výročiu vzniku Československa.

Protokolárnu časť podujatia tvorilo udelenie Cien predsedu Matice slovenskej. In memoriam toto ocenenie bolo udelené Alexandrovi Dubčekovi a Štefanovi Nosáľovi /za zásluhy na rozvíjaní demokratických tradícií československej štátnosti a aktívnu osobnú účasť na podporovaní a obraňovaní činnosti Matice slovenskej v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, resp. za zásluhy pri rozvíjaní a reprezentácii našich kultúrnych tradícií v zahraničí/. Tieto ocenenia prevzali syn A. Dubčeka MUDr. Pavol Dubček a v mene rodiny majstra Š. Nosáľa a Lúčnice PhDr. Stanislav Dúžek, CSc.

Ďalšie Ceny predsedu Matice slovenskej získali Jozef Šimonovič /významná osobná účasť v rámci protokolárnych aktivít na podujatiach pri príležitosti národno-historických a štátnych osláv výročí a udalostí/, Jozef Leikert /za umelecky vzácne básnické dielo, resp. za aktivity v oblasti literatúry faktu a v pedagogickej, ako aj kultúrno-politickej práci/ a Stanislav Harangozó /za výnimočnú a pôsobivú výtvarnú tvorbu a pozoruhodné výsledky pri reprezentácii slovenského výtvarného života v zahraničí/, ako aj Výtvarný odbor Matice slovenskej za súbor výstav k cyrilo-metodským podnetom, k výtvarnému odkazu a podobám Ľ. Štúra, ako aj za stálu expozíciu Za slobodu!

Súčasťou slávnosti a protokolu bolo zároveň tiež udelenie a odovzdávanie ocenení Klubu Nového slova, ktorého začínajúcu tradíciu uviedol predseda Klubu NS prof. PhDr. Jozef Lysý, CSc.
 
(Fotografie k tejto časti podujatia sme uverejnili v článku Storočnica republiky v Bratislave)


II.

Slávnostné spomienkové a protokolárne podujatie sa konalo v reprezentatívnom výstavnom prostredí Dvorany Ministerstva kultúry SR, ktoré v danom čase bolo koncipované ako ad hoc prezentované výtvarné národno-historické prostredie. Povedľa archiválií-listoviek z významných období národných dejín /meruôsme roky, čs. légie, Ohlas Martinskej deklarácie - faksimile Ivana Galamboša/, ako aj plagátov Vojtecha Preissiga a Štefana Bednára, výstava prezentovala portrétne  sochárske geniality autorov T. Bártfaya, T. Baníka, V. Remeňa, J. Kulicha /M. M. Hodža, M. R. Štefánik, L. Novomeský, L. Svoboda, A. Dubček, K. Šmidke/, a ako nóvum aj symbolické legionárske dobové súsošie F. Motošku, ďalej portrét  Ľ. Holubyho autora S. Mikuša a portrét Petra Jilemnického z výtvarného odkazu sochára Bohumíra Príhela. Nechýbali výtvarné pocty, sklo Bohumíra Prihela a obelisk ako výtvarné inšpirácie v úvahách o Hrobe neznámeho vojaka, dielo sochára Martina Palu, ktorý zároveň prekvapil aj netradičným konceptom portrétu Ľ. Štúra. Vo vstupnej časti expozície boli prezentované reliéfne diela Mariána Polonského k 90. výročiu Lekárskej fakulty UK v Bratislave a sv. Gorazd. V spojitosti s tvorbou tohto umelca nie náhodou sme navrhovali Štátnu cenu A. Dubčeka. Z maliarskej tvorby prezentovali sme autorov F. Juríka, E. Lazinovskú, J. Fabiniho, Ľ. Zelinu, M. Rašlu, ako aj S. Harangozóa, vystavoval svoje veľkomoravské inšpirácie Devína, ale aj obrazový diptych Praha-Bratislava, ktorým pripomenul, že na báze architektúry a dominánt Bratislavy významne aktualizoval v našom národnom prostredí kvality A. Slavíčka, O. Kokoschku, atď. Na výstave, samozrejme, nechýbali príznačné maliarske Hradčany, reliéfny portrét T. G. Masaryka, hodnoty tvorby K. Plicku, J. Hálu, A. Smažila, atď. Bola koncipovaná aj ako spontánne inštalované edukačné, umenovedné prostredie – na báze národopisných máp, čs. vyznamenaní z obdobia 1. a 2. svetovej vojny, na báze prvých vydaní kníh – Janka Jesenského, Jána Rob Poničana, Laca Novomeského, nadrealistických zborníkov, atď., atď. Výstava bola aj rozlúčkou s majstrom Milanom Medúzom, ktorý nás opustil 26. septembra 2018.

(Autor, PhDr. Ladislav Skrak, je predsedom Klubu výtvarných umelcov a teoretikov)

1_atonin_smazil_-_devinska_panorama_akvarel_2002.jpg
Atonín Smažil, Devínska panoráma, akvarel 2002.

2_bohumir_prihel_-_peter_jilemnicky_portret_-_patinovana_sadra.jpg3_cyprian_majernik_utecenci_litobrafia_1944.jpg

Bohumír Prihel: Peter Jilemnický, portrét, patinovaná sadra.
Cyprián Majerník Utečenci, litografia 1944.


4_dobrovolnicka_a_certifikat_hurbanovskych_dobrovolnikov_listovky_z_meruosmych_rokov_-_faksimile_ivan_galambos.jpg
Dobrovoľnícka a Certifikát Hurbanovských dobrovoľníkov, listovky z meruôsmych rokov, faksimile Ivan Galamboš.

5_elana_lazinovska_partizanka_jana_autoportret_olej_1974_dielo_ziskalo_grand_prix_v_lyone_v_roku_1976.jpg6_eva_trizuljakova_-_tatranska_vila_artprotis_1983.jpg

Vľavo: Elena Lazinovská: Partizánka Jana, autoportrét, olej 1974, dielo získalo Grand prix v Lyone v roku 1976. Vpravo: Eva Trizuljaková: Tatranská víla, artprotis 1983.

7_frico_motoska_nedame_sa_-_zdruzenie_slovenskych_dobrovolnikov_bronz_1919.jpg8_jan_kulich_laco_novomesky_-_portret_1982.jpg

Vľavo: Frico Motoška: Nedáme sa – Združenie slovenských dobrovoľníkov, bronz 1919. Vpravo: Ján Kulich: Laco Novomeský, portrét 1982.

9_jan_rob_ponican_-_som_myslim_citim_._ilustracie_l._fulla_-_tlaciaren_universum_bratislava_1923.jpg10_janko_jesensky_-_zo_zajatia_vydala_slovenska_liga_v_amerike_pittsburg_1918.jpg11_laco_novomesky_-_otvorene_okna_obalka_karol_teige_emsa_-_edicia_mladych_slovenskych_autorov_zvazok_54_nakladom_l._mazaca_praha_1935.jpg

Ján Rob Poničan: Som, myslím, cítim..., ilustrácie Ľ. Fulla, tlačiareň Universum, Bratislava 1923. Janko Jesenský: Zo zajatia, vydala Slovenská liga v Amerike, Pittsburg 1918. Laco Novomeský: Otvorené okná, obálka Karol Teige, EMSA - Edícia mladých slovenských autorov, zväzok 54, nákladom L. Mazáča, Praha 1935.

12_lubomir_zelina_-_zapas_olej_2006.jpg
Ľubomír Zelina: Zápas, olej 2006.

13_marian_polonsky_-_sv._gorazd_kamen_-_bronz_2009-13.jpg14_martin_pala_ludovit_stur_mramor_-_bronz_2015.jpg

Marián Polonský: Svätý Gorazd, kameň-bronz 2009 – 2013. Martin Pala: Ľudovít Štúr, mramor-bronz 2015.

15_milan_meduz_-_nedokoncena_kronika_vladimir_clementis_symbolicky_portret_-_akryl_2001.jpg
Milan Medúz: Nedokončená kronika, Vladimír Clementis, symbolický portrét, akryl 2001.

Foto: Ladislav Skrak

 

Priemer: 1 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama