Hrob matky Ľudovíta Štúra sa dočkal obnovy

Počet zobrazení: 6923

Na evanjelickom cintoríne v Trenčíne, časť Horný Šianec, je pochovaných veľa významných osobností, ktoré vyorali brázdu v dejinách a kultúrnom živote Slovákov. Odpočívajú tu aj viacerí členovia rodiny národného buditeľa, politika, publicistu a básnika Ľudovíta Štúra, ktorého 200. výročie narodenia si v tomto roku pripomíname. Dňa 25. augusta sa na tomto trenčianskom cintoríne konala za účasti širokej verejnosti, predstaviteľov verejného života a viacerých spoločenských organizácií pietna slávnosť pri príležitosti obnovy náhrobku matky Ľudovíta Štúra Anny Štúrovej, rodenej Michalcovej ( 25. 1. 1790 – 25. 8. 1853). Pôvodný náhrobok dala postaviť ešte Živena v roku 1932.

sarvas.jpgPredsedníčka Miestnej organizácie MS Janka Poláková a herec Juraj Sarvaš pri prednese Štúrovej básne Na matkinej mohyle.













S myšlienkou zrekonštruovať hrob Anny Štúrovej prišla dlhoročná predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Trenčíne a neúnavná kultúrna pracovníčka, pani Janka Poláková, ktorá pripravila a moderovala pietnu slávnosť pri hrobe Anny Štúrovej. Na slávnosti sa zúčastnili predseda Matice slovenskej Ing. Marián Tkáč, PhD., podpredseda SNS Jaroslav Paška, predstavitelia Trenčianskeho samosprávneho kraja, Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne, zástupcovia zboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Trenčíne, Literárneho klubu Omega a početná verejnosť.

kubelova.jpgJanka Poláková a Mgr. Mária Kubelová, ktorá priblížila život Anny Štúrovej a štúrovskej rodiny.














Pietnu spomienku oživil hymnickými piesňami evanjelický spevácky zbor Zvon. Herec Juraj Sarvaš predniesol báseň Ľudovíta Štúra Na matkinej mohyle a profesorka Mária Kubelová oboznámila prítomných v krátkom, ale hutnom príhovore so životom Anny Štúrovej a v širšom rámci aj s históriou štúrovskej rodiny a jej ukotvením v Trenčíne.

tkac.jpgPredseda MS, Ing. Marián Tkáč, PhD., pri obnovenom náhrobku Anny Štúrovej.

















Na rekonštrukciu náhrobku Anny Štúrovej prispeli Matica slovenská, miestny odbor MS v Trenčíne, Trenčiansky samosprávny kraj, SNS a početní priaznivci tejto myšlienky. Pietna slávnosť pri príležitosti obnovy náhrobku Anny Štúrovej, matky Ľudovíta Štúra, sa konala presne v deň 162. výročia jej úmrtia.


Anna Štúrová, matka Ľudovíta Štúra

Mgr. MÁRIA KUBELOVÁ

V Roku Ľudovíta Štúra, pri 200. výročí narodenia tejto veľkej osobnosti nášho národa, si  pripomíname aj pôvod rodiny Štúrovej, jej korene v našom Trenčíne a okolí. No nielen rodina Štúrová odtiaľto pochádzala. Matka Ľudovíta Štúra, Anna Michalcová a jej rodina tiež pochádzajú z Trenčína.

hrob_a._sturova.jpgAnna Michalcová bola dcérou trenčianskeho mešťana, mäsiara Pavla Michalca a jeho manželky Anny, rodenej Demianovej. Stará matka Ľudovíta Štúra z matkinej strany  Anna Demianová bola dcérou Daniela Demiana, po otcovi pochádzala zo starej zemianskej rodiny. Jej príslušník Juraj Demian bol ako prvý povýšený roku 1625 do šľachtického stavu.

Rodičia Ľudovítovej matky Pavol Michalec s manželkou Annou mali 8 detí, z nich sa iba 4 dožili dospelého veku, medzi nimi tretia v poradí Anna, narodená 25. 1. 1790. Až do vydaja žila v rodičovskom dome na predmestí Trenčína. Jej rodičia mali okrem živnosti aj pomerne veľký poľnohospodársky majetok.

Učiteľ Samuel Štúr po vyše ročnom pôsobení v Trenčíne  sa 3. júla 1810 ako 21-ročný oženil s 20-ročnou Annou Michalcovou. Narodilo sa im 6 detí, dospelého veku sa dožilo 5 detí: Karol (25. 3. 1811), Ľudovít (29. 10. 1815), Samuel (15. 10. 1818), Katarína (24. 3. 1826) a Ján (27. 9. 1827). Ich rodinný život sa začínal v Trenčíne a pokračoval  v Uhrovci.

Družný domáci život, dobrovoľné podraďovanie sa a disciplína položili základy cieľa všetkých detí Samuela a Anny Štúrových – slúžiť celku. Ich rodinný život dýchal šťastím a to vplývalo na všetkých členov rodiny. Zásluhu na tom mala predovšetkým matka. Tá miernila manželovu prísnosť pri výchove detí citlivým prístupom a nesmiernou vľúdnosťou. Prostý pohostinný dom bol plný jej dobromyseľnosti, dom ožíval jej piesňami a rozprávkami. Takto ju poznali aj priatelia Ľudovíta. Viliam Paulíny-Tóth píše o matke Ľudovíta Štúra ako o milej, krásnej žene, plnej citu a srdečnosti, veselej povahy, schopnej prekonávať ťažkosti. Ľudovít Štúr v liste Bohuslave Rajskej píše o matke:  „Máti má zpěvná, velice dobrá a prostá, zamýšlivá a srdečná.“

Takýto pokojný život sa mohol rozvíjať v Uhrovci, kde Samuela Štúra pozval Imrich Zai. V tomto prostredí na uhrovskej škole sa život rodiny rozvíjal v národnom duchu.

Výchova piatich detí, ich výživa, šatenie, štúdiá boli spojené s veľkými nákladmi a námahou. Napriek tomu život v Štúrovej rodine prebiehal spokojne, rodičia mali radosť z dospievajúcich detí. Situácia rodiny sa zmenila po smrti Imricha Zaia, keď jeho syn Karol sa dal plne do služieb maďarského nacionalizmu.

Hroziaca strata učiteľského postu, zlé existenčné pomery, ale najmä revolučné roky 1848-49, keď do Uhrovca prichádzali zlomyseľné správy o obesení alebo zastrelení jeho synov za účasť v slovenskom povstaní – to všetko nepriaznivo vplývalo na zdravie Samuela Štúra. Dňa 27. 7. 1851 v Uhrovci v náručí manželky, syna Ľudovíta a dcéry Karolíny vo veku 62 rokov zomrel na „zošlosť vekom“.

Po smrti Samuela Štúra musela jeho manželka Anna uvoľniť učiteľský byt novému učiteľovi a presťahovali sa aj s dcérou Karolínou k príbuzným do Trenčína. Bývala v michalcovskom dome na predmestí, opatrovala ju dcéra Karolína. Anna Štúrová, rod. Michalcová zomrela v Trenčíne 25. 8. 1853 na „žlčníkovú zimnicu“.

Pohrebné obrady vykonali traja evanjelickí kňazi, a to senior evanjelického trenčianskeho seniorátu a ev. farár v Horných Ozorovciach Samuel Žarnovický, malostankovský ev. farár Pavel Čendekovič  a trenčiansky ev. farár Karol Černo.

Z rodiny Michalcovej najbližším a najmilším sa Ľudovítovi Štúrovi stal najmladší brat Ľudovítovej matky Ján Michalec. Vyučil sa za krajčíra, oženil sa s Alžbetou, rodenou Solníkovou, mali spolu 10 detí, dospelosti sa dožilo päť z nich. Ján Michalec sa stal váženým mešťanom a popri vykonávaní krajčírskeho remesla zastával v rokoch 1843 – 1953 aj funkciu veliteľa mestskej stráže. Ľudovít si ho veľmi vážil, často ho navštevoval. Ján Michalec prežil aj Ľudovíta, zomrel roku 1881 ako 77-ročný, pochovali ho vedľa sestry Anny, Štúrovej matky. Tam neskôr pochovali aj jeho manželku Alžbetu.

Na starom evanjelickom cintoríne je pochovaný aj najmladší syn Anny Štúrovej, rod. Michalcovej Ján s manželkou Amáliou, rod. Draškóciovou a synom Karolom.       

Literatúra:
Pavel Horváth: Trenčín a rodina Štúrovcov
Ján Hučko: Život a dielo Ľudovíta Štúra

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984