Reklama
Reklama

Hodnotenie výsledkov vedeckej práce

Počet zobrazení: 1730

Úvaha bola pôvodne uverejnená v časopise slovenských chemikov ChemZi v decembri 2019 (ročník 15, č. 2, str.44). Autor ju poslal Slovu ako reakciu na článok Emila Višňovského Vedecký výkon alebo vedecké dielo?

Zamyslenie – a návrhy – trochu provokatívne... Ide predovšetkým o podklad na diskusiu, o formuláciu problémov a nie o definitívny návrh postupu hodnotenia výsledkov vedeckej práce. Viaceré nastolené otázky zaiste ostanú bez odpovede. Ako vyplynie z ďalšieho, návrh sa týka hodnotenie VÝSLEDKOV vedeckej práce, nie vedeckej práce ako takej.

technology-developer-touch-finger.jpg
Ilustračné foto: Pxfuel

Na Slovensku ale – a možno v menšej miere aj inde, máme pri hodnotení výsledkov vedeckej práce osobitnú situáciu. Kvantitatívne hodnotenie, t. j. objem, kvalita a reálny dopad získaných výsledkov, často ustupuje do pozadia voči hodnoteniu samotnej vedeckej činnosti. Nezriedka sa oceňuje to, na čom sa pracuje, čo sa robí, odmeňujú sa ciele príťažlivého, spoločensky zaujímavého výskumu namiesto reálnych, dosiahnutých, hmatateľných výsledkov výskumu. Pri hodnotení výsledkov vedeckej činnosti sa často berie do úvahy výskum „my tiež“ (we too research) rovnako alebo dokonca viac ako výskum originálny. Pri práci „my tiež“ sa k známemu a už publikovanému výsledku iných autorov niečo, a často len veľmi málo, pridá. Pôvodný výskum autori zväčša citujú len marginálne, mimochodom, napríklad len v prvom zo série článkov nadväzujúceho či odvodeného „my tiež“ výskumu. Vhodne zvolený, hoci na nápady menej náročný „my tiež“ výskum obvykle rýchlo poskytuje podklady na publikácie a ak sa týka vychytenej témy, býva často vysoko citovaný. Na druhej strane, originálny výskum založený na novom nápade a bádanie, ktoré vedie k vypracovaniu novej metódy, nového materiálu či nového prístupu k riešeniu zadaného problému je nezriedka menej „in“. Prienik novej myšlienky vyžaduje čas a citácie prichádzajú neskôr. Ak je myšlienka netradičná a ak je nový postup teoreticky alebo experimentálne náročný, nemusí sa jeho pôvodca vôbec dožiť citácií. V dôsledku tejto situácie sa nezriedka presadzuje nenáročný, ale lepšie citovaný výskum pred originalitou. Obdiv, ocenenia a finančnú podporu si vyslúžia v médiách publikované silné vyhlásenia napríklad o tom, že „do (často nereálneho!) času vyriešime závažné onemocnenie“, pričom po uplynutí fiktívneho termínu „vyriešenia“ sa na výsledky nespytujú nielen médiá, ale ani grantová agentúra, ktorá výskum podporila. Ak sa neskúsený novinár na ohlásený, prelomový, ale nerealizovaný výsledok nebodaj spýta, dostane odpoveď, že výskum úspešne pokračuje. Pre médiá sú nezriedka zaujímavejšie informácie o tom, čo sa rieši, ako zrozumiteľný opis dosiahnutého výsledku výskumu. Aby totiž novinár dokázal obsiahnuť výsledok výskumu, musel by preniknúť do problematiky a vedec by mu mal prienik umožniť alebo aspoň uľahčiť. Žiaľ, často viac zaváži schopnosť vedca hlučne sa cez médiá presadiť („lakte a kontakty“) ako reálne, skromne prezentované cenné vedecké výsledky. Nekriticky sa propaguje výskum, ktorý trvá desať a viac rokov bez hmatateľného výstupu. Finančne, grantmi podporovaný a vyznamenaniami ocenený môže byť aj „výskum bez konca“, ktorý sa nezriedka odohral na úkor projektov menej asertívnych vedcov. V dôsledku tejto situácie sa výskum založený na dobrých nápadoch môže utlmiť alebo úplne zamedziť. Osobitne obľúbené je hodnotenie výsledkov výskumu a ocenenie autorov založené na konštatovaní – „o výsledky prejavil záujem...“. Záujemca, či „záujemca“ môže byť autorov známy alebo vhodne zainteresovaný predstaviteľ inštitúcie, pre ktorú je prejavenie záujmu nezáväzné.

Od hodnotenia výsledkov vedeckej práce jednotlivcov alebo výskumných tímov sa odvíja hodnotenie výkonnosti vedeckých inštitúcií. Takéto hodnotenie, „rating“ univerzít a výskumných inštitúcií, je vo svete bežné. Vypracovali sa viaceré modely, ktoré rôznymi spôsobmi hodnotia, „vážia“ vedecké výsledky. Na objektivitu ratingových agentúr sa občas znesie vlna kritiky, a to nielen od menej úspešných inštitúcií. Objavujú sa dokonca informácie o ratingoch „na objednávku“ – a za úplatu.

Na Slovensku, pochopiteľne, dominuje interné hodnotenie výsledkov vedeckej práce. Domnievam sa, že pri ňom by sa malo vychádzať zo zabehaných zahraničných modelov. Vzorom by mohol byť prístup k hodnoteniu výsledkov vedeckej práce v špičkových zahraničných grantových agentúrach, výskumných strediskách a univerzitách, napríklad v USA National Institutes..., alebo v ústavoch nemeckej Max-Planck-Gesellschaft, teda inštitúcie v mnohých ohľadoch blízke SAV. Pochopiteľne, do úvahy by sa mali brať aj interné modely hodnotenia v univerzitách a vedeckých inštitúciách krajín, v ktorých veda trpí podobnou finančnou podvýživou ako na Slovensku.

Rozoberme si základné parametre, ktoré sa pri hodnotení a ocenení vedeckých výsledkov berú do úvahy. Je pochopiteľné, že nasledujúce úvahy nemožno priamo aplikovať na spoločenské vedy. Pravdou ostane, že publikáciu, ktorá prešla náročnou oponentúrou pred uverejnením v medzinárodne uznávanom časopise nemožno porovnať s článkom v novinách a podobne citácia v zahraničnej literatúre musí mať inú váhu ako citácia od priateľa v domácom denníku či mesačníku. Ostatne, ako ukážem v ďalšom, ani v prírodných vedách nemá kvalita a kvantita publikačných výstupov rovnakú váhu.

Otvorená je otázka, komu náleží hodnotiť výsledky vedeckej práce. V prípade hodnotenie jednotlivcov a vedeckých tímov sú to obvykle vedúci pracovníci danej inštitúcie a je do značnej miery iróniou, ak má hodnotený (podstatne) viac a objektívne kvalitnejších výsledkov ako hodnotiteľ. Osobitným problémom je hodnotenie výskumných projektov, ktoré sa uchádzajú o grantovú podporu. Zabezpečiť kvalitu hodnotenia a nestrannosť hodnotiteľov je v malej krajine, kde každý pozná každého a nemožno vylúčiť hodnotenie po (anti)kolegiálnej linke, nesmierne náročné. Ak vás kvalitná zahraničná grantová agentúra ako napr. NSF požiada o vyhodnotenie projektu, pošle vám súhrn výsledkov a kópie publikácií autorov navrhovateľov projektu, ktoré vytvorili počas riešenia minulého projektu. Je vylúčené, aby spolupracovníci funkcionára grantovej agentúry prednostne získali granty na úkor ostatných žiadateľov. Ak sa niečo také preukázateľne stane, grantová agentúra okamžite odvolá previnilca a zabezpečí nové hodnotenie série projektov.
 

Publikácie
 

Písomné publikácie výsledkov vedeckej práce predstavujú najdôležitejší podklad hodnotenia jej výsledkov. Môže ísť o časopis, zborník alebo o internetovú publikáciu a tiež o prezentácie výsledkov na vedeckých podujatiach.

Časopisy

Vyhodnotenie kvality vedeckej publikácie je nesmierne ťažké, kvantitatívne temer nemožné. Otázkou je, ako súvisí kvalita danej publikácie s kvalitou časopisu, v ktorom bola uverejnená. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa začali na Slovensku rozlišovať publikácie v časopisoch pokrytých v Current Contents (CC) – a v „ostatných“ časopisoch. Mnohí vedci, osobitne tí, ktorí pracujú v oblasti spoločenských vied, to považovali za neopodstatnené a dokonca za diskriminujúce. S príchodom „pirátskych“ časopisov, ktoré sú za poplatok pripravené rýchlo, na základe formálnej „recenzie“ alebo dokonca aj bez recenzie uverejniť doslova všetko, odmietavý názor na „CC lobby“ sa výrazne zmenil. E. Garfield, zakladateľ Institute of Scientific Information v Philadelphii a týždenníkov Current Contents, vychádzal pri zaraďovaní časopisov „pod krídla“ CC aj z geopolitických a aj z rýdzo geografických úvah a do databázy sa dostali viaceré národné časopisy s nevysokou vedeckou kvalitou. Navyše, aj do vysoko hodnoteného CC časopisu sa nezriedka dostane aj vedecký balast. Aj z týchto dôvodov „CC a Scopus coverage“ nemôže celkom jednoznačne odzrkadliť kvalitu publikácie – ale zaiste tvorí istú ochrannú hrádzu proti rýchlo sa množiacemu zástupu komerčných, „pirátskych“ časopisov. Žiaľ, nie všetky slovenské inštitúcie, ktoré vyhodnocujú publikačnú aktivitu svojich pracovníkov či riešiteľov grantmi pokrytých projektov striktne oddeľujú „zrno od pliev“. Už to, že sa umožňuje využiť časť grantových prostriedkov na úhradu publikovania v pirátskych časopisoch stojí na vážne zamyslenie sa. Zaiste, aj v pirátskom časopise sa môže nájsť kvalitná a dokonca aj vysokokvalitná práca, ale bolo by treba presvedčiť autorov, aby radšej podstúpili náročnejšiu a často aj zdĺhavejšiu cestu recenzných pokračovaní a nemíňali grantové prostriedky na zvyšovanie príjmov vydavateľov pirátskych časopisov. Pirátskym časopisom do kariet hrá aj skutočnosť, že mnohé knižnice neberú do úvahy publikácie, ktoré vyšli elektronickou formou a majú pridelené DOI ,ale ešte nevyšli tlačou – čo nezriedka trvá dlhé mesiace. „Piráti“ obvykle finalizujú publikácie veľmi rýchlo. Autori z „ekonomicky menej rozvinutých krajín“, medzi ktoré, žiaľ, patria aj členovia našej V4, sú nezriedka konfrontovaní stanoviskom editora a dokonca aj v danej oblasti needukovaného redakčného asistenta, ktorý prácu bez relevantných dôvodov „vyradí“ len na základe adresy autorov. Osvetová práca je často málo účinná a asi jedinou možnosťou je veľmi náročný prienik do redakčných rád časopisov. Žiaľ, staré známe „taky někto ze Slovenska“ sa v redakciách málo uplatňuje.

Impact Factor of Journal (IF). Ohlas publikácií, ich citovanosť, ako ukazovateľa kvality vedeckých časopisov navrhol J. Lederberg a vo svojom Current Contents spropagoval E. Garfield. Z rozboru ohlasu publikácií vo vedeckej komunite sa odvinulo aj hodnotenie citovanosti časopisov, ich IF. O výhodách a nedostatkoch IF ako dôležitého hodnotiaceho parametra vedeckých výsledkov existuje rozsiahla literatúra „pre a proti“. Ak sa IF berie ako jeden a nie jediný ukazovateľ hodnotenia, môže zaiste pomôcť, hoci jeho kritici tvrdia, že by sa mal uvažovať nielen pozitívny, ale aj negatívny dopad IF. To vtedy, ak ostane bez odozvy práca uverejnená v časopise s vysokým IF. Na posúdenie tejto námietky v jednotlivých prípadoch zatiaľ nebol vypracovaný vhodný soft a obvykle nie je k dispozícii ani dostatočný časový odstup. Odozvu, impakt časopisu, v ktorom bola práca uverejnená zrejme treba brať ako jeden z pomocných, ale nie ako jediný a rozhodujúci ukazovateľ hodnotenia výsledkov vedeckej práce. Osobitný problémom je aj originalita článku. Žiaľ, vyskytli sa viacerí chytráci, ktorí po malých úpravách publikujú cudzie výsledky, prípadne tie isté svoje výsledky publikujú vo viacerých časopisoch. Softy, vypracované na posúdenie originality sú výbornou, ale zatiaľ nie dokonalou pomôckou na odhaľovanie plagiátov.

Publikácie v zborníkoch

Organizátori konferencií a niekedy aj akademické inštitúcie vydávajú zborníky súhrnov, rozšírených súhrnov a prípadne aj celých textov prezentovaných vedeckých prác. Príspevky v zborníkoch obvykle prechádzajú len kontrolou formálnej úpravy, prípadne veľmi zbežným posúdením ich vhodnosti pre daný zborník. Len málokedy sú podrobené reálnej vedeckej recenzii. Mnohé príspevky uverejnené v zborníkoch sú priamo alebo po úprave a doplnení uverejnené v odborných časopisoch. Z vyššie uvedených dôvodov by sa mali zborníkové publikácie brať do úvahy len ako doplnkové podklady hodnotenia výsledkov vedeckej práce.

Internetové publikácie

Ide o veľmi modernú formu publikovania výsledkov vedeckej práce, pričom treba starostlivo rozlišovať publikovanie v elektronických recenzovaných časopisoch a na sociálnych sieťach bez recenzie. Nie je podmienkou, aby daný časopis vychádzal okrem elektronického formátu aj tlačou. Viaceré časopisy totiž opustili klasický tlačený, „papierový“ formát a vychádzajú len elektronicky. Typickými príkladmi sú časopisy niektorých amerických vedeckých spoločností. Ako uvádzam vyššie, pomerne veľmi pomaly sa tomuto trendu prispôsobujú niektoré knižnice, ktoré vytrvalo vyžadujú vytlačené publikácie a neuznávajú ich elektronický formát napriek tomu, že má pridelený digital object identifier, DOI. Obavy z podvádzania sú síce pochopiteľné, ale kontrola pomocou DOI je pomerne veľmi jednoduchá.
 

Autorstvo a jeho podiely
 

Pri hodnotení publikácií, ich významu, kvality, dopadu a odozvy je pochopiteľne veľmi závažná otázka ich autorstva. Ak máme na mysli kvantitu publikácií, je na zamyslenie situácia, keď sa práca, ktorú vytvoril jeden autor, hodnotí rovnako ako práca desiatich a viacerých autorov. V prípade, keď sa na vzniku publikácie podieľal autorský tím, prichádza na rad rozdelenie príspevkov jednotlivých členov tímu. Na rozdiel od jednoduchého rozdelenia či „podielovania“ autorstva systémom „každému rovnako“, v niektorých inštitúciách, osobitne v Ázii, prebieha kvantitatívne pridelenie príspevkov autorov k vytvorenej publikácii. Vyšší podiel dostane prvý a aj korešpondujúci autor ako ostatní autori. Zatiaľ čo poradie autorov a status korešpondujúceho autora sú jednoznačné, podiely ostatných autorov sa niekedy rozdeľujú na základe dohody vnútri autorského tímu. Rozdelenie príspevkov jednotlivých autorov na vznik publikácie môže v spolupracujúcom tíme vyvolať zbytočné napätie. Na druhej strane, na vzniku publikácie sa často podieľajú technici, ktorí obsluhujú zverené prístroje a môžu, prípadne ani nemusia interpretovať namerané výsledky. Ich prínos na vznik publikácie je síce dôležitý, ale môže sa stať, že operátor výkonného prístroja sa stane najproduktívnejším a najviac citovaným pracovníkom inštitúcie bez toho, aby prispel k publikáciám svojím nápadom. Pravda, v prípade „my tiež“ publikácií často o originálne nápady ani nejde... Ťažko možno vyriešiť dilemu rozdelenia prínosu autorov ku vzniku publikácie s 20 a viac autormi. Ako hodnotiť autorské podiely na vzniku knižnej publikácie s desiatkami kapitol a stovkou autorov? Niektorí vedúci pracovníci si vyžadujú autorskú účasť na publikáciách svojich podriadených. Potom sa stane, že aj mimo pracoviska sotva známy vedec má neuveriteľne veľa publikácií. V poslednom čase sa dokonca objavili ponuky tipu, „poradíme Vám, koho za odmenu budete môcť pripísať ako spoluautora na svoju budúcu publikáciu“!
 

Citácie
 

Ako som uviedol v úvodných častiach tejto state, hodnotenie vedeckých publikácií podľa ich odozvy má značné úskalia. Originálna, publikovaná myšlienka a jej experimentálne potvrdenie môže predbehnúť dobu a vyvolať záujem (a citácie) až po dlhšom čase. Publikácia v módnej oblasti výskumu má obvykle okamžitú odozvu. Stojí za úvahu, vyhodnotiť, ako prispieva honba za citáciami k výberu výskumných tém. V tejto oblasti zrejme existuje značný nesúlad medzi základným a cieleným aplikovaným výskumom, v ktorom sa oceňuje skutočné, nie formálne prevzatie výsledkov výskumu do výrobnej praxe. Niektoré časopisy vyžadujú v práci istý, minimálny počet citácií. To vedie nielen k citácií článkov „oni tiež“ (they too papers), ale aj k „vygúgleným“ citáciám na príbuzné, ale neprečítané články – a v krajných prípadoch dokonca aj k citáciám prác, ktoré vôbec nesúvisia s danou problematikou. Osobitnú pozornosť by si zaslúžili, žiaľ, len s dôrazom na „by si zaslúžili“, citácie po priateľskej linke, typu „ja tebe, ty mne“ ako aj citačné partie, lobbies, v ktorých sa vzájomne a masívne citujú autori, ktorí pracujú v danej problematike. Potom sa stane, že veľký ohlas majú práce, ktoré neprekročili hranice danej úzkej oblasti výskumu a nijako neovplyvnili vedcov, ktorí pracujú v iných oblastiach vedy. Pritom práve publikácie, ktoré presiahli danú vednú oblasť sú najcennejšie. Citácie sa málokedy podielujú a tak citácia práce napr. s 20 autormi má rovnakú hodnotu ako jedno-autorská publikácia. Veľký ohlas obvykle majú prehľadové publikácie, reviews. Prehľadové práce významne pomáhajú pri štarte výskumnej problematiky a nezriedka aj vhodne vypĺňajú redakciou požadovaný počet citácií v rukopise publikácie. Je isto vedecký počin, ak autor odhadne vhodný čas na spísanie prehľadovej práce, ktorá dosiahne významný ohlas. Je ale rovnocenná citácia prehľadového článku oproti odozve na publikáciu novej myšlienky, novej metódy? Osobitné postavenie majú citácie knižných publikácií, pričom si niektorí autori kapitol započítavajú všetky citácie knihy, do ktorej prispeli ,a to aj vtedy, ak ich kapitola nie je citovaná. Podobne ako IF časopisu aj citovanosť danej práce zrejme treba brať len ako jeden z pomocných, ale nie rozhodujúcich ukazovateľov hodnotenia výsledkov vedeckej práce.

V ostatnom čase sa objavili podnikavci, ktorí ponúkajú citácie „za úplatu“. Pošlú vám tabuľku, v ktorej je priamo uvedená cena nimi vygenerovaných citácií podľa ich počtu! Pokiaľ nebude vypracovaná metóda na odhaľovanie „kúpených“ citácií, bude veľmi náročné uvažovať čerstvú odozvu publikácií za kvantitatívny parameter hodnotenia výsledkov vedeckej práce daného jednotlivca alebo danej inštitúcie.


Prezentácie
 

Verejná prezentácia výsledkov práce na konferenciách, sympóziách a kongresoch má významné miesto v bezprostrednom rozširovaní vedeckých poznatkov. Prezentačná činnosť vedcov je veľmi často nedocenená, prípadne hodnotená rovnostársky. Pritom môže ísť o dôležitú reprezentáciu nielen danej inštitúcie, ale aj celej krajiny. Neprihliada sa na rozdiel vyžiadanej prednášky na svetovom kongrese alebo aspoň na významnom medzinárodnom sympóziu s odpustením vložného, prípadne s pokrytím nákladov na účasť prednášateľa oproti bežnému pódiovému vystúpeniu alebo dokonca výveske, posterovej prezentácii napríklad na lokálnej konferencii. Na niektorých vedeckých podujatiach v Ázii dokonca vyhodnocujú a plaketami odmeňujú prednášateľov, ktorých prednášku ocenilo auditórium ako najinovatívnejšiu, prípadne ako najzrozumiteľnejšiu. Pri hodnotení príspevkov na konferencii, samozrejme, zase ide o to, kto prezentačnú činnosť spolupracovníkov hodnotí. Je hlavne na danej inštitúcii, ako si cení svoj imidž. V grantoch pridelené prostriedky sa často využívajú neefektívne a potom sa objaví kritika „vedeckej turistiky“. Je zarážajúce, ak sa vám ako členovi komisie na vyhodnotenie súťaže mladých vedcov nepodarí zastihnúť autorov počas konferencie pri ich výveske. Po skončení konferencie nemá kto niektoré vývesky odstrániť, hoci mohli byť vystavené na pracovisku a na ich vyhotovenie sa minuli nemalé prostriedky. Úplný šok sa pre členov hodnotiacej komisie dostaví, keď potom súťaž vyhrá autor, ktorý sa pri výveske vôbec neobjavil. Veľké vedecké podujatia, svetové kongresy obvykle organizujú medzinárodné vedecké únie ako IUPAB, IUPAP, IUPAC a pod., a pozvanie na prednášku predstavuje osobitné uznanie autora. Menšie vedecké podujatia organizujú napríklad medzinárodné združenia podľa cieľov a metód výskumu, ako aj univerzity a vedecké inštitúcie. Cieľom je prenos vedeckých informácií, reklama usporiadateľa a obvykle aj určitý zisk. V poslednom období sa rozšírilo organizovanie (vedeckých) konferencií primárne ako zdroj zisku. Je to podobná, ale nie identická situácia ako s pirátskymi časopismi. Pozvaný prednášateľ nepriamo robí svojou účasťou organizátorovi na zisk zameraného podujatia nábor účastníkov, ktorí platia obvykle vysoké vložné. Na takej konferencii zväčša nie je žiadny spoločenský program, prezentuje sa minimum vývesiek. Nemeckí novinári sa pokúsili dokázať, že niektoré príspevky na takýchto konferenciách boli slabé, ale treba priznať, že nevhodné príspevky sa hlavne vo forme vývesiek dostávajú aj na dôležité kongresy.

Prekvapuje, ak sa v programe medzinárodných vedeckých podujatí neobjavia plenárne, hlavné, key-note prednášky a dokonca ani bežné pódiové vystúpenia autorov, ktorých práca –obvykle práca, a nie jej výsledky – je vysoko hodnotená vyznamenaniami a rozsiahlo propagovaná v médiách ako aj dlhodobo podporovaná veľkorysými grantmi.

Kvôli pandémii sa viaceré kongresy a sympóziá presunuli z osobných stretnutí na diaľkové, elektronické podujatia s využitím video-prezentácií.

Dôležitá je aj bezprostredná osvetová práca vedcov, poskytnutie informácií médiám počas konferencie alebo do správ o jej priebehu. Pomáha presvedčiť daňových poplatníkov o účelnosti vynakladaných finančných prostriedkov.
 

Patenty
 

Ochrana originálnych výsledkov výskumu, získaného duševného vlastníctva formou patentov, tvorí dôležitý parameter medzinárodných ratingov výskumných inštitúcií a univerzít. Pochopiteľne, „my tiež výskum“ nemožno patentovať a potom vyhodnotenie originality prihlášok vynálezov organizáciou, ktorá patent udelila predstavuje dodatkovú recenziu originality výskumu. Udelený patent môže, ale nemusí zabezpečiť ochranu pred odcudzením duševného vlastníctva. Žiaľ, úplnú patentovú ochranu môžu využiť len inštitúcie a pôvodcovia patentov, ktorí majú dostatok prostriedkov na podstúpenie súdnych sporov o originalitu. Medzinárodné patentové pokračovanie je drahé a ochrana slovenskými patentmi je zrejme málo účinná. Patentové pokračovanie na Slovensku je neúmerne zdĺhavé a ocenenie pôvodcov patentov zákonnou  „primeranou či relevantnou odmenou“, ako aj váha patentov pri hodnotení výsledkov vedeckej práce je v niektorých inštitúciách zanedbateľné. Ak k tomu pridáme otáznu úroveň niektorých našich posudzovateľov prihlášok patentov, examinátorov, nemožno sa diviť, že je na Slovensku počet udelených patentov neuveriteľne nízky. Otázka je, či možno pri ratingoch našich univerzít a vedeckých inštitúcií absenciu patentov nahradiť publikáciami.
 

Pedagogická činnosť
 

Hodnotenie pedagogickej činnosti ako takej nespadá do tejto state, avšak na kvalitných univerzitách by vedecká práca mala byť priamou súčasťou pedagogickej činnosti. Aktívni pedagógovia majú na výskum menej času ako kolegovia vo výskumných inštitúciách, ktorí externe neučia, ale zato majú k dispozícii viac rúk a umu diplomantov a doktorandov. Otázkou je, ako môže pedagóg s minimom výskumných aktivít a neexistujúcimi výsledkami výskumu, zadať témy relevantných diplomových a dizertačných prác. Nie je tajomstvom, že máme aj vysokoškolských profesorov, ktorí nemajú za sebou žiadnu vedeckú prácu a nevedno, ako sa dostali k vedeckým titulom.
 

Váha jednotlivých parametrov
 

V predloženej stati je zaiste viacej otázok ako odpovedí. Zámerom bol kritický pohľad dovnútra. Odpovede na nadhodené problémy a aj formuláciu ďalších otázok by mala poskytnúť diskusia vo vedeckej obci a aj mimo nej. Je totiž dôležité vypočuť si nielen názor tých, ktorí vo vede žijú, alebo živoria z daní občanov, ale zaiste aj tých, ktorí na vedeckú prácu nepriamo prispievajú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama