Hokejová republika

Počet zobrazení: 5301

Sme hokejová republika,  ukážme to všetkým! Sleduje nás celý svet“.  

Z tohto pohľadu bol 83. svetový šampionát IIHF seniorov pripravený skvele. Dokázali sme našu slovanskú pohostinnosť aj vyspelé organizačné schopnosti. Zimné štadióny v Bratislave a v Košiciach s rozsiahlymi fanzónami s návštevou prevyšujúcou 210 000 ľudí ponúkli divákom, novinárom, 11 040 akreditovaným osobám i turistom bezpečnosť, príjemnú atmosféru, množstvo atrakcií a úžasné momenty zážitkov zo zážitku. „Hodnotenia sú veľmi pozitívne. IIHF je maximálne spokojná s tým, ako sme tento šampionát pripravili. Manažment švédskeho tímu nám napríklad povedal, že za uplynulých deväť rokov nezažil organizačne tak dobre zvládnuté majstrovstvá. Som hrdý na to, ako sme tento šampionát pripravili. Veľmi často zvykneme hovoriť, že Slovenská republika je hokejová republika. Nie je to iba motto, ale realita, povedal počas hodnotiacej tlačovej besedy riaditeľ Organizačného výboru MS 2019 Igor Nemeček. Vynikajúca návštevnosť – takmer 480 tisíc divákov na tribúnach! K tomu efektívna ekonomika s úspešným marketingom. Medzi jednoznačné plusy festivalu najrýchlejšej kolektívnej hry na svete treba prirátať 3 novinky v pravidlách IIHF. „Trénerská výzva“ v sporných situáciách pri góloch, tiež pravidlo dotýkajúce sa tímov postupujúcich do semifinále. I zmena vo finálovom zápase s 20-minútovým predĺžením v zostave 3 hráčov proti trom. V prípade remízy ďalších 20 minút, pričom úplne zrušili nájazdy.  

hokej_logo.jpg

Neskorý začiatok majstrovstiev sveta umožnil prehliadku väčšieho počtu najväčších hviezd NHL. Pricestovalo ich až 119! Úžasným momentom bolo aj predstavenie mladučkých objavov medzi mantinelmi, akými sú fínsky strelec Kaapo Kakko, Američan Jack Hughes či obranca Moritz Seider z Nemecka. V posledný deň prestížneho svetového turnaja sme spoznali troch medailistov. Veľkou zvláštnosťou IIHF MS 2019 v Slovenskej republike bol duel medzi mantinelmi rovnakých súperov v prvom aj v poslednom zápase šampionátu. Zlato a pohárovú trofej pre Majstrov sveta 2019 si z Bratislavy napokon odvážajú severskí bojovníci z Fínska, striebro získali hokejisti Kanady a v súboji o bronz boli úspešnejší Rusi.

Ak mali tohtoročné Majstrovstvá sveta IIHF 2019 v Slovenskej republike nejaké mínusy, zachytil som iba „blchy“. Zlé výkony či fatálne zlyhania niekoľkých rozhodcov v 2 – 3 zápasoch. Zachmúrený výraz a údajné nevraživé správanie zopár usporiadateľov na zimnom štadióne v Bratislave.
 

Slovenské mladé pušky

Čo nevyšlo podľa predstáv a túžob väčšiny fanúšikov slovenského hokeja, to bolo umiestnenie nášho mužstva na 9. mieste svetového rebríčka. Slováci nešťastne prehrali s Nemcami (2:3),. Veď v posledných 90-tich sekundách zápasu sme stratili vedenie 2:1, ale slovenskí hokejisti prišli aj o všetky body. To ich v konečnom dôsledku stálo postup do štvrťfinále. Hokej sa hrá minimálne na 60 minút čistého času a vždy až do poslednej sekundy. Presvedčili sa o tom i Švajčiari, keď pocítili ešte väčšiu športovú tragédiu a maximálne frustrujúce pocity. Kanada proti nim vyrovnala vo štvrťfinále iba štyri desatiny sekundy pred koncom a potom ich vyradila gólom v predĺžení!.

Podľa expertov si napriek tomu slovenský výber hráčov z európskych líg a domácej najvyššej súťaže doplnený o nezanedbateľnú kvalitu z NHL získal srdcia fanúšikov po celom Slovensku. „Len človek, ktorý to nechce vidieť, nevidí, že sme na štvrťfinále mali a hrali na tomto šampionáte v Košiciach dobrý hokej." To sú slová niekdajšieho obrancu NHL a reprezentanta, teraz hokejového experta RTVS Borisa Valábika. Mimochodom, jeho autobiografickú knihu zo zákulisia hokeja „Volali ma bitkár“ odporúčam prečítať všetkým funkcionárom, trénerom i hráčom v našom hokejovom hnutí...

V poslednej dekáde sa slovenským hokejistom podaril postup medzi osem najlepších iba dva razy. Raz dokonca národný tím s trénerom Vladimírom Vůjtkom vybojoval medailu! Bolo to striebro zo severu v roku 2012. No ostatné roky sme sa v hokejovom kurníku len ticho krčili od 9-tej až po 14-tu priečku... Tentoraz skvelé bojovné výkony s útočnou hrou nadchli oko diváka. Slovenský tím zaplatil za neskúsenosť, neschopnosť v presilovkách a za stratu koncentrácie (či kaučingu?) v závere dvoch duelov. „Nepáčila sa mi práca striedačky. Bola málo aktívna v reagovaní na vývoj zápasov. Na takejto úrovni je nutné pohotovo reagovať na zmeny v priebehu zápasu, na zmeny v hre súpera, v jeho taktike – a to všetko premietnuť do nasadzovania formácií”– reagoval vo svojom hodnotení vynikajúci tréner Július Šupler. Väčšina laikov sa zhodla, že Slováci hrali skvelý hokej a ak by sa dali vymeniť tie nešťastné dve minúty, mohli sme byť „šťukou“ turnaja. Zázraky v športe sa síce dejú – no iba výnimočne. Taký krásny útočný hokej, kolektívny výkon, bojovnosť so srdcom sme videli od nášho výberu ešte v časoch Šatana, Bondru, Pálffyho, Višňovského, Mariána Hossu a Demitru. Potešiteľná je generačná obmena, pričom zo „zlatej generácie“ hral na ľade už len posledný mohykán Ladislav Nagy. Po poslednom zápase našich s Dánskom sa rozlúčil s bohatou hokejovou kariérou vo veku 39 rokov. Jeho spoluhráč, kapitán majstrov sveta z roku 2002, Miroslav Šatan je už pritom generálnym manažérom hokejovej reprezentácie. A na striedačke národného tímu asistovali či skôr miništrovali hlavnému trénerovi Craigovi Ramsaymu hráči, ktorí len nedávno vyzuli korčule: Michal Handzuš, Robert Petrovický, Andrej Podkonický a Ján Lašák. Kombinácia väčších skúseností s energiou mladých by bola bývala vari prospešnejšia. Veľké mená medzi mantinelmi nahradili v hráčskom tíme „mladé pušky“, perspektívni bojovníci: Tatar, Pánik, Sekera, Ďaloga, LiškaČernákFehérváry, Sukeľ či Studenič. Máme tam dvadsať nových tvárí a myslím si, že siedmich sme mali do 23 rokov. Oni sú možno ďalšou budúcnosťou slovenského hokeja. Verím, že si z tohto turnaja odnesú veľa. Do budúcnosti ostanú partiou a budú sa radi na majstrovstvách sveta stretávať a reprezentovať Slovensko,“ vyslovil nádej Miroslav Šatan, ktorému sa po MS končí zmluva vo funkcii generálneho manažéra. Hokejová rodina pritom napäto očakáva, či pred júnovým Kongresom SZĽH ohlási Šatan svoju kandidatúru na prezidenta zväzu?
 

Šport spája, politika rozdeľuje...

Nesporné je, že hokej opäť spojil národ. Z ulíc a námestí sa odrazu vytratila nenávisť, zabudli sme na politické intrigy, neslušnú slušnosť aj progresívnu agresivitu ... Politika sa však napokon do toho všetkého aj tak zamotala. Pre svetový šampionát pripravilo vedenie SZĽH národnému tímu aj fanúšikom prekvapenie v podobe nového loga „hokejovej republiky“. Viacerí ho však považovali skôr za protinárodné, nelogické až protiústavné. Neprehliadli sme, že aj iné štátne reprezentácie siahli k modifikácii a kreovaniu štátnych symbolov. No dodržali ich podstatu. Český lev síce stratil telo a ostala mu iba hlava so zlatou kráľovskou korunou, no zostal levom. Švédske Tre kronur ostali troma korunkami, menili snáď iba veľkosť a rozostupy. Podobne francúzsky kohút či anglický lev s výsečou vlajky... Slovenské tri kopce sa však zmenili na vztýčené hokejky a cyrilometodský dvojkríž na polámané soletky...  Napokon sa ujal kompromis so štátnym znakom na hrudi reprezentačných dresov hokejistov Slovenskej republiky, s dobre viditeľnými marketingovými logami Hockey Slovakia na oboch ramenách. V éteri sa však ozval najväčší zo všetkých „hokejových odborníkov“, poslanec NR SR  Pavol Dostál zo SaS, ktorý okamžite odhalil príčinu našich nezdarov. Uviedol, že vládna SNS „vzala hokejovým reprezentantom nielen pekné dresy, ale i pokoj.  Naši hokejisti chceli ísť do súbojov s univerzálnym symbolom zdvihnutých hokejok v logu hokejového zväzu na hrudi. S logom so zdvihnutými hokejkami ako symbolom radosti z úspechu, na ktorý by sa v zápasoch museli pozerať ich súperi pri každom pohľade na nich.

Počas týchto majstrovstiev sveta sme ale svetu ukázali aj čosi iné. Vyprázdnenosť obsahu najpoužívanejšieho slova posledných 14 mesiacov: slušnosť. Tá sa odrazu pod vplyvom frustrácie z nezdaru našich v posledných sekundách zápasu proti Kanade zmenila na tribúnach košickej Steel arény na hulvátstvo, chrapúnstvo, úbohosť. Nech mi je odpustené, no zahádzanie ľadu, piskot a bučanie počas hymny Kanady nedokážem, ani nechcem, pomenovať inak. Pri cenách vstupeniek je zrejmé, zástupcovia ktorej menšiny tvoril väčšinu Slovákov v hľadisku.  Zrejme si tí „slušní“, čo sa progresívne zmenili na agresívnych, asi neuvedomili, že už nestoja na námestí a že ich na tomto podujatí neriadi Kiska, Čaputová, Sulík ani Matovič. Skratové konanie sa, žiaľ, prejavilo aj u jedného z našich hokejistov. Libor Hudáček si po zápase s Veľkou Britániou „pustil hubu na špacír“ a nemiestne vtipkoval na dresu trénera... „Tréner bol nervózny, lebo sme nehrali to, čo od nás požadoval. Ale sme Európania, Slováci. Hrali sme to, čo sme chceli my. Vyzeralo to inak, ako si predstavoval tréner, ale potešili sme divákov. " Viacerí bývalí reprezentační tréneri aj hráčske osobnosti to glosovali stroho,  s jasným odkazom: „U mňa by si už nezahral“...
 

Hokej valcoval i televízny trh

A nielen u nás. Záujem o MS IIHF 2019 malo 151 krajín, kam odchádzal signál z 30-tich kamier snímajúcich každý zápas. Už prvý súboj Slovensko – USA sledovalo v RTVS 1 254 000 divákov. Sobotný súboj s Fínskom prilákal k obrazovkám 1 337 000 divákov. Podľa informácií z Mlynskej doliny „v čase zápasov tak viac ako polovica divákov pred televíznymi obrazovkami malo zapnutú Jednotku“. Zápas slovenskej reprezentácie proti Kanade, bol tretím najsledovanejším zápasom majstrovstiev sveta v ére peoplemetrov. Na televíznej Jednotke si ho pozrelo 1 360.000 divákov s podielom na trhu 58,9 %. Súboj našich s nemeckým výberom prilákal k obrazovkám RTVS dokonca až 1 417.000 divákov. 

Myslím, že aj tento šampionát len potvrdil potrebu tretieho „športového kanála“ pre verejnoprávneho vysielateľa. Nový šéf športu RTVS Matej Hajko sa chcel niečím blysnúť. Osvietila ho zjavne inšpirácia zámorskými televíziami s ich masívnym nasadením reklamy, techniky aj personálneho obsadenia. Prenosy boli veľkolepé a vynikajúce. No mne sa zdali byť až predimenzované. Traja účinkujúci v hokejovom štúdiu nad tribúnami zimných štadiónov a ďalší traja pri komentátorskom pulte v každom prenose vytváralo dojem akoby RTVS patrila medzi najväčšie televízie sveta. Traja komentátori spustili počas zápasu lavínu slov, ktorá zasypávala i prekrývala všetok hokejový ruch štadióna. A keďže lavína nenáležitého rozhlasového komentovania televízneho prenosu sa cez prestávku zmenila na vodopád postrehov, poznámok či pripomienok ďalších troch sprievodcov v improvizovanom štúdiu, divák sa nemohol ani len nadýchnuť. Nieto si na minútku „schrupnúť“...  Akoby divákom chceli ukázať, čo všetko môžeme dostať za tie naše nízke koncesionárske poplatky. Stálice ako Merčiak a Gašpar vynikajúco pripravení aj disponovaní. Hajkovi – ako komentátorovi – si dovolím pripomenúť, že slovo „extrémne“ by sa malo používať ozaj len výnimočne, rovnako ako gestikulácia rukami... Prekvapilo, no vyšlo nasadenie ďalšej „šporťáčky“ z redakcie – Ľubice Mercelovej. Z odborných analytikov a spolukomentátorov hodnotím najvyššie Valábika,
Zvlášť oceňujem využitie telemostu, novú grafiku i pôsobivú elektronickú ceruzku na rozbor situácií počas prestávok medzi tretinami. Hoci viem pochopiť záujem programových manažérov podchytiť diváka naladeného na hokej už od skorých popoludňajších hodín a držať ho takpovediac za golier až do neskorej noci,  pri dvojkanálovej televízii je to diskutabilné. Možnože až bezohľadné voči koncesionárom, ktorých hokej nezaujíma... Diskusný program „Pred hokejom“ s nádychom šoubiznisu a zábavy pôsobil skôr ako reklamno-propagačný projekt siete reštaurácií Klubovňa... K tomu nadväzujúca popoludňajšia publicistika s titulom „Hokejová republika“ do zámeru vhodne zapadala. Vynikajúcim počinom bol však profesionálne spracovaný spomienkový seriál „25 Majstrovstiev“ od Stana Štefánika i prestávkový cyklus „Aj oni boli pri medailách“. A nielen preto, že slovenský ľadový hokej si tohto roku pripomenie 90-te výročie udomácnenia sa pod Vysokými Tatrami.
 

S nádejou na ZOH 2022

Analyzovať, rozoberať, spomínať aj hodnotiť sa budú zápasy MS od skupín až po finále ešte dlho. Na rôznych miestach i úrovniach. Čínske príslovie hovorí: „Ak piješ vodu, mysli na prameň.“ Tohtoročný svetový šampionát v ľadovom hokeji na Slovensku priniesol bezpochyby vydarené organické spojenie vzácnej a bohatej minulosti s nádejou i perspektívou hokeja do budúcich rokov. Veľkej pocty nášmu hokeju sa dostalo aj uvedením Miroslava Šatana so Žigmundom Pálffym do hokejovej Siene slávy IIHF.

Ak sa naše súčasné mladé mužstvo naučí od svojich veľkých vzorov presilovky aj oslabovky, snáď sa radostnejších výsledkov dočkáme už na budúcoročných MS vo Švajčiarsku. Palce držme aj v závere kvalifikácie na ZOH 2022 do Pekingu. Slovensko je jedným z organizátorov troch kvalifikačných turnajov, ktorého víťaz bude hrať v Číne pod olympijskými kruhmi. Atraktívne už na zúžených klziskách - ako v NHL.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984