Ide naozaj o inakosť?

Počet zobrazení: 4254

Vražda filipínskeho občana opäť otriasla svedomím všetkých poctivých a rozumných ľudí. V rozhlasovej relácii z Prvej ruky sa najnovšie (5. 6.) k téme vyjadrili dvaja sociológovia. Práve od ľudí ich profesie by som však očakával trocha širší pohľad na daný problém netolerancie a násilia. S výnimkou poslednej vety sa totiž debata zamerala na našu (rozumej slovenskú) netoleranciu voči inakosti. Nie že by to vôbec nebola pravda, ale rozhodne nie celá. Ak sa dnes človek bojí ohradiť voči surovostiam „väčšinového“ spoluobčana v dopravnom prostriedku, nemá to s inakosťou nič spoločné.

Podľa mňa prapríčinou podobných incidentov je úpadok morálky, vzdelanosti a nesprávne interpretovaný model slobody jednotlivca, a to naprieč celou spoločnosťou. Práve to oveľa viac než odmietanie inakosti vedie k násiliu. A treba ísť ešte hlbšie a pýtať sa odkiaľ sa netolerancia berie. Ako ale potlačiť tendenciu človeka k násiliu, keď sa ním riešia konflikty medzi štátmi, keď sa stále len operuje so strachom pred druhými, ktorí vôbec nemusia byť minoritou, ale jednoducho nám svojimi postojmi nevyhovujú pri presadzovaní vlastných záujmov. Niektorí (aj naši) politici sa bratríčkujú s reprezentantmi štátu, ktorý už roky bombarduje civilistov v Jemene a jedine správne hodnoty má štát, ktorý si vraždí prezidentov, na školách ktorého sa pravidelne strieľa, ktorý za posledné storočie vojensky intervenoval na všetkých svetových stranách a ktorý na vrch pyramídy hodnôt stavia silu a jej reprezentantov.

Svoj podiel na šírení násilia majú aj médiá, ba podaktoré žijú práve z ich pravidelného prezentovania. Psychológovia sa môžu medzi sebou sporiť, či násilie v trileroch a vojnových filmoch (kde nepriateľom nemôže byť nik iný ako nejaký podliak z „východu“) priamo vplýva či nevplýva na zločinnosť, ale práve aj vďaka prenikaniu amerického spôsobu života do našich končín sa Slováci so zobrazovaním násilia stretajú čoraz častejšie. V rytierskych francúzskych filmoch mojej mladosti bolo veľa šermovania a bitiek, ale všetko to bolo vysoko štylizované, takže z toho nešiel des a hnus ako dnes z horiacich áut a potokov krvi. Deti majú bojové hračky a hry, dospelí „bojujú“ za lepšie spoločenské postavenie, boj (a tiež nie vždy vedený čistým spôsobom) prebieha na poli ekonomickom, pretože zisk a úspešnosť boli povýšené na najvyššiu životnú hodnotu na úkor pravdy, spravodlivosti a ľudského porozumenia. Toto všetko ovplyvňuje myseľ a konanie ľudí oveľa viac než sociológmi kritizované konšpiračné teórie.

A teda aj zavraždenie nevinného cudzinca môže spustiť lavínu potláčania pravdy v mene boja proti xenofóbii, extrémizmu a potláčaniu inakosti. Najprv by sme však uvedené pojmy nemali používať účelovo a uvedomiť si, čo je zlyhanie individuálne a čo je zlyhanie spoločenského systému.

Úvodné foto: Video Aktuality.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984