Reklama
Reklama

Intelektuáli – druh smerujúci k vyhynutiu

Počet zobrazení: 975

Neustále nejaké živočíšne druhy miznú, iné sa objavujú – človek má iba hmlistú predstavu o týchto procesoch. Horšie je, že sám vstupuje do takéhoto kolotoča: určité časti ľudstva smerujú k vyhynutiu, iné sa objavujú ako úžasne potrebné. Vstúpili sme do kybernetickej éry, čo znamená zvýšenie potreby ľudí vzdelaných a zorientovaných v tejto výskumnej, výrobnej a užívateľskej oblasti. Zároveň konštatujeme, že sa naša civilizácia ocitla už pred druhou svetovou vojnou v kríze. Zachránia ju kybuškovia a it-čkári?

Kto sú vlastne intelektuáli? No hlavným znakom je schopnosť samostatného myslenia a nerobenie zo seba papagája či cvičeného pudlíka. Zároveň by sa mal prejaviť kultivovanosťou, teda aj poznaním podstaty systému, v ktorom žije a tých systémov, ktoré ho obklopujú. Mali by to byť vzdelaní ľudia – nemám na mysli množstvo kúpených či vyšvindľovaných titulov, ale ani nejako vytrucovaných titulov získaných po známostiach či vydržaním na stoličke.

virtual-reality.jpg
Ilustračné foto: needpix.com

Európska únia urobila v tomto smere vážne prešľapy: jednak vnútila členským krajinám hlúpy cieľ – väčšina populácie by mala získať aspoň bakalárske vzdelanie (vlastne titul) a jednak predvádza vo svojich radoch, že ktokoľvek sa môže stať napríklad eurokomisárom či nejakým predsedom čohosi. Tým sa Brusel približuje naivnému prianiu Lenina, aby každá kuchárka vedela riadiť štát – no a už je to tu!! Mimochodom, viete, že antickí intelektuáli, ako Platón, Archimedes či Táles nemali žiadne tituly – to v antike nebolo, no ale ich vzdelanosť naštartovala intelektuálnu úroveň našej civilizácie. Dnes by ich nikto nechcel, smutné, že?

Pred novembrom vysokoškolské vzdelanie získalo asi 20 percent populácie, to je približne pomer ukazujúci na udržanie kvality vzdelania a tiež jeho absolventov. Dnes sa školy „bijú“ o študentov, chcú mať ich davy. Pritom neposkytujú excelentné vzdelanie a pripúšťajú podvody. Takže vznikajú pseudointelektuáli. V USA sociológovia pred niekoľkými desaťročiami upozorňovali na vznik A-inteligencie. Ide o to, že univerzity si vylepšovali imidž vytváraním akademických športových družstiev – basketbal, futbal, atletika, plávanie a pod. Športovci bolo priťahovaní aj formou „poskytnutia“ formálneho vzdelania, takže vznikla vrstva pseudointelektuálov – to „A“ znamená atletická, čiže fyzicky zdatná.

No keby boli pseudointelektuáli vyrábaní iba cez excelentné športové výkony, tak by sa dalo oko prižmúriť. Ale na korupciu a iné švindle už teda nie.

Pozrime sa na našich politikov – koľko je tam intelektuálov? No opýtajte sa ministrov a rôznych riaditeľov: koľko kníh za mesiac prečítajú a koľko odborných kníh prečítajú do roka. Dá sa spravovať rezort bez odborných informácií? Ako je možné že vysokopostavení politici majú biednu slovnú zásobu? Takže ako je to s intelektuálnou úrovňou politikov? Podobne ako v Bruseli – je to bieda.

Rôzne tzv. mimovládne organizácie tvrdia, že absolventi škôl nemajú mať „nadreté“ poučky, ale majú byť tvárni - cudzím slovom flexibilní, to znie lepšie. No ale 2 x 2 = 4 a √100 = 10, alebo to už nebude platiť? Američania už dávno prišli na to, že skvelá škola musí mať aj dobrú výučbu histórie a sociológie, inak budú z absolventov „bábky na špagátikoch“. Všimnite si aj vzdelanie spomenutých „múdrych“ ľudí, ktorí cez spomenuté organizácie deštruujú vzdelávací systém. On už je v dosť zdevastovanom stave. To preto, že ho nikto nechce skutočne zrekonštruovať. Ale to by sa muselo začať od hlavy.

Vlastne intelektuálov už mocní nechcú, zavadzali by svojimi myšlienkami. Pravdu zvestujú sami a verní novinári budú túto pravdu šíriť medzi pospolitý ľud. Intelektuáli zásadne odmietajú nechávať sa manipulovať polohlupákmi. Mimochodom, jeden múdry človek v minulosti napísal, že hlavným znakom intelektuála je nedôvera voči tomu, čo počuje, aj voči tomu, čo vidí – potrebné sú dôkazy a musí si stav overiť.

Keď sa pozriete na stránky novín, či vypočujete si „správy“ v elektronickej podobe, tak musíte žasnúť. Tomuto primitívnemu trendu sa prispôsobila aj časť učencov a tak vidíme vydania rôznych právd. Samozrejme, že sa pohľad na veci aj ich hodnotenia časom menia, ale nemali by sa veľmi vzdialiť od skutočnosti.

Ráno, keď som vstal, bolo mierne pod mrakom, neskôr úplne svitlo slniečko, no teraz je úplne zaoblačené, takže aké je dnes počasie? Niekomu sa páči teplo, iný má rád zimu, jeden rád behá, iný radšej sedí, atď. Aká je pravda o počasí, ako sa správa človek?

Intelektualizácia spoločnosti nespočíva v tom, že všetci budeme mať nejaký titul, ale v tom, aby sme sa vzdelávali – pozorovali umenie, sledovali odborné názory a aj kritiku umenia, aj vedy. Samozrejme, že politici sú veľmi zaneprázdnení a nemajú čas na čítanie čohokoľvek, okrem úradných listín – no tak by som im poradil, choďte preč, lebo neviete riadiť ani vlastný čas.

Analytici našej súčasnej civilizácie už dávnejšie upozorňujú na deintelektualizáciu nášho sveta. Manažmenty štátov, ale aj veľkých korporácií nemajú dostatočnú intelektuálnu a kultúrnu úroveň, no riadia náš svet – a to je chyba. Každá chyba sa však dá napraviť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama