Reklama
Reklama

Jozef Kiss - propagátor vzájomného porozumenia

Počet zobrazení: 3395

j.kiss_.jpgKoncom júna dlhoročnému vedeckému pracovníkovi Ústavu politických vied SAV PhDr. Jozefovi Kissovi, CSc., udelili Cenu Milana Hodžu (informovali sme o tom v Slove).

Osobne sa na slávnostnom akte v Sučanoch nemohol zúčastniť, ale pri tejto príležitosti sa v pozdravnom liste poďakoval za ocenenie a účastníkom už tradičného podujatia Dní Milana Hodžu, na organizácii ktorých sa v predchádzajúcom období aktívne podieľal, poprial „veľa ďalších úspechov v prehlbovaní historického poznania a vo zveľaďovaní spoločných slovensko-maďarských historických hodnôt“. O to viac nás všetkých zaskočila smutná správa, že nás Jožko náhle, celkom nečakane navždy opustil.

Jozef Kiss (28. apríla 1944 – 3. septembra 2013) patril k významným znalcom menšinovej problematiky a slovensko-maďarských vzťahov. Vždy sa usiloval o vzájomné porozumenie a neúnavne hľadal odpoveď na to, prečo sú vzťahy dvoch národov, ktoré majú toľko spoločného, také komplikované a kde sú korene zbytočného napätia, keď v medziľudských kontaktoch prevláda pokojné spolunažívanie. Svoj diel zodpovednosti majú na tom ponovembroví politici na oboch stranách svojimi niekedy až mimoriadne nevhodný vyjadreniami.

Dobu, v ktorej žil Jozef Kiss, charakterizujú mnohé radikálne zmeny. Bol intelektuál. Neustále ho sprevádzali pochybnosti a nespokojnosť s tým, ako sa pristupuje k skúmaniu a vysvetľovaniu konkrétnych javov. Dlho uvažoval nad každým slovným spojením, overoval si v diskusiách s jemu blízkymi ľuďmi, či je zvolený prístup naozaj vyvážený, či v jeho formuláciách sa nenájde čo len náznak čohosi, čo by sa dalo interpretovať ináč, ako to myslel.

Obľúbeným Jožkovým slovom bola empatia, ktorá sa stala aj základom jeho života a práce. Vždy si našiel čas pre iných. Keď to šlo, pomohol, poradil a vypočul si každého. Charakterizovala ho zanietenosť pre debatu, počas ktorej spolubesedníkov oboznamoval s najnovšími výsledkami výskumu. Sledoval pozorne najmä stredoeurópske dianie, vyjadroval sa k nemu a uvažoval nad všetkými reakciami.

Záujem o problematiku etník bol preňho prirodzený, veď pochádzal z Veľkých Kapušian, mestečka na juhovýchodnom Slovensku, kde sa stretávajú a ovplyvňujú ľudia viacerých národností a kultúr. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pracoval v rokoch 1968 až 1970 v Csemadoku.

V nasledujúcich rokoch pôsobil ako archivár a neskôr ako vedecký pracovník v Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS. V rokoch 1986 až 1995 bol redaktorom denníka Új Szó (Nové slovo), kde koncom 80. rokov zastával funkciu šéfredaktora a v novembri 1989 – napríklad na rozdiel od vtedajšieho šéfredaktora Pravdy – zostával progresívne stanovisko o nevyhnutnosti zmeny dovtedy vládnucej komunistickej strany na modernú ľavicovú stranu.

V roku 1996 sa vrátil k vedeckej činnosti do Politologického kabinetu SAV (ktorý vtedy viedol historik Jozef Jablonický), od 1. marca 2002 Ústav politických vied. Vhodné prostredie na tomto pracovisku mu umožňovalo spracovávať témy, ku ktorým inklinoval. Bol vynikajúcim spoločníkom, mal vždy veľa nápadov, ako a čo spracovávať. Aj jeho pričinením sa výsledky práce a plánované výskumné aktivity pravidelne konfrontovali s podobnými pracoviskami v strednej Európe.

Okrem desiatok štúdií, článkov a verejných vystúpení bol Jozef Kiss aj autorom viacerých knižných publikácií. Neustále zdôrazňoval význam publicistiky. Tento žáner považoval za najprijateľnejšiu formu propagovania najnovších poznatkov, aby si širšia verejnosť uvedomila komplikovanosť súčasných dejov. Podľa neho je to cesta, ktorou môže akékoľvek spoločenstvo dospieť k lepšiemu pochopeniu historických udalostí a ich súvislostí, vrátane slovensko-maďarských vzťahov.

Vyrovnávanie sa s minulosťou nebolo v jeho prípade módnou záležitosťou, ale slúžilo na pochopenie a spojenie individuálnych dejín s celospoločenskými. Svedčí o tom aj názov jednej z jeho kníh, ktorú roku 1996 vydalo vydavateľstvo Kalligram pod názvom Múltfaggatás és kisebbségi önértéktudat (Spytovanie minulosti a vedomie menšinovej sebahodnoty).

Jozef Kiss do posledných dní svojho života pracoval na riešeniach vedeckých problémov, ktoré, žiaľ, ostanú nedokončené. Už si o nich spolu nepohovoríme... No na jeho prácu určite nezabudneme, lebo rozvíjal a propagoval myšlienky humanizmu, spoločenského pokroku a vzájomnej tolerancie.

Posledná rozlúčka so zosnulým bude 10. septembra o 13.15 v bratislavskom Krematóriu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama