Hlavoklamy

Príroda považuje ľudí za plomby. Má nás plné zuby.
 

Vojnové sekery vykopávajú aj politické vykopávky.
 

Dobrý pekár s ľuďmi nikdy nevypečie.
 

Mladí si môžu skočiť do vlasov, starí už len do parochní.
 

S dobou treba kráčať, nie pliesť sa jej pod nohami.
 

Pozor, človeka môže prečurať aj silný prostatik!
 

Aj nejeden anjel má občas chuť vyhodiť si z kopýtka.
 

Každý zadok túži po sedavom zamestnaní.
 

Nielen ľudožrúti žerú ľuďom nervy.
 

Aj pod lampou svetlých zajtrajškov býva tma.
 

Načo je nám vláda, keď všade vládnu peniaze?
 

Aj ateisti sa chcú mať bohovsky.
 

Kto zaspal očkovanie proti chrípke, môže sa zobudiť s ňou.
 

Hokejisti by si mali brať vzor z chrípky. Z toho, ako útočí.
 

Tlakovú níž máme len niekedy, tú platovú celé roky.
 

„U nás nikomu stromy do neba neporastú“ – povedal lykožrút.
 

Mapa slovenských stolíc neinformuje o našich exkrementoch.
 

Je ťažké plávať proti prúdu, keď vás splachujú.


Človek nemusí byť potápačom, aby sa ocitol na dne.


V brlohoch spí viac ľudí ako medveďov.


Tým, čo žijú z ruky do úst, príbor nepomôže.


Rušenie nemocníc bude veľkým prínosom. Pre pohrebné služby,


Povodne berú ľuďom len majetky, politici aj ilúzie.
 

Nejeden vôl robí v politike koniny.