Hubbleov teleskop hĺbkovo hľadá najvzdialenejšie vrhnuté galaxie

Vesmír je veľké miesto. Pohľady Hubbleovho vesmírneho teleskopu sa hlboko vnoria do priestoru a času, ale pokrývajú len zlomok uhlovej veľkosti celého Mesiaca. Výzvou je, že tieto „jadrové vzorky“ oblohy nemusia úplne reprezentovať celý vesmír. Túto dilemu kozmológovia nazývajú kozmický rozptyl. Rozšírením oblasti prieskumu sa takéto neistoty v štruktúre vesmíru môžu znížiť. ––– Nový pozorovateľský výskum Hubbleovho teleskopu, nazvaný Beyond Ultra-deep Frontier Fields [Za ultra hlbokými hranicami poľa] a Legacy Observation (Zdedené staršie pozorovania – program Buffalo) odvážne rozšíri pohľad vesmírnych teleskopov na oblasti, ktoré susedia s obrovskými galaktickými zhlukmi, ktoré predtým fotografovali vesmírne teleskopy Spitzer a Hubble NASA v rámci programu Frontier Fields [Hraničné polia]. ––– Šesť masívnych zoskupení teleskopov sa používalo ako „prirodzené ďalekohľady“, aby hľadali zosilnené obrazy galaxií a supernov, ktoré sú také vzdialené a slabé, že ich nebolo možné fotografovať pomocou Hubbleho zariadení, totiž bez zvýšenia svetelnosti spôsobeného javom nazývaným gravitačné šošovky. Veľké masy zhlukov, zložené hlavne z temnej hmoty, zväčšujú a deformujú svetlo zo vzdialených galaxií v pozadí, ktoré inak nebolo možné identifikovať. Program BUFFALO je určený na identifikáciu galaxií v najstarších štádiách ich formovania, t. j. menej ako 800 miliónov rokov po veľkom tresku.

Preložil: Peter Valček