Reklama
Reklama

Hrdinskí víťazi nad sochami

Počet zobrazení: 1343

V súčasnosti sa to začalo hrdinským útokom pochybného starostu v Česku proti maršalovi Konevovi. Starosta vyhral – to by mu aj Hitler zatlieskal a možno aj udelil medailu za statočnosť.

V posledných dňoch vidíme podobné útoky na sochy najprv v USA, odkiaľ sa tento druh kultúry rozšíril aj do Veľkej Británie a dokonca aj zase do Prahy – tentoraz si to odniesol iný bojovník s Hitlerom: Winston Churchill.

sculpture-broken-marble-antiquity-past-destroyed.jpg
Ilustračné foto: Pxfuel

O čom takéto útoky svedčia? Najprv si pripomeňme, že už v starom Egypte sa ničili sochy panovníkov aj bohov: Takto bol zlikvidovaný faraón Achnaton, ktorý vnútil krajine monoteizmus s bohom Atonom. Aj jeho sochy zlikvidovali. Výrazne so sochami bojovali kresťania na svojom víťaznom ťažení v antickom Ríme. Napokon sa im to vyplatilo a cisár Konštantín ustanovil nové štátne náboženstvo – sochy už mohli byť ničené legálne.

Islamisti po dobytí častí arabského sveta, ale aj Afganistanu ničili sochy pripomínajúce miestnu antickú históriu – tým svetová kultúra dostala zákernú ranu, ktorej dôsledky sú neopraviteľné. Po páde režimov v Iraku a v Líbyi boli odstraňované sochy bývalých vládcov. Tiež išlo o hrdinstvo davu, ktorý sa vybláznil na sochách.

Po vzniku Československa sa republikáni vyvŕšili na Mariánskom stĺpe v Prahe, ktorý im pripomínal víťazstvo cisára na Bielej hore. V Bratislave zase zlikvidovali sochu Márie Terézie, veď bola symbolom monarchie – žalára národov.

Po februári 1948 boli odstraňované sochy Masaryka, ale aj Štefánika. No a neskôr v tichosti boli odstránené sochy J. V. Stalina.

Po víťaznom novembri 1989 boli odstraňované sochy symbolizujúce predchádzajúci režim, po dlhom hašterení boli zachované aspoň pamätníky SNP. No ale stále niekto nachádza čosi, čo by mohlo byť zničené, alebo aspoň odstrčené do komory – takto bola zosmiešnená socha pripomínajúca Cyrila a Metoda. Ale aj katolícke vedenie Trnavy svojho času neumožnilo úplné uplatnenie spomienky na M. R. Štefánika, povolilo vytvoriť sochu v životnej veľkosti, čo sa nerobí, a umiestnilo ju pred evanjelickým kostolom.

V dnešných dňoch vidíme hrdinské ťaženie nekultúrnych davov proti sochám v USA a Veľkej Británii – čo to znamená? No v prvom rade ide o všeobecnú nekultúrnosť, ktorá sa prejavuje ničením, namiesto tvorivosti. No pre niektorých ľudí platí, že keď nevedia tvoriť, tak aspoň ničia. V druhom rade ide o nezakorenenosť v danom štáte a jeho kultúre. Tí ľudia nevedia, kto je kto, teda kto sa zaslúžil o štát, nevážia si osobnosti, ani udalosti. Namiesto toho sa chytajú oklieštených informácií. Kolonizátorstvo a otrokárstvo bolo prejavom barbarstva a antihumanizmu. No ale aj George Washington bol otrokár – vlastnil plantáž a podľa historikov tam bolo asi 12 otrokov. Nemožno ľudí a ich činy posudzovať nehistoricky, teda podľa vtedy neexistujúcich morálnych noriem.

V poslednom rade (nie čo do významu) ide o črtu naznačujúcu túžbu po zmene režimu. Hoci s vyčíňaním sadistických policajtov nemá prezident nič spoločné – to je zodpovednosť starostu, prípadne guvernéra štátu – demonštranti dávajú jasne najavo túžbu odstrániť Trumpa z funkcie.

Kto to celé organizuje a vyjaví aj úplný cieľ? No ak vezmeme protitrumpovskú rétoriku, tak by to mali byť Demokrati. Ak vezmeme iba černošský charakter búrok, tak potom nejaká nová černošská organizácia, niečo ako boli Čierni panteri. V tom čase sa objavilo však aj hnutie proti násiliu, ktoré viedol Martin Luther King, ktorý dostal od Nórov Nobelovu cenu mieru a od vraha smrtiacu guľku. Možno sa preto dnes neobjavujú mierotvorcovia.

Chce niekto iba zmenu čelných politikov v USA, alebo chce zmeniť režim, či dokonca rozbiť celistvosť americkej federácie? Možné sú všetky tri varianty. Predsedníčka dolnej komory amerického Kongresu sa vyjadrila, že chápe aktivity demonštrantov, podobne sa vyjadrujú aj niektorí starostovia či guvernéri. Aj ja chápem, že cítia šancu odstrániť Trumpa alebo aspoň zabrániť jeho znovuzvoleniu – ale toto nie je demokratická cesta k zmene, toto je anarchia kombinovaná s psychickým terorom.

Pokusov o rozbitie USA už bolo viac – najprv občianska vojna a neskôr snaha o vytvorenie černošskej republiky. Federalisti doteraz víťazili.

No mimochodom – americké označovanie černochov ako „Afroameričania“. Vysvetľoval už niekto americkým politikom, že Afroameričania sú všetci občania USA, ktorí majú pôvod v Afrike: teda nielen černosi, ale aj Arabi (od Tuniska po Egypt) a aj belosi prichádzajúci napríklad zo Zimbabwe (bývalá Rodézia) alebo z Juhoafrickej republiky. No a belosi – to sú Euroameričania.

Vráťme sa však k hrdinom v boji proti sochám. Ide o ničenie symbolov štátnosti a histórie. Ak štát nemá históriu, tak vlastne ani neexistuje, jeho existencia je zúžená na pocit štátnosti. Z toho vyplýva pomerne jednoduchá možnosť jeho likvidácie. Každý štát potrebuje nejaké historické osobnosti, hoci aj mystické, aby zdôvodnil svoju existenciu – právo na existenciu. Briti sa pýšia „existenciou“ kráľa Artuša, pritom im nevadí, že vlastne nie sú dôkazy o jeho existencii a jeho poradcom bol druid – čarodej Merlin. Čechoslovakisti viedli hrdinský boj proti soche kniežaťa Svätopluka, ktorého niektorí historici označujú ako kráľa. No ale aj Slovensku sa zídu historické postavy, navyše skutočne v minulosti žijúce.

Nemali by sme pripustiť rabovanie múzeí či histórie – pritom je ľahostajné, kde vo svete sa tak deje. Ľudstvo by si malo chrániť svoju históriu, najmä míľniky vývoja. Preto som zásadne proti ničiteľskému amoku, bez ohľadu na jeho zdôvodnenie. Ničenie a zločiny sa totiž nedajú objektívne zdôvodniť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama