Reklama
Reklama

K starobným dôchodkom v roku 2014

Počet zobrazení: 3865

V oblasti hlavného a teda prevažujúceho príjmu dôchodcov, tzv. reálnych sólo starobných dôchodkov, bol na Slovensku dlhodobo veľmi nepriaznivý vývoj. Reálnosť je očividná len pri vyjadrení a hodnotení nominálnych dôchodkov po očistení o vplyv rastu spotrebiteľských cien.

Nepriaznivosť ich vývoja bola tak v ich absolútnej – stavovej výške ako aj v pomere (relácii) napr. k priemerným mzdám.
Osobitne nepriaznivá situácia je vo vzťahu k úrovni dosahovanej v minulosti. Porovnávať je stále aktuálne napr. k roku 1989.

V ostatnom  roku, t. j. v roku 2014, je pozitívne to, že relácia oproti roku 1989 sa konečne prehupla nad 100 %  (tabuľka). Starobné sólo dôchodky v reálnom vyjadrení boli konečne v roku 2014 vyššie ako v roku 1989, a to o 2,3 %.
 

 Ro-   Priem. mes.   Pomer st. dôch. Koef. cien (živ. Reálna úr. st. dôch. Pomer reál.
 ky     sólo star. dô- k priem. mzde    nákl.) dom.       v cenách r. 1989      st. dôch.
         chodok-nom.       (%)              dôchodcov                (€)                    k r. 1989
               (€)                                        (koef.)                                               (%)

1989           51,3                 49,1                 1,00                 51,3                 100,0

2005           110,2               44,7                 5,91                 43,3                 84,5

2010           352,5               44,1                 6,96                 50,7                 98,9

2011           362,1               46,1                 7,26                 49,9                 97,3

2012           375,1               46,6                 7,52                 49,9                 97,3

2013           390,5               47,4                 7,63                 51,2                 99,9

2014           399,4               46,5                 7,63                 52,4                 102,3

Reálna úroveň priemerných mesačných sólo starobných dôchodkov sa v rokoch 1990 – 1993 oproti roku 1989 obrovsky prepadla, a to o takmer 30 %,

Rozdiel sa v období rokov 1994 – až do roku 2005 znížil – avšak stále bol veľký –približne 15%.

V rokoch 2006 až 2012 sa negatívny rozdiel oproti  roku 1989 znižoval až na 1 – 3% v rokoch 2010 - 2012. Trend bol teda pozitívny. Ale po 25 rokoch – od roku 1989 – absolútne stále ešte nižšia reálna úroveň sólo starobných dôchodkov oproti roku 1989 bola  kriticky nízka.

Pozitívne v roku 2013 bolo, že rozdiel v reálnej úrovni sólo starobných dôchodkov sa medziročne relatívne výraznejšie znížil, a to na 0,1 %.

Ako bolo vyššie uvedené, konečne prelomovým rokom bol rok 2014, a to s dosiahnutím vyššej úrovne reálnych sólo starobných dôchodkov oproti roku 1989 o 2,3 %.

Vo výsledkoch sa prejavuje vplyv postupne prijímaných opatrení. Napr. aj valorizácie   starobných dôchodkov  v roku 2007 o 6,25 % ako aj v dôsledku zvýšenia približne 80 tisíc dôchodkov v nadväznosti na ich prepočet a zohľadnenie minulých príjmov  nad 10 tisíc Sk  (331,9 €). Okrem toho aj v dôsledku priznávaných  nových dôchodkov – relatívne podstatne vyšších – podľa zákona č. 461/2003.

Paradoxom pritom je, že hrubý domáci produkt bol v reálnom vyjadrení v SR v roku 2014 oproti roku 1989 vyšší  o  takmer 150 %.

Nie je nijako povzbudivá ani situácia u zamestnancov. Kým novovytvorená produkcia v SR vzrástla v rokoch 1990 – 2014 o uvedených 150 % ,ich reálne priemerné mesačné mzdy za to obdobie vzrástli len o približne 15 %.

V rámci toho sa situácia približne 400 tisíc starodôchodcov primerane nezlepšila. Tá stále čaká na riešenie (aj podľa príslušnej dávnej úlohy v Programovom vyhlásení Vlády SR z augusta 2006, schválenom v najvyššom rozhodovacom štátnom orgáne – v Národnej rade  SR).

Pomer výšky priemerného mesačného sólo starobného dôchodku k priemerným mzdám sa od roku 1989 (49,1 %) takmer sústavne znižoval. A to až na 43,3 % v roku 2008.

Pozitívne v ostatnom období aspoň je, že v nadväznosti na vyššie uvedené faktory rastu starobných dôchodkov a relatívne nižšie tempo rastu spotrebiteľských cien sa pomer priemerného mesačného sólo starobného dôchodku k priemernej mzde zvýšil oproti roku 2008 na 46 – 47 % v rokoch 2011 – 2014. t. j. o 3 – 4 percentuálne body. Trend sa teda po dlhom čase zlepšoval.

V SR sústavne rástli spotrebiteľské ceny a tým indexy životných nákladov domácností dôchodcov (podobne, ale predsa len rástli vyššie ako u ďalších typov domácností). Index životných nákladov domácností dôchodcov v roku 2013 a 2014  oproti roku 1989 vzrástol 7,6-krát.

Výkonný výbor Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) opodstatnene požadoval,  aby sa pre výpočet valorizácie z titulu rastu spotrebiteľských cien a tým životných nákladov domácností bral za základ nie index za celú spoločnosť (za  všetky domácnosti), ale len za domácnosti dôchodcov. Len to je totiž logicky správne. Index rastu životných nákladov domácností dôchodcov bol napr. v roku 2007 vo výške 3,6 %, kým za všetky domácnosti len 2,8 %. Preto JDS požadovala valorizáciu od 1.7. 2008 nie vo výške  5%, ale 5,4% (50 % z rastu životných nákladov domácností dôchodcov, t. j. z 3,6 % = 1,8 % + 50 % z rastu priemerných miezd, t. j. z 7,2 % = 3,6 %; spolu  teda = 5,4 %).

Logickú zmenu výpočtu valorizácie starobných a iných dôchodkov v nadväznosti na rast životných nákladov (spotrebiteľských cien) len v domácnostiach dôchodcov je opodstatnené naďalej presadzovať.

Pramene:
Indexy spotrebiteľských cien v SR, Štatistický úrad SR (ŠÚ SR), Bratislava
Vývoj vo vybraných oblastiach ekonomiky, ŠÚ SR, Bratislava
Štatistické ročenky SR, ŠÚ SR, Bratislava
Podklady zo štatistiky Sociálnej poisťovne
Vlastné prepočty

Autor, Ing. Michal Majtán, PhD., je ekonóm                                        

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#1
Vladimír Manda
18. marec 2015, 12:50

Niekedy čísla vypovedajú viac ako celé strany textov. Nie len mňa, ale iste aj druhých by zaujímalo, ako je možné, že novovytvorená produkcia oproti roku 1990 vzrástla o 150% a reálna mzda zamestnancov vzrástla v priemere len o 15%. Ak ale aj v danom prípade ide priemer typu priemerného mesačného zárobku, ktorý temer dve tretiny zamestnaných nedosahujú, potom mase pracujúcich sa plat nezvýšil ani o tých 15%. Natíska sa tu otázka, v čom je náš demokratický a ako je to so socialistickou orientáciou vládnej strany Smer? 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama