Ilúzia pravdy

Počet zobrazení: 4026

Kým sa upečie prezident, dobre je prečítať si recepty. Novembrové námestia v roku 1989 volali: „Dubček na Hrad!“ A do pražského Špalíčka, sídla Občianskeho fóra, dorazila delegácia VPN. Jej reprezentácia hlásila, že s kandidatúrou Alexandra Dubčeka to bude komplikované, lebo na rozdiel od námestí ho delegácia v zložení Milan Kňažko, Ján Budaj a Miroslav Kusý nepovažuje za ideálneho kandidáta.

Pavel Rychetský z OF skonštatoval, že stanovisko VPN je dôležité a ak Dubčeka Slovensko neprijme, preto nemá zmysel o ňom hovoriť. Budaj opatrne namietol: „Slovensko ho prijme, ľud by ho prijal.“ Na to sa ozval vtedajší právny doyen Zdeněk Jičínsky: „Ale ten ľud je hádam dôležitý!“

Ako sa to vezme. Nerozhodnutých bolo v tom čase 80 percent, masa nerozhodnutých sa prikloní na stranu toho, koho začnú lídri propagovať. Neutrálna vrstva nemá v hlave meno, to jej treba dať. „My im to meno dáme do hlavy a oni pôjdu za menom, ktoré povieme my,“ povedal režisér Petr Oslzlý. Odvtedy nám už netreba divadelných režisérov, máme skvelé PR agentúry.

Zákon-nezákon, Slovensko je už mesiace oblepené kandidátkami a kandidátmi, ktorí si na to trúfajú. Ale nie sme ovce, pravdaže. Minulý týždeň vyšli čísla o preferenciách súčasných parlamentných strán. Zamrzli. Opozičné denníky sú denne plné káuz, stále tenšia čitateľská obec (cca 3 percentá) ich hlce. Prípadných voličov nerozžeravili mediálne pokusy aktivistov. Niet novej myšlienky.

Zastaviť korupciu je silná idea, a predsa sa proti nej nezdvihol silný odpor ani pri politickom škandále, keď si Mikuláš Dzurinda (pravdepodobne) kúpil väčšinu v parlamente! Spis Gorila z roku 2004 podráždil, no nič zásadné nezmenil. O spôsobe výpalného vedia prinajmenšom tí, čo sa na ňom zúčastnili. Ak tá reťaz naozaj funguje, tak sa nikdy nevyšetrí, jedni stiahnu ku dnu druhých. Preto mlčia.

A kto ich nahradí, ak zase niekto zvolá ako Vladimír Mečiar: „Basy sú prázdne!“ Zhruba 60 percent aktívnych voličov je dlhodobo rozdelených. Aby jedni prevážili nad druhými, treba zakaždým vymyslieť novotvar, prečísliť a prevziať moc. O moc sa ruvú predstavitelia stredných vrstiev. Chudobní nemôžu nič stratiť, nanajvýš budú chudobnejší, no stredná trieda za každý jej „ukradnutý“ cent zaútočí. Lebo veď vieme, že nič nie je zadarmo.

Vlakmi či obedmi zadarmo sa „trestajú“ schopní, mladí, zdraví a draví, to im sa vyťahuje z vrecka. Richard Sulík touto kartou už bije. Za tichého súhlasu mladých, zdravých a schopných. Nič neriskuje, jeho chudoba nevolí. Ako budete pracovať, tak budete žiť, ale adresne a zásluhovo, odkazuje Miroslav Beblavý.

Poľutovať chudobné dievčatko v topánkach od Číňana, nechať sa s ním vyfotiť a zároveň podporovať takúto alternatívu, hm… Na začiatku protestov proti súčasnej vláde boli ulice plné podráždenej elity. A kde bola chudoba? V robote. Ako by si mohla dovoliť vyjsť na námestia, veď tretina obyvateľstva na Slovensku nechodí na dovolenky. Nie že na Maltu, ani na maltu. Musia brať brigády aj na tri zmeny. Ako mama Jána Kuciaka.

(Text vyšiel v Pravde 13. 9. 2018)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984