Reklama
Reklama

Hrsť spomienok, „přehršle“ radosti

O postoji k svetu Rudolfa Filu
Počet zobrazení: 4441

r._fila1.jpgExistujú miesta, kde miera výskytu, nazvime to neexaktne, umelecky talentovaných ľudí na istom území je vyššia ako inde. Nijaké ekonomické štatistiky to našťastie nedokážu vysvetliť ani vyvrátiť. Aspoň nepriamo to dokazuje, že človek nemôže byť spočítateľnou, vykalkulovanou jednotkou. Příbram na Morave, kde sa Rudolf Fila (19. 7. 1932 ­ – 11. 2. 2015)  narodil, je súčasťou tej výnimočnej oblasti, kde sa umelecký a vôbec mysliteľský typ vyskytuje častejšie. Kto by dnes nepoznal Jana Skácela, Oldřicha Mikuláška, ktorého miloval Miro Válek, Ludvíka Kunderu, ktorému mali postaviť sochu za živa, ako prízvukoval Rudolf Fila, Vítězslava Nezvala obdivujúceho Jakuba Demla, Františka Halasa, a takto hádam možno pokračovať ďalej k Daliborovi Chatrnému, Ladislavovi Novákovi, Jozefovi Váchalovi, ale aj k Nikosovi a Irene Armutidisovcom. Nezabudnime ani na Bohdana Lacinu, jeho učiteľa, umeleckú autoritu, ktorou pomeriaval mieru talentu. Bol to pedagogický vzor pre umenie učiť učiť, Bauhaus pedagogického mikrokozmu. Tým skutočným Bauhasom ale ovplyvnil tisíce študentov. Múry ŠUP-ky o tom rozprávajú doteraz. Jeho umeleckú r._fila_2_vyrez.jpgtvorbu možno vidieť v galériách na Slovensku, v Česku a – nielen – po Európe, jeho eseje sa budú čítať a vydávať naďalej. Byť náročný na seba, ale aj na iných. Presne vyjadril postoj Rudolfa Filu Juraj Mojžiš, citujúc jeho slová: „Poézia nie je veršovanie, ale postoj k svetu. Je preto primerané žiadať, aby aj divák bol básnikom.“ Názvy jeho obrazov sú niekoľkoslovné haiku, zosiľňovače senzitivity, šípy k terčom, obrazom. Rámom jeho obrazov bol herakleitovský svet, ozaj čo môže byť viac? Vo svojich obrazoch hľadal prvý umelecký akt človeka, prvý ťah štetca, prvý krok umenia, začiatok, škrabanec, preto sú jeho obrazy plné zásahov a tiel. Nezabudnime na hudbu, s ktorou si rozumel rovnako ako s poéziou, jeho priateľstvo s Iľjom Zeljenkom o tom vydalo nejedno svedectvo. Pavel Vilikovský vie čítať a prekladať jeho obrazy, majster slova a majster štetca, kaligrafia života, lásky k umeniu. O tom budú rozprávať jeho žiaci, Milan a Klára Bočkayovci, Marián Mudroch, Vlado Kordoš, Igor Minárik a ďalší. Ale o tom nepochybne vie najviac Dorota Filová strážny anjel a múdry človek v jednom.

Otázky zostávajú. Myslieť svetlo.

Na snímkach majster Rudolf Fila pri práci. Foto: FIDAT s.r.o.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama