Reklama
Reklama

Hranica nie je korzo!

(Ani v Strednej Ázii)
Počet zobrazení: 2208


Pár faktov na úvod. Spoločná hranica Kirgizska a Tadžikistanu má cca 970 km, zväčša v horských a vysokohorských podmienkach. To po prvé.

Po druhé, hranice zväzových republík sa počas existencie Sovietskeho zväzu kreslili na mape len tak, hala-bala, ako to vyhovovalo dajakému prvému tajomníkovi (vhodný poľovný revír, kúpeľná zóna, alebo pasienky pre brata – šéfa kolchozu).

Keď sa hranice kreslili v kabinetoch pod prikrytím hustého cigaretového dymu, nikto nepredpokladal, že raz budú z administratívnych hraníc vo vnútri zväzového štátu plnohodnotné štátne hranice nezávislých republík.

Vtedy sa (snáď s výnimkou machiavellistického technológa moci J. V. Stalina, ktorý na rozdiel od iných sovietskych „vodcov“ aj rozmýšľal nad tým, prečo a v mene čoho to robí, čo robí...) nebral ohľad na historický fenomén, etnické parametre a budúce geopolitické dôsledky.
 

Železná pravidelnosť
 

Súčasná (štátna) hranica medzi Kirgizskom a Tadžikistanom sa so železnou pravidelnosťou stáva bilaterálnym problémom medzi Biškekom a Dušanbe, nehľadiac na to, že prezidenti sú si priateľsky naladení.

hranica.jpg
Na hranici. Foto: www.yandex.ru

Tento rozpor sa ťahá od roku 1991, lenže rok 2019 bol asi negatívne rekordným. Jednak čo sa týka zhmotnenia konfliktných situácii na spoločnej kirgizsko-tadžickej hranici, ale najmä kvôli faktu, že v roku 2019 bolo pri týchto hraničných udalostiach 10 obetí.

Pri hodnotení vzťahov medzi Tadžikistanom a Kirgizskom (a vice versa) je potrebné vedieť, že otázka nejasnosti hraníc je de facto téma, ktorá je neustále (od roku 1991) prítomná na bilaterálnom stole a v rámci regionálnych vzťahov.

Neustále sa otvárajú otázky v rámci Sogdinskej oblasti Tadžikistanu a Batkenskej oblasti Kirgizska, kde je téma hraničnej nejasnosti najostrejšia (napr. kde môže byť postavená pohraničná pozorovacia veža, kde môže stáť vlajkový stĺp, kde je možné pásť dobytok, resp. z ktorého vodného zdroja sa tento dobytok môže napojiť... – pre nás témy úsmevné, ale pre v miestnych pomeroch ide o arcivážnu situáciu).

V Batkenskej oblasti Kirgizska sa spájajú štátne hranice Kirgizska a Tadžikistanu a aby toho nebolo málo, ešte aj Uzbekistanu. Ide o sociálno-ekonomicky depresívnu oblasť, čo hovorí samo o sebe. Zrkadlovo podobné to je aj v Sogdinskej oblasti Tadžikistanu, lenže na oboch stranách „hranice“ je pomerne vysoká koncentrácia ľudí (zväčša nezamestnaných), ktorí vykazujú vysokú mieru dobrovoľnej kriminálnej participácie a účasti na všeličom, vrátane pašovania drog (z Afganistanu).
 

Správy z hranice
 

Objavujú sa čoraz častejšie v zvodkách agentúr, v diplomatických depešách či na stoloch v rámci silových štruktúr.

Tak napríklad oficiálni predstavitelia Pohraničnej stráne Tadžikistanu informovali, že dňa 10. januára 2020 skupina Kirgizov (z kirgizskej časti hranice) hádzala kamene na vozidlo obyvateľa tadžickej obce Chodžan Alo (Ходжаи Аъло), pričom bolo počuť aj výstrely (lovecké zbrane) zo strany kirgizskej obce Kok-Taš (Кок-Таш). Následne MZV Kirgizska odovzdalo veľvyslancovi Tadžikistanu v Kirgizsku protestnú nótu, pričom ako iniciátorov konfliktu Biškek identifikoval práve susednú stranu. Naopak Tadžikistan trval a trvá na svojom – akciu vyprovokovali ľudia žijúci v Kirgizsku. Pravdou asi je, že najskôr sa dostal do rukolapného konfliktu Kirgiz s občanmi Tadžikistanu (v presile) a následne cca 200 ľudí z Kirgizska chcelo pomstiť svojho spoludedinčana.

Aj preto (nielen preto) sa ihneď zišli zástupcovia Kirgizska a Tadžikistanu v priestore medzi pohraničnými rotami Kyzyl-Bel (Кызыл-Бел) na kirgizskej strane a Gulistan (Гулистан) v Tadžikistane, aby v zárodku riešili výbušnú situáciu.

hranica_1.jpg
Zdroj: www.yandex.ru

Z prijatého spoločného vyhlásenia z rokovania vyplynulo, že pri riešení demarkácie a delimitácie spoločnej hranice bolo doteraz „... spracovaných 134 podrobných topografických máp a ešte ostáva dopracovať 4, resp. 5 podobných máp, takže inštrumenty k delimitácii spoločnej štátnej hranice sú pripravené. Problémom je, že na spoločnej hranici sú dediny, kde sú domy Kirgizov a Tadžikov dislokované ako na šachovnici. Sú to predovšetkým obce Kok-Taš (Кок-Таш), Taš-Tumšuk (Таш-Тумшук). Pri vzniku akejkoľvek napätej situácie, silové štruktúry majú veľmi ťažkú úlohu konať. Tí ľudia totiž žijú ako premiešaní susedia...“

Dňa 13. januára 2020 sa v centre Biškeku, priamo pred budovou parlamentu Žogorku Kenešom (Жогорку Кенеш) konal protestný míting, na ktorom protestujúci žiadali prezidenta Sooronbaja Žeenbekova (Сооронбай Жээнбеков), aby sa osobne zaoberal problémami na hranici Kirgizska a Tadžikistanu (v budove, kde je parlament, sídli aj prezident Kirgizska).

Pikantné je že, žiadajúci prezidenta Kirgizska asi „náhodou“ nehovorili o inom incidente a na inej hranici Kirgizska.

Totiž 6. januára 2020 v intraviláne obce Ak-Kurča (Ак-курча) Panského okresu Namanganskej oblasti Uzbekistanu pohraničníci riešili narušiteľa zo strany Kirgizska. Pastier, občan Kirgizska, nasmeroval na územie Uzbekistanu (za pastvou) cca 500 oviec a kôz, pričom sa pohybovali zhruba 1,5 km na území Uzbekistanu. Po príchode pohraničnej hliadky pastier odohnal väčšiu časť stáda späť na územie Kirgizska – do obce Arab Ala (Араб Ала) Bukinského okresu Džalalabadskej oblasti Kirgizska. Napriek takémuto mierovému riešeniu, presiakla súbežná informácia, že tam vznikol konflikt medzi pohraničníkmi a jeden uzbecký „péesák“ strieľal do vzduchu.

Čiže všetko má, čo skôr môže mať svoj oficiálny začiatok!  

Zastreliť Gavrilom Ferdinanda alebo kovbojsky picnúť niekoho ďaleko za hranicami pomocou dronu, to je len dôvod na zdôvodnenie.

Takýto konflikt na hranici Kirgizska a Uzbekistanu a Kirgizska s Tadžikistanom nie je ojedinelý, ale – najmä vo vzťahu k Tadžikistanu – ide o kulminujúci proces, ako sme už uviedli, najmä od leta 2019, odkedy je práve táto hranica „nepokojnou hranicou“.

Napríklad: 16. septembra 2019 sa na styku Batkenskej oblasti Kirgizska a Sogdijskej oblasti Tadžikistanu odohral konflikt, kde boli mŕtvi a ranení pohraničníci na oboch stranách. Ukončil ho až príchod obrnenej techniky, ktorá nepatrí do výzbroje pohraničníkov.
 

Kde je riešenie?
 

Samotná demarkácia a delimitácia spoločnej hranice situáciu asi úplne nezlepší.

Z celkovej 976-kilometrovej dĺžky štátnej hranice medzi Tadžikistanom a Kirgizskom je (zatiaľ) 451 km bez spoločnej delimitácie a demarkácie (teda sú otázne) a v 70-tich prípadoch ide o vyslovene sporné územia (z rôznych dôvodov: etnická a náboženská nelogika hraničnej čiary, technologické rozpory či nerozumné rozdelenie dopravnej infraštruktúry, problém s distribúciou vody a pod.).

Nepokojnosť a napätie na mieste však nemožno zdôvodniť len neúplnou demarkáciou a delimitáciou. Vysoká úroveň korupcie na oboch stranách hranice vytvorila podmienky pre  vznik cezhraničných kriminálnych aliancií, ktoré majú prepojenie na miestne silové štruktúry, ktoré de facto jediné majú vplyv na vývoj situácie na mieste a nemajú záujem zmenu.

Samozrejme, že je logická otázka, či je toto pnutie na hranici Kirgizska a Tadžikistanu spojené s pašovaním drog z Afganistanu. Natíska sa logická odpoveď, asi áno!

Preto jeho zmenšenie je asi nemožné bez zaangažovania „tretej strany“.

Tadžikistan si v 90-tych rokoch zažil krvavú občiansku vojnu a Kirgizsko je v etape, že zatiaľ má po každých voľbách horšiu vládu než tú predchádzajúcu (parlamentné voľby v Kirgizsku budú 10/2020).

Všetky páky sú tradične v rukách Moskvy a aktuálne aj Pekingu, ale aj v rukách Šanghajskej organizácie spolupráce (tá má vo svojom vienku o.i. riešenie hraníc v Strednej Ázii).

Tiež sa môže zaangažovať Organizácia dohovoru o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) pod vedením Moskvy, ktorej sú Kirgizsko a Tadžikistan členmi. Lenže to je už iný level!
 

Bez komentára
 

Pre porovnanie a pochopenie hĺbky hraničného problému: celková dĺžka štátnej hranice Slovenskej republiky je 1 652,2 km  (najviac s Maďarskom – 654,8 km a najmenej s Ukrajinou – 97,8 km), máme ju s úspešnými demokraciami, a predsa sú (a zrejme ešte budú) problémy – nehľadiac na „optimizmus“ tých, ktorí deformujú historické fakty a prijímajú všelijaké uznesenia v Európskom parlamente.

Jednoducho všade platí, že hranica nie je a nemôže byť korzo!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama