Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Jubilejný, XX. ročník Literárnej Banskej Bystrice

Počet zobrazení: 2558

lbb_logo.jpgV týždni od 14. do 18. marca 2016 sa konal jubilejný, XX. festival Literárna Banská Bystrica. Jeho začiatok sa viaže na predčasný a definitívny odchod výrazného básnika Mikuláša Kováča (1934 – 1992), ktorý v meste pod Urpínom zanechal nezmazateľnú stopu v podobe úžasného básnického diela, spoločensko-kultúrnej činnosti, intelektu s jasným posolstvom potreby ľudskosti, individuálnej i kolektívnej zodpovednosti, človečenstva a priateľstva.

Za dvadsať ročníkov festivalu sa v jeho programe vystriedalo vyše dvesto podujatí (besied, umeleckých pásiem, čítačiek a i.), prítomní boli autori renomovaní i začínajúci, nechýbali odborné semináre či konferencie, literárne súťaže, divadelné predstavenia, koncerty a pod. Okrem vždy prítomného diela Mikuláša Kováča sa pozornosť venovala aktuálnym výročiam a jubileám spoločenského a kultúrneho života.

lbb_m._kovac_pozvanka.jpg

Po skončení aktuálneho ročníka festivalu možno konštatovať, že bol nielen jubilejný, ale aj jedinečný. „Plné“ sály či komorné priestory kultúrnych inštitúcií, podieľajúcich sa na festivale, svedčia o tom, že Banskobystričania už podujatie prijali za svoje. Od tých najmenších až po skôr narodených. A tak si Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Verejná knižnica M. Kováča, Univerzitná knižnica UMB, Odbočka Spolku slovenských spisovateľov, Bábkové divadlo na Rázcestí, Fakulta múzických umení Akadémie umení, Dom Matice slovenskej či Informačné centrum mladých – Centrum voľného času Junior zaknihovali svetlý bod v celoročnom snažení.

erika_jarkovska.jpgJana Borguľová, autorka príspevku uvádza Eriku Jarkovskú.

Festival má v podnázve venovaný pamiatke Mikuláša Kováča, čo premenené na drobné znamená tradičný začiatok v podobe podujatia pre školákov Môj otec Miki, s ktorými komunikuje dcéra básnika Jarmila. Garantom je Verejná knižnica Mikuláša Kováča, ktorá t. r. pridala do programu aj stretnutie s autorkou Erikou Jarkovskou a historikom Jozefom Ďuriančikom. Kováčova Bystrica je vkladom banskobystrického ICM – Centra voľného času Junior, ide o  celoslovenskú súťaž v interpretácii poézie a prózy ako aj v literárnej tvorbe žiakov základných a študentov stredných škôl. Tohto roku sa jej zúčastnilo 150 súťažiacich!

maria_bardiova.jpgMuzikologička Marianna Bárdiová.

Tohtoročný festival mal navyše v podtitule  aj Rok slovenskej hudby. Aj preto v prvý deň festivalu bolo ťažiskom interaktívne pásmo Mikuláš Kováč v slove a hudbe. Na pôde ŠVK Literárneho a hudobného múzea muzikologička Marianna Bárdiová príťažlivým spôsobom priblížila mladým návštevníkom diela I. Zeljenku Oswienčim, E. Suchoňa Kontemplácie a A. Zemanovského Neznámy, všetko na básne s výrazným protivojnovým obsahom. Skladby podporené aj obrazovým materiálom a zapojením publika citlivo pôsobili najmä na emócie prítomných, ktorí tak mali možnosť inak ako v učebniciach histórie vnímať hrôzy a dôsledky vojny. Hádam sa v ich mysliach uhniezdilo poznanie, že vojna, teror a primitívny nátlak by mali vymiznúť nielen zo slovníka, ale navždy aj zo života ľudstva.    

K osobnostiam hudby v Banskej Bystrici patril aj skladateľ Zdenko Mikula (1916 – 2012). V roku 100. výročia jeho narodenia sa zrodila aj monografia o jeho živote a diele Rád som žil a tvoril. V nej možno vyčítať, že umelec mal veľmi blízko k literatúre, preto zhudobnil veľa básní slovenských poetov a dal im tak aj ďalší rozmer. Prezentácia tejto obsažnej publikácie sa odohrala na Fakulte múzických umení Akadémie umení za prítomnosti nielen autorov monografie (M. Bárdiová, L. Burlas, K. Koreňová, Ľ. Nechalová a M. Strenáčiková), ale aj manželky skladateľa a ďalších členov rodiny a priateľov.  

burza_literarnych_talentov.jpgČasť účastníkov Burzy literárnych talentov.

Trvalou súčasťou festivalového programu je Burza literárnych talentov, kde majú priestor všetci, čo pokúšajú múzy. Základom prezentácie začínajúcich autorov sú členovia literárneho klubu LITERA 2, ku ktorým sa môžu pridať ďalší. V Dome Matice slovenskej sa zasa predstavili dvaja poeti – Jubilanti z Novohradu – ,vysokoškolský učiteľ a literárny vedec Július Lomenčík a rozhlasový redaktor Rádia Regina Marcel Páleš. Edično-vydavateľskú prax na pôde Univerzitnej knižnice UMB študentom priblížil Roman Michelko, riaditeľ Vydavateľstva SSS. Divadelnú podobu literatúry prestavili inscenácie Bábkového divadla na Rázcestí (Hviezdy sú tu tiché a Náukobeh slovenčini) a Tajovského Statky zmätky v podaní Medzibrodského kočovného divadla.

Možno jednoznačne povedať, že vrcholom festivalu bolo stretnutie s jubilujúcom básnikom, dramatikom, dramaturgom a pedagógom Jozefom Mokošom Praskanie krvi... po rokoch. Ukázalo sa, že spájanie viacerých subjektov kultúrno-umeleckej sféry má synergický efekt, každý pridá to svoje a spolu dokážu niečo úžasné! V priestoroch Literárneho a hudobného múzea sa tentoraz udomácnili herci z Bábkového divadla na Rázcestí, ktorí priniesli nielen divadelného ducha, ale aj energiu mladosti, hravosti, spevu a poézie, ktorá podľa Mokoša odplavuje hrdzu z nášho srdca. Scenár a réžiu na seba prevzal Marian Pecko a naštartoval pôsobivé divadlo s množstvom aktérov. Veď v osobe Jozefa Mokoša sa stretlo všetko to, o čom festival „točí“.

mokos_pozvanka.jpg

Do Banskej Bystrice ho začiatkom šesťdesiatych rokov po absolvovaní bábkoherectva v Prahe zlákal práve Mikuláš Kováč, v meste pod Urpínom spolu s množstvom ďalších nadšených umelcov, pedagógov, redaktorov vytvorili akési druhé centrum kultúry na Slovensku. Mokošov básnický debut Praskanie krvi vyšiel v roku 1962 v Stredoslovenskom vydavateľstve a bola to bomba! Vtedajšie Krajské bábkové divadlo aj jeho zásluhou patrilo k top divadelným scénam. Pedagogická fakulta so silnou katedrou slovenského jazyka a literatúry (Ivan Plintovič, Zdenko Kasáč, Viliam Marčok, Milan Jurčo, Ján Findra a i.) prierezovo pôsobila vo viacerých oblastiach kultúrneho diania a dodávala potrebné korenie... Sám Mokoš sa vyjadril, že nebyť problémov, neodišiel by v roku 1981 do Bratislavy. S úsmevom priznal, že sa v Bratislave s viacerými bystrickými odídencami (L. Ballek, A. Vaculík, V. Marčok a i.) stretávali v pohostinstvách a chvíľu sa cítili ako v Bystrici...

praskanie_krvi_-_jozef_mokos_3.jpgJozef Mokoš medzi bábkohercami, svojimi bývalými študentmi, Marianou Mackurovou a Jurajom Smutným.

O tom všetkom sa možno dozvedieť v jedinečnom Literárnom a hudobnom múzeu, ktoré bolo aj pri tejto príležitosti obdarované zaujímavými dokladmi a predmetmi, súvisiacimi s jubilantom, ktoré obohatia jeho zbierkový fond. Popri piesňach na texty Jozefa Mokoša, audiovizuálnych ukážkach z jeho tvorby a vystúpení, potvrdzovali autorovu prítomnosť v bystrickom prostredí svojimi výpoveďami Soňa Šváčová, Sergej Makara, Brigita Šimonová, Iveta Škripková a Jana Borguľová. Sám autor sa sprvoti priečil rozprávať s argumentom, že si nič nepamätá, ale postupom času sa mu v žičlivej atmosfére z hlbín srdca vyplavovali spomienky, najmä tie ľudské a humorné, ktorými všetkých rozosmieval. Sedel na improvizovanom pódiu ako bôžik šťastia medzi svojimi bývalými študentmi, uprostred spriaznených duší. Ďakoval slovami dojímate ma veľmi, čím narážal na skvelú inscenáciu BDNR o D. Tatarkovi z deväťdesiatych rokov. A tak z pôvodne plánovaného „stretnutia s jubilantom“ sa stala nezabudnuteľná Hommage à Jozef Mokoš.       

K uplynulému ročníku festivalu Literárna Banská Bystrica treba ešte dodať, že bol aj dostatočne mediálne pokrytý, tentoraz mu venovala pozornosť aj RTVS prostredníctvom STV 2 na Teleregine ako aj v Rádiu Regina a Rádiu Devín.

Foto: Archív ŠVK - LHM

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Matovičove referendá
Idioti v politike
Esencia cynizmu a pokrytectva
Kto sa smeje naposledy
Návrat posolstva Novočerkaska
OSN – dítě války
Trumpov „mierový kšeft“ na arabskom bazáre
Ad.: Idioti v politike
Matovičove referendá
Budíček spoza Dunaja
Vrtieť Justitiou
Kam až môže klesnúť verejná morálka?
Idioti v politike
Ako Slovensko prichádza o verejnosť
Pod rúškom tma
Covid - Rozdelená spoločnosť
Reklama
Reklama
Reklama