Reklama
Reklama

Jurigrad a Slovenská Riviéra sa nachádzajú v Bratislave

Počet zobrazení: 5767


Autobusy bratislavskej MHD č. 28 a 29 smerujúce do Devína zastavujú za Vodárenským múzeom v Karlovej Vsi na zastávke menom Jurigrad. Málokto si uvedomuje, že meno lokality je „umelé“ a pevne zviazané so slovenským kňazom a politikom prvej polovice 20. storočia Ferdinandom Jurigom. Pred pár dňami sme s priateľmi vydali na „pešiu túru“, ktorej názov by mohol znieť: „Zmiznutými karloveskými stopami Ferdiša Jurigu.“ Prečo?

pamatma_tabula_v_budapesti.jpgPamätná tabuľa F. Jurigu v Budapešti.

Ešte v lete tohto roku sme uskutočnili vychádzku do Budapešti, kde neďaleko Rákociho námestia v Jozefove (Józsefváros) je pamätná tabuľa Ferdiša Jurigu z čias jeho poslancovania v Uhorskom sneme. Osadili ju Slováci z Maďarska. Dňa 19. októbra uplynie 96 rokov od jeho tamojšej slávnej parlamentnej reči, v ktorej vyhlásil právo na sebaurčenie slovenského národa. A v druhú tohtoročnú októbrovú nedeľu prešlo 140 rokov od jeho narodenia. Narodil sa 12. októbra 1874 v Gbeloch na Záhorí.

Na úvod sme sa rozcvičili prechádzkou zrekonštruovanou záhradou bratislavského vodárenského podniku v Karlovej Vsi – pri „Riviére“. Pokračovali sme pár sto metrov proti prúdu dunajského ramena až k spomínanej autobusovej zastávke Jurigrad.  V svahu sa črtá príkra dolinka, po pravej strane serpentína chodníka aj s niekoľkými schodíkmi. Bohužiaľ, končí sa zamknutou bráničkou, kde v zeleni záhrady tušíme stavbu, o ktorej priateľ tvrdil, že je to Jurigrad. Pozná ju z návštev, keď v nej sídlil slovenský diplomat a významný Zemplínčan Juraj Králik. Pre mnohých názov Jurigrad bol potvrdením výnimočnosti J. Králika. Cesta zarúbaná, vraciame sa. Druhý pokus, vstupujeme do dolinky, kde vládne čulý stavebný ruch. Každá stavebná parcela je dobrá. Stavenisko pokračuje malou slovenskou pridunajskou džungľou. Chodník prudko až strmo stúpa, černičie, pŕhľava a iné byle. Zrazu je koniec, vyliezame na terase bytového domu na Dlhých dieloch. Pohľad za seba – Dunaj, petržalské diaľavy a bratislavské podhradské blížavy sú odmenou za krátky náročný výstup. A zhora možno „spoznávame“ aj prestavaný Jurigrad.

 Dnešný Jurigrad?                                                    Pôvodný Jurigrad.  
01_jurigrad.jpg02_jurigrad_dnes.jpg      
Čo to je Jurigrad a ako sa zrodil? Ešte v roku 1916 zočil oznam o predaji pozemku v Devíne. Vtedy bol Juriga farárom vo Vajnoroch. Nezabúdajme, že Karlova Ves bola súčasťou Devína až do roku 1938. Po nemeckej okupácii Devína sa od neho oddelila a od roku 1940 je miestnou časťou Bratislavy. Po kúpe pozemku a neskôr domčeka ešte v časoch vojny Ferdiš vyhlasuje, „že ide zakladať Jurigrad, ktorý bude tretím uhlom trojuholníka slávskeho Petrograd, Carigrad a Jurigrad“ V tom čase Karlová Ves bola slovenská, ale už silne ponemčená osada s číročistou maďarskou školou. Zdôrazňuje, že Jurigrad stojí na Slovenskej Rivére medzi Bratislavou a Devínom. A tak po odchode na kňazský dôchodok od roku 1930 býval v Karlovej Vsi.

Nájsť Jurigrad dnes je problematické. Potvrdzuje to aj evidenčný list pamätihodností mesta, v ktorom sa píše: „Ferdiš Juriga v roku 1916, ešte ako farár vo Vajnoroch, kúpil pozemok v Karlovej Vsi, asi 1500 m od karloveskej vodárne smerom do Devína. Nachádzal sa na svahu, na vyvýšenom mieste s výhľadom na Dunaj. Tu časom vybudoval svoje letné sídlo a nazval ho Jurigrad. Po prehraných voľbách v roku 1929, ako 56 ročný, ale plný telesných a duševných síl opustil politickú arénu a hľadal nové pole pôsobnosti. (...) Okrem literárnej činnosti, našiel ho aj vo výtvarnom umení. Sám nemaľoval ani nesochárčil, ale na Jurigrad si pozýval maliarov a sochárov a získaval ich pre svoje plány, aby na jeho náklady a podľa jeho predstáv tvorili umelecké diela s národnou, náboženskou a cyrilometodejskou tematikou. ( ...) Toto významné miesto spojené so životom Ferdiša Jurigu sa časom veľmi zmenilo. Prestavba a úpravy objektu ho poznačili natoľko, že s pôvodným sa dnes nedá porovnať.“ Ako vidíte na priložených fotografiách, je to tak. Stopy po svojskom Jurigrade Ferdiša Jurigu zmizli.

Miesto pôvodného hrobu v Karlovej Vsi. Vedľa hrob pani Ernestíny.

03_povodny_hrob_v_kvsi.jpg04_hrob_pani_ernestiny.jpgOpúšťame vyhliadku nad Jurigradom a pokračujeme zastavanými svahmi Karlovej Vsi až na miestny cintorín. Tu si zvolil miesto svojho posledného odpočinku. Dnes na cintoríne jeho hrob nenájdete. V roku 1996 ho premiestnili (nie so všeobecným súhlasom) na Národný cintorín do Martina. Na mieste pôvodného hrobu pomníček, ktorý pripomína tieto skutočnosti. Vedľa jeho bývalého hrobu nájdeme ďalšie s menami Vladimír, Dušan a Libor Juriga Brankovič a Ernestína Brankovičová. F. Juriga v knihe Blahozvesť vzkriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny – vydanie z roku 1937 na túto tému píše: „Tak zaniesol osud Jurigu príčinlivosťou blesku do Karlovej Vsi. (...) Odtiaľto mu osud pridelil aj Ernestínu Brankovičovú za domácu, ktorá svojou hrdinskou mlčanlivosťou zachrániac mu jeho život pri prevrate, zaslúžila si jeho dôveru, vďaku a úctu.“

f._juriga_martin_hrob.jpgf._juriga_martin.jpgJeho blízki zostali tu neďaleko milovaného Jurigradu azdanaveky, jeho pozostatky sa vydali na púť do dejinného centra slovenského života. Samotný Ferdiš Juriga bol skutočný solitér slovenskej politiky, politik, ktorý mal štátnický rozmer. A tých nebolo veľa, azda len pol tucta v slovenskej histórii. Na cintoríne v Martine sa stáva jedným z mnohých, v Karlovej Vsi bol jedinečný. Ešteže pár metrov poniže cintorína je Jurigovo námestie.
  
kniha_jur.jpg                                     Hrob v Martine.

V osobe Ferdinanda Jurigu sa spájal rozmer národný s ľudovým. Dokumentuje to aj názov monografie Miroslava Pekníka a kolektívu – „Ferdinand Juriga., ľudový smer slovenskej politiky“, ktorá vyšla v roku 2009 vo vydavateľstve Veda. Vedecká obec slovenská zasadila jeho život i dielo do kontextu našej histórie. Je však na škodu našej slovenskej pamäti, že Juriga nie je známejší aj širšej slovenskej verejnosti. Pokúsme sa vytvoriť myšlienkový Jurigrad na úrovni 21. storočia.

Foto: Jozef Schwarz, Emil Polák a archív

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama