Humanitné vedy v závese súčasných spoločenských potrieb?

Počet zobrazení: 1814

Podnetom na napísanie mojej úvahy bol nasledovný názor: „Humanitne vedy“ v prvom rade nie sú žiadne vedy, pretože sa neriadia vedeckou metodológiou.“ Je ťažké a neadresné reagovať na názor niekoho, keď nepoznám prinajmenšom jeho zameranie, jeho osobnostné spektrum. Ten, kto ho napísal, si mohol predtým dať námahu a siahnuť po literatúre, ktorá sa zaoberá metodológiou humanitných/spoločenských vied.

Tieto vedy majú rôznorodé metodologické prístupy. Nikto nepopiera, že povaha a teda aj poznávacie prístupy v humanitných a spoločenských vedách sú, resp. môžu byť iné ako v prírodných a technických vedách. Zatiaľ čo v prírodných a technických vedách jednoznačne dominuje metodologický objektivizmus, v humanitných a spoločenských vedách okrem metodologického objektivizmu aj metodologický subjektivizmus. Pre mnohých prírodovedcov a „technických vedcov“ je metodologický subjektivizmus parametrom, ktorý spochybňuje výsledky bádania v humanitných a spoločenských vedách a diskvalifikuje ich z vedeckého priestoru. Rozdielna povaha obidvoch skupín vied je vyjadrená v ich už dávnejšom označení: prírodné a technické vedy sa označujú ako „tvrdé vedy“ (sciences) , humanitné a spoločenské vedy ako „mäkké vedy“ (humanities). Mimochodom, akceptovať metodologický subjektivizmus majú problém aj viacerí predstavitelia humanitných a spoločenských vied ako celku alebo jednotlivých vied. Napríklad na otázku, či je, resp. môže byť historická veda úplne objektívna alebo čiastočne objektívna, sú rozdielne odpovede. Bez ohľadu na rôzne, neraz navzájom polemické odpovede na položenú otázku, je nespochybniteľné, že humanitné a spoločenské vedy majú vypracovanú metodológiu poznávania a naďalej majú ambíciu rozvíjať ju.

Pravdou  však je, že v súčasnosti humanitné vedy stále nemajú dostatočnú autoritu. Mne to vychádza tak, že autorita nemusí byť príliš veľká, ale porovnateľná s tými ostatnými určite áno. Som presvedčený, že väčšiu akceptáciu významu spoločenských disciplín by mali preukázať vedci samotní, a to publikáciou praktických výstupov, napríklad k stavu korupcie, zmene politického systému po roku 1989 a zastúpeniu „starých štruktúr“ v spoločenskom živote, transformácii zdravotníctva, stavu súdnictva, k ekologickým limitom zeme, pomoci sociálne vylúčeným skupinám, k problematike zomierania, k upevneniu zmyslu života, k vytváraniu alternatívy súčasného vládnutia, a  ďalším témam, ktoré by boli pre Slovensko užitočné a ku ktorým by zároveň dokázali vyvolať verejnú diskusiu. Mnohí absolventi nie sú dostatočne aktívni a nevedia  vysvetliť, kto sú a čo robia. Naozaj nemálo publikovaných textov z oblasti humanitných a spoločenských vied nemá požadovanú úroveň, úroveň vzdelávania v oblasti humanitných a spoločenských vied zaostáva pomerne často za očakávaniami (netreba však toto poznanie úplne zovšeobecňovať, máme na Slovensku mnoho pozitívnych príkladov), intelektuálne zapájanie do reflektovania sociálneho pohybu nie je vo verejnom (laickom) priestore zo strany viacerých vedcov dostačujúce. Ja osobne som sa venoval sociológie medicíny, sociologickým problémom starnutia a staroby a sociálnej rehabilitácie.

Z mojej osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že je chybou redukovať človeka na akýsi produkujúci stroj, ktorý nepotrebuje tzv. duševnú potravu. Človek nie je len produkujúci stroj prijímajúci stravu. Existuje v nejakej spoločnosti, je súčasťou civilizácie, ktorej všemožné aspekty chce tiež poznať, intelektuálne uchopiť a skúmať. Prírodné vedy skúmajú beh sveta zvonku, spoločenské a humanitné zvnútra. Myslím si, že aj samotní spoločenskí vedci v prvom rade prispeli k úplnej deštrukcii významu spoločenských disciplín tým, že nariedili štúdium a vychrlili nepoužiteľné množstvo nepoužiteľných ľudí do praxe. Z vysokých škôl sa stala predajňa diplomov. „Extraligu sme zmenili na okresnú súťaž.“ Napríklad za posledných 10 rokov máme tisíce absolventov masmediálnej komunikácie, politológie a ku všetkej úcte úroveň slovenskej politiky a médií za posledných 10 rokov v niektorých prípadoch viackrát prerazila dno. Niektorí novinári neovládajú významy slov ktoré používajú. Ako sa tejto nekvalifikovanosti v spoločnosti zbaviť? Ako ju vytlačiť na okraj? Ako dať priestor ľuďom´, ktorí sú vzdelaní, šikovní a niečo vedia, keď tento fenomén ovláda pravdepodobne cez svoju bezzásadovosť a bezcharakternosť niektoré dôležité posty? Zjavne to chce využiť vyššie mentálne procesy, schopnosť nadhľadu a predvídanie. Britský historik a akademik Diarmaid Mac Culloch z Oxfordskej univerzity to veľmi pekne vystihol, keď povedal, že krajina nemôže byť zdravá, ak v nej nie sú zdravé humanitné a spoločenské vedy. Dôvodom podľa Mac Cullocha je, že tvrdé vedy vedia napríklad vyskúmať liek na nejakú biologickú chorobu, ale nevedia liečiť problémy spoločnosti a vysvetliť, prečo sa ľudia k sebe správajú istým spôsobom. Sú riešenia, ktoré sa laikovi zdajú jednoduché a jasné, ale musíme uvažovať v širšom kontexte, aby sme problémom v spoločnosti porozumeli.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984