Reklama
Reklama

Idioti v politike

Počet zobrazení: 3132

Nie, nejde o názov populárnej knihy Jozefa Banáša, ale o vyjadrenie charakteru dnes vládnucich nenávistných politikov. Náboženskí fanatici opakovane predkladajú zákony o interrupciách, napriek tomu, že je to jedna z mála oblastí, kde väčšina žiada zachovanie status quo. Zaslepení antikomunisti sa zase snažia vyťahovať akýchsi kostlivcov zo starej skrine a znevažovať všetkých a všetko, čo bolo. Jedni i druhí politickí extrémisti, dokonca väčší ako Kotleba, systematicky rozleptávajú a rozdeľujú našu spoločnosť. Vyvolávajú vášne a nenávisť jedných voči druhým, mladých proti starým, súčasných proti bývalým, veriacim proti neveriacim.

Ak niekto navrhuje protiľudové zákony a chce obmedzovať slobodu ľudí, diktovať im, čo je a čo nie je správne, treba skončiť s politickou korektnosťou a nazývať veci pravými menami.

Nikomu až tak nevadí Kotlebova ĽSNS, ktorá jasne nadväzuje na fašistickú ideológiu a je dokonca legálne v parlamente. Mnohí sa boja strašidla komunizmu, boja sa ideálov a hodnôt socializmu. Napríklad už len názov hnutia Socialisti.sk v nich vyvoláva prudkú averziu a obavu o možnú zmenu spoločenských pomerov a tým i o ich kšefty a biznis. Vidieť to nielen na vládnych a opozičných politických stranách, ale i na zahraničím platených mimovládkach a skorumpovaných médiách. Novinárske presstitútky budú radi za judášsky groš, donekonečna kydať na všetko pokrokové, čo by mohlo ohroziť systém, z ktorého profitujú.
 

Zvrátený návrh zvrátených poslancov

Skupina poslancov ide zase bojovať proti historickej pravde a navrhuje novelu zákona č. 125/1996 Z.z. o amorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu. Medzi predkladateľmi sú známi antikomunistickí štváči, ako Dostál, Osuský, Záborská, Pčolinsky a pridal sa i človek, čo o tom nemá ani šajnu, Šeliga.

Porovnávať, či dokonca dávať rovná sa medzi fašizmus a komunizmus je úplne zvrátené. Môžu tak robiť len politickí  analfabeti nepoznajúci nepopierateľné historické fakty. Spochybňujú azda hrôzy fašizmu a krajinu Sovietsky zväz, ktorý sa najväčšou a rozhodujúcou mierou zaslúžil o jeho porážku?

Títo kverulanti nevedia ani to, že u nás komunizmus nikdy nebol, a aj socializmus sa len budoval, istý čas dokonca s prívlastkom socializmus s ľudskou tvárou.

Chcú azda predkladatelia porovnávať desiatky miliónov obetí fašizmu so stovkami či tisíckami obetí socializmu? Chce niekto porovnávať koncentračné tábory a vyhladzovanie miliónov Slovanov, Židov, Rómov a pokrokovo zmýšľajúcich ľudí s tým, že ľudia nemohli cestovať na Západ či podnikať, že boli obmedzovaní veriaci, že nie všetci študovali tam, kde chceli?
 

Niektorí politici majú krv v očiach a keby mohli, mali by ju aj na rukách

Na Slovensku máme v súčasnosti veľmi veľa skutočných problémov v ekonomike, zdravotníctve, školstve, v dôsledku koronakrízy, jednoducho všade. Oni však riešia históriu. Od čoho sa má spoločnosť dištancovať, od minulosti socializmu a jeho úspechov, ale i nepopierateľných chýb? Môžu za to, ako uvádzajú títo, aj básnici, ako Laco Novomestský či Miroslav Válek, či všetkých 1,4 milióna radových a poctivých členov komunistickej strany. Ľudia ako Dostál a Osuský mali vždy krvavé oči a ak by mohli, mali by aj krvavé paprče, ako svojho času hovoril v inej súvislosti s Mečiarom Mikuláš Dzurinda.

V zdôvodnení hovoria o rovnakom metri, ktorý treba mať na fašistický a komunistický režim. Veľká škoda, že ten pomyslený drevený meter na nich nedolámali ich rodičia. Asi však nebolo treba, veď to boli spravidla úspešní prisluhovači bývalého systému, čo len dokazuje, že aj socializmus, ako každý režim, si na svojej hrudi pestoval aj takýchto hadov.

Azda by bolo dobré, aby títo a im podobní chorí ľudia si najskôr naštudovali historické fakty a až potom vynášali súdy. Oni sú nielen proti pamätníkom, názvom ulíc, oni sú za krágľovanie, zatváranie a v istom slova zmysle za likvidáciu pokrokových, im nepohodlných ľudí, lebo od tejto novely je k tomu len krôčik.
 

Kde to vlastne žili tí predkladatelia?

Tí, čo predkladajú tento zákon, kde doteraz študovali, bývali a žili, oni a ich rodičia? Celá táto spoločnosť ešte stále žije a priživuje sa na tom, čo sa vybudovalo u nás za socializmu. Ide o desiatky významných fabrík, vodných diel, elektrární, o stovky a tisíce škôl, bytov, kultúrnych zariadení i športovísk. Novodobí príživníci sprivatizovali a rozkradli tento celospoločenský majetok v nevyčísliteľnej hodnote, ktorý vybudovali naši dedovia, otcovia a súčasní seniori, dokonca môžeme predpokladať, že aj väčšina rodičov týchto zaslepencov.

Možno by som odporúčal tým slabomyseľným prečítať si článok v Slove „Ako to vlastne bolo s tým socializmom“ s pred vyše roka, mám však obavu, že by ho pre svoju jednostrannú zaujatosť nikdy nepochopili. Preto by bolo dobré, aby ľudia sledovali ich názory a nepripustili v budúcich voľbách, aby sa takíto a im podobní extrémisti dostali do parlamentu a mohli predkladať protiľudové zákony.
 

Významnou spoločenskou črtou sa stala nenávisť

Nenávisť nielen zasiahla Slovensko, ako som o tom písal v Slove pred vyše rokom a pol, ale pre vládu Igora Matoviča a celej súčasnej koalície sa výrazne prehlbuje. Z môjho komentára si dovolím citovať „Už niekoľko rokov sme svedkami stupňujúceho sa nenávistného besnenia v slovenskej spoločnosti. Viaceré politické strany a ich predstavitelia ju šíria po Slovensku ako epidémiu, či zničujúci mor. Vďaka podpore médií sa im darí rozdúchavať vášne a rozdeľovať spoločnosť. Je zarážajúce, že takáto situácia tu nebola ani pri zmene režimu v roku 1989, a to už je čo povedať.“

Dnešné vládne strany, ktoré sú poväčšine bez hodnôt, bez vízie a programu, bez snahy riešiť konkrétne, iste nemalé problémy Slovenska, sa sústreďujú nie na politický zápas, ale len na politický boj. Je tomu tak od volieb 2016 a stále sa to stupňuje. Kam až chcú v tomto boji zájsť – po prvú facku či až výstrel na ulici? Šíria zlobu a nenávisť, delia ľudí na dobrých a zlých, na slušných a neslušných, starých a mladých, tých bývalých a súčasných  a najmä na tých svojich, jediných spravodlivých a tých iných. Ako a kedy sa s tým vyrovnáme?
 

To ticho sociálnych demokratov až bolí

Vráťme sa však do dnešnej reality. Národná rada prerokovala novelu zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu v prvom čítaní a posunula ho ďalej. Už tu parlamentné politické strany, ktoré si hovoria ľavicové či sociálno-demokratické prakticky mlčali, či len sem tam nesmelo vysvetľovali. Smer SD i nová strana Hlas SD sa zaujímajú, ako vždy, len o to, čo im prinesie mediálnu pozornosť a tou nie je obhajoba minulých generácií, poctivých budovateľov našej vlasti. Svedčí o tom i hlasovanie v prvom čítaní o tomto zákone, na ktoré viacerí poslanci SD strán ani neprišli a takmer celé vedenie Hlasu SD, na čele s Pellegrinim, neboli proti, len sa zdržali. Nuž čo, východniari hovoria „i tak še dá“.

Tak ako vždy v našej histórii naša sociálna demokracia zradila pracujúcich, kolaboruje s kapitalizmom i z cirkvami a robí oportunistickú politiku. Nemám s nimi nič spoločné, ale hanbím sa za nich. Preto je nutné budovať, čistú autentickú, hodnotovú ľavicu, ako sa o to snaží politické hnutie Socialisti.sk.
 

Čo tak najskôr vyhlásiť tento kapitalizmus za zločinecký?

Ak niekto chce vyhlasovať „komunistický“ režim za zločinecký, čo tak zároveň s tým vyhlásiť za zločinecký súčasný kapitalistický režim? Je na to viac než dosť dôvodov. Nemáme azda stotisíce zdieraných ľudí žijúcich na hranici chudoby, nemáme kolabujúce zdravotníctvo a upadajúce školstvo? Máme tu vôbec právny štát, ak sa nedodržiavajú základné ľudské práva a dokonca flagrantne porušuje Ústava SR?

Máme slobodu slova, áno, ale nikto vás nepočúva a nikto nič nerieši. Môžete cestovať, áno, ak na to máte dostatok peňazí, máme bezplatnú zdravotnú starostlivosť, áno ak si ju zaplatíte. Je tento režim morálny, určite nie!
 

Morálka politikov prerazila pomyselné dno a my sa prizeráme

Morálku nám tu už tridsať rokov neurčuje „Morálny kódex budovateľa komunizmu“, mimochodom ,v základoch dosť podobný Desatoru božích prikázaní. O morálke nám tu kážu podvodníci, zlodeji, psychopati, plagiátori a morálni zvrhlíci, arogantní a vulgárni hochštapleri, vo vláde a parlamentnej koalícii, ktorí sa tým ešte i chvália, smejúc sa poctivým ľuďom do očí. Navyše tvrdia, že desiatky miliónov eur si ako predseda parlamentu, vlády a desiatky ďalších, zarobili svojou „poctivou prácou“. To my všetci sme neschopní, padnutí na hlavu, alebo len nevieme kradnúť a máme chrbtovú kosť.

Kam vlastne kráča naša spoločnosť, keď ľudia napriek týmto verejne známym morálnym defektom, až trestným činom, týchto ľudí volia a ešte i dnes, ich podľa prieskumov, preferujú. Ak sa z toho nespamätáme, tak nepadne na hubu len vláda, ale i naše Slovensko.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama