Reklama
Reklama

HOMO INSATIABILIS – 3. časť

Počet zobrazení: 1551

Spoločným menovateľom evolúcie života na Zemi je energia a jej transformácia do rôznych foriem. Premeny energie prebiehajú podľa fyzikálnych a chemických zákonov a preto poskytujú objektívne argumenty do vášnivých, často subjektívnych a veľmi plytkých debát o riešeniach klimatickej krízy. Prvé dve časti mali ukázať, že nadmerná materiálna spotreba priamo súvisí s nadmernou spotrebou energie, čo na planéte s limitovanými zdrojmi nevyhnutne vedie ku kolapsu. Ako však zmeniť politicko‑ekonomický systém, ktorý to spôsobil a ktorý ľudia tak dlho a usilovne budovali?

HOMO INSATIABILIS – 1. časť
HOMO INSATIABILIS – 2. časť
 

serene_lusano.jpg

Dôsledky
hospodárskeho rastu

Počas fungovania globalizovaného politicko-ekonomického systému trvalého rastu sa zväčšila sociálna nerovnosť a nespravodlivosť. Stačí uviesť definíciu z pera ekonóma A. Ondroviča (EÚ SAV) „Kapitalizmus je principiálne nemorálny systém ... umožňuje privlastniť si výsledky práce niekoho iného prostredníctvom inštitúcie firmy, čiže zamestnancami vytvorené hodnoty sa legálne stávajú majetkom majiteľa firmy. Skutková podstata tohto javu je zhodná s klasickou krádežou alebo podvodom... Kapitalizmus je jednoducho spoločenský systém, ktorý zo svojej podstaty nemôže byť etický.“ Tento systém má potom aj také katastrofálne dôsledky, keď prokurátori, mnohí sudcovia, prezident finančnej správy a vysokí štátni funkcionári sú korumpovateľní a spoluprácou s kriminálnikmi sa nimi sami stávajú.

Počas fungovania tohto systému sa naplno rozvinula klimatická kríza, ktorá je len jedným z prejavov rozvratu ekosystémov a degradácie biodiverzity. Zmenou prírody na komodity ľudia síce formovali spoločnosť, ale s tým spojená honba za mocou a bohatstvom destabilizovala ekologickú rovnováhu planéty. Hlavné kritérium kapitalistického systému je tvorba zisku (vyžadovaná dokonca zo zákona). Regulácia podnikania v záujme zdravia, sociálnej stability, ochrany životného prostredia a ďalších verejnoprospešných oblastí sa považuje za obmedzovanie slobody.

„Na prvý pohľad hlavný problém zmeny klímy predstavujú skleníkové plyny. Sú však len symptómom. V jadre klimatickej krízy je sociálny problém – spoločnosť si zvolila, že bude tento problém ignorovať a tak do atmosféry vypúšťame stále viac škodlivých plynov... To, čo považujeme za pokrok, je v skutočnosti organizované drancovanie planéty v záujme krátkodobých výhod malej menšiny, ktorá znemožňuje iné alternatívy,“ uviedol G. Maxton v knihe Núdzový stav globálnej klímy (PRO 2020).

Dominantný politicko-ekonomický systém zneužil unikátnu schopnosť ľudí – hľadať externé zdroje energie ako doplnok svojich obmedzených síl a schopností. Kapitalistický systém tiež cielene potláčal spätné väzby z prírodných systémov (napr. najväčšie ropné spoločnosti už v osemdesiatych rokoch minulého storočia vedeli, že spaľovanie fosílnych palív spôsobuje zmenu klímy a ako nebezpečne sa táto situácia vyvinie). Bez spätných väzieb človek ako súčasť prírody stratil orientáciu a narušil prírodné zákony.

„Poznáme dôkazy. Poznáme čísla. Nemôžeme zatvárať oči pred faktmi. Príroda nevyjednáva a so zákonmi fyziky sa nedajú robiť kompromisy. Buď realitu akceptujeme a chápeme takú, aká je, alebo nie. Buď civilizácia ľudstva bude pokračovať, alebo nie,“ napísala si v zápisníku Greta Thunberg (18).

K citátu len jedna pripomienka – žiaľ, iba veľmi malá časť populácie pozná dôkazy, príčiny a súvislosti planetárnej krízy. Väčšina ľudí nemá o tom ani poňatia aj preto, že ide o nesmierne komplikované procesy. Alebo to ignorujú, podobne ako ľahostajná matka na prechádzke s dieťaťom, keď si vyťahuje ďalšiu cigaretu zo škatuľky s nápisom „Fajčenie zabíja“.

Aj preto sú ľudia náchylní podľahnúť ohlupovaniu greenwashingom – prefarbovaním ekologicky škodlivých procesov na zeleno. Aj keď sa objavujú pokusy zastaviť takéto podfuky korporácií, definitívne to môže odstrániť len zmena systému, pre ktorý je bombastická reklama pracovným nástrojom.
 

Čo hovoria ďalší múdri ľudia o najhlbších koreňoch krízy ľudstva?

„... biologická evolúcia, a v prípade ľudí aj kultúrna evolúcia, sú prejavom druhého termodynamického zákona... Evolúcia života je dráma, v ktorej všetci herci súťažia o dostupnosť energetických gradientov. ... Evolúciu vesmíru poháňa nielen postupné zvyšovanie disipácie energie, ale aj neustály rast poznatkov. ... V dnešnej dobe sa náš druh možno blíži k špeciálnemu druhu singularity – k singularite technologickej...“ uviedol kognitívny biológ Ladislav Kováč (89) v knihe Konec lidské evoluce (Pavel Mervart 2017). Aj keď záver knihy, finitika, môže mnohých prekvapiť (singularita je tu „eufemizmom“ pre zánik ľudského druhu v neďalekej budúcnosti), autor ponúka netradičné myšlienky, ktoré s Václavom Smilom spája pohľad na človeka cez fyziku a jej zákony transformácie energie.

Odlišný, humanistický pohľad na vzťah človeka a prírody prezentoval filozof Josef Šmajs (83) v originálnej koncepcii evolučnej ontológie. Vyzýva na zásadnú zmenu nastavenia ľudského konania z koristníckeho na biofilné, teda s úctou k životu, pretože „ľudská kultúra – vyjadrené lapidárne – je nebezpečnou rekonštrukciou biofilne nastavenej a dômyselne usporiadanej planéty na obmedzené spotrebné záujmy nášho biologického druhu.“ Jeho návrh Ústavy Zeme je „... založený na ontologickom predpoklade, že ľudská kultúra nie je pokračovaním prirodzenej evolúcie inými prostriedkami. Oproti prírode je kultúra opozičným umelým systémom. Ak však bude nastavená biofilne, t.j. tak ako príroda, jej svojbytnosť bude rásť a vyvíjať sa správnym smerom.“ Šmajs tvrdí, že „pyšná technická kultúra je ohrozená sama sebou, lebo ľahkomyseľne rozbíja len raz evolučne utvorené predpoklady na svoju dlhodobú existenciu. Usiluje sa o rast a expanziu na úkor prírody, pohŕda Zemou, upiera jej právo na prirodzenú obnovu a evolúciu. Zachovať na Zemi ľudský druh znamená čo najdlhšie udržať neredukovanú a nezamorenú planétu. Predpokladom je pochopiť ľudskú biologickú podmienenosť prirodzenými štruktúrami...“ (Ústava Zeme, PRO 2015).

Podľa „popisu práce“ by riešenia klimatickej krízy mali navrhnúť klimatológovia alebo Zelení – už desaťročia informujú a nabádajú, žiaľ, zatiaľ bez výsledkov. Ak platí Maxtonov postreh, že v jadre klimatickej krízy je sociálny problém“, tak ich riešenia sa celkom pochopiteľne míňajú cieľa. Kritickú a výstižnú analýzu zeleného hnutia na Slovensku predložili Jakub Huba a Pavel Šuška v článku Stroskotanci na ostrove pozitívnej deviácie (Kapitál 4/2021), kde v závere pripomínajú: „Každý, kto sa usiloval o radikálnu kritiku systému (normalizačného či kapitalistického) devastujúceho ekosystémy Zeme, kto veril, že sa dá založiť šťastný život aj na alternatívnych, prírodu nedevastujúcich základoch, je stroskotancom na ostrove pozitívnej deviácie... Pôvodní stroskotanci... zabudli analyzovať more, a tak sa ich ostrov potopil v prívale nacionalizmu, gýčového antikomunizmu, individualizmu a neoliberalizmu. Pred aktuálnymi ostrovanmi stojí neľahká úloha – zmeniť úplne všetko.

Zmeniť úplne všetko však vyžaduje mať víziu a prestať riešiť operatívu – čo je choroba súčasných vodcov, (aj preto ich treba vymeniť). Lebo, ako tvrdí Noam Chomsky (93), „ani tí nás nedokážu oslobodiť od našej vrodenej hlúposti. Samotnou podstatou evolúcie totiž je, že každý z nás je omylný, nedokonalý a podlieha dôsledkom nedokonalostí. Musíme uznať, že sme od prírody nedokonalí, veď aj Murphy vravel: ,Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.Nemôžeme sa spoliehať na to, že nás pred nami samými zachráni nejaký iný človek, a preto TY, nie tvoj politik, musíš prísť s niečím rozumným...

A na záver už len: „Bolo by smutné, keby jediné živé tvory schopné sebauvedomenia, jediný živočíšny druh, ktorý dokáže prežiariť vesmír skutkami lásky, humoru a súcitu, keby sa tento druh mal zahubiť vlastnou hlúposťou.“ Stephen Webb, If the Universe Is Teeming with Aliens ...WHERE ARE THEY? Springer 2002.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama