K tlačovke pána Blahu

Počet zobrazení: 3744

V románe Majster a Margaréta sovietskeho spisovateľa Bulgakova je dialóg Ha-Nocriho (Ježiša) a Piláta. Pilát sa snaží Ha-Nocriho prepustiť. V obvinení sa uvádza, že Ha-Nocri kritizoval rímske politické zriadenie. Ha-Nocri to vysvetlí: „Každá moc je násilím na ľuďoch.‟ Proste nie, ideálne politické zriadenie nejestvuje, a nie je nim ani to rímske.

Podľa mňa to značí, že v každom „režime‟ na okraji Gaussovej krivky existujú prípady nespravodlivosti, áno, zločinov. Kombinácia náhody a neschopností či indispozícii môže pokojne spôsobiť, že, povedzme vo Švajčiarsku, niekto nesignalizuje správne odbočenie a pri interakcii s políciou príde o život. Zaiste to nie je typické, možno sa to nikdy nestalo, ale stať sa to určite môže.

Zásadná otázka je: Je zločinnosť vkomponovaná do podstaty režimu, alebo je okrajovým javom? Je to veľmi dôležitá otázka, mám však dojem, že otvorená debata je akosi podprahovo potlačovaná.

Vezmime si príklad anglického okupačného režimu v 19. storočí. Bolo zriaďovanie koncentračných táborov v búrskej vojne v podstate režimu, alebo to bola okrajová vec spôsobená náhodami a neschopnosťou? Myslím si, že odpoveď na túto otázku vie každý.

Bol holokaust a plán na likvidáciu Slovanov fašistami v podstate režimu, alebo okrajová, nepodstatná vec? Aj tu si myslím, že odpoveď je dosť jasná.

A ako to bolo v päťdesiatych rokoch v ČSR?  Ak sa niekto snaží hneď povedať, že to všetko bolo v podstate režimu, ja sa pýtam, ako to, že za necelých 20 rokov sa ten istý „zločinecký‟ režim od svojich zločinov dištancoval?

Uvediem dva príklady, ktoré podľa mňa ukazujú, kde bol problém. Je známy prípad farára Toufara. Umučeného príslušníkmi ŠtB. Akú výhodu získal režim jeho likvidáciou? Farár Toufar podpísal predsa spoluprácu so štátnym zriadením, nebol žiaden burič, jeho umučenie bol zločin, ktorý evidentne ukazuje na neschopnosť v celom reťazci zapletených pracovníkov ŠtB. Títo ľudia mali pásť kravy, a nie byť dôstojníkmi ŠtB. A, prirodzene, mali byť rýchlo a prísne potrestaní!

Ako hodnotí úroveň ŠtB bývalý minister vnútra Ing. Lubomír Štrougal vo svojich pamätiach približne v tom čase? Prirovnáva ju k úrovni strážmajstra Flanderku z českej klasiky.

Dôkaz, že mal pravdu? V tom čase začala pôsobiť partia vrahov, zlodejov a teroristov vedená bratmi Mašínovcami. ŠtB nielen že ich včas neodhalila, ale umožnila im aj útek na Západ. Pri schopnosti čs. tajných služieb by som čakal, že vrahovia a zlodeji budú postavení pred súd. Boli?

Povedzme si to na rovinu: Potlačiť zločiny na nulu je iste dobrý cieľ, reálne sa to však žiadnemu režimu nepodarí.

Bola ale zločinnosť podstatou reálneho socializmu? Ak áno, musela byť v súlade s jeho cieľmi. Bola?

Do značnej miery ju spôsobila paranoja vyvolaná nemilosrdnými útokmi „západných demokracii‟. Nebol to náhodou Abwehr, ktorý inicializoval odstavenie maršala Tuchačevského? Nebola to západná rozviedka, ktorá organizovala „čakanie na Slánskeho‟ na nemeckom letisku?

Pán Blaha podľa mňa správne spresnil, že „komunizmus‟ bez kontextu je nezmysel, pretože sa nevie, čo sa tým myslí. Ale mal aj jasne povedať, že zločiny rokov 50-tych boli síce reálne a smutné, ale socializmu ako takému vôbec neprospeli a nepatrili zaiste k jeho podstate.

(Autor žije v USA, Issaquah, WA)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984