HOMO INSATIABILIS – 2. časť

Počet zobrazení: 2284

Spoločným menovateľom evolúcie života na Zemi je energia a jej transformácia do rôznych foriem. Premeny energie prebiehajú podľa fyzikálnych a chemických zákonov, a preto poskytujú objektívne argumenty do vášnivých, často subjektívnych a veľmi plytkých debát o riešeniach klimatickej krízy. Cieľom prvej časti bolo ukázať, že nadmerná materiálna spotreba priamo súvisí s nadmernou spotrebou energie, čo na planéte s limitovanými zdrojmi nevyhnutne vedie ku kolapsu. V druhej časti sa pozrieme na možnosti technologických riešení tohto problému.

HOMO INSATIABILIS – 1. časť - Z vašich ohlasov:
V texte sú výborne a reálne zhrnuté poznatky o stave klimatickej krízy a podiele človeka na nej. Je to výborný základ, ktorý by sa mal dostať do rúk širokej spoločnosti. Vďaka za vyloženú námahu.
Eleonora Kabbani, 31. 10. 2021

Nové technológie a zvyšovanie účinnosti premeny energie

sviecka.jpg

Ľudstvo sa o to usiluje už tisícročia – vynaložiť menej energie na získanie väčšej hodnoty vyjadrenej v energetickom ekvivalente. Ale ľudské riešenia sú neporovnateľné s prírodnými.

Veľký strom dosahuje vďaka fotosyntéze a evapotranspirácii „chladiaci výkon“ okolo 3 MWh/rok. Preto je v lese výrazne chladnejšie ako na ulici mesta. Strom pritom „stiahne“ z atmosféry CO2 a vyprodukuje kyslík. Ľuďmi vytvorená klimatizácia spotrebuje na chladenie množstvo elektriny (pri jej výrobe je to však s kyslíkom a CO2 presne naopak) – navyše, o koľko ochladí miestnosť, o toľko ohreje okolitý vzduch...

V živej prírode takmer všetky procesy prebiehajú pri teplote do 50 °C a tlaku 1 bar – ale ľudia vyrábajú kovy pri teplotách okolo 2 000 °C a potraviny konzervujú pri tlaku 6 000 bar. Na to sú potrebné obrovské množstvá energie a túto získavame najmä z fosílnych palív.

Keď si ľudia svietili sviečkou, len 0,1 % energie vosku sa premenilo na svetlo, zvyšok sa stratil ako teplo. Dnešná LED lampa s vysokou účinnosťou premení na svetlo 10 % energie paliva v elektrárni, teda 100-krát viac ako sviečka, ale aj tak sa stále nevyužije 90 %.

Jeden z hlavných zdrojov environmentálneho znečistenia – auto so spaľovacím motorom – má účinnosť „well-to-wheel“ (od vrtnej veže po koleso auta) hlboko pod 10 % (Smil). Ani „zázračný“ elektromobil situáciu nezachráni. Ak by sme u nás mali nahradiť takmer 2,5 milióna osobných áut energeticky účinnejšími elektromobilmi, ich spotreba pri kilometroch najazdených v súčasnosti by bola vyše 7 TWh/rok, čo predstavuje asi 30 % súčasnej celkovej spotreby elektriny na Slovensku. Na to by bola potrebná ďalšia elektráreň – napr. atómová ako Mochovce (cena 6 mld. eur, výstavba 15-20 rokov) – a na tú nemáme ani prostriedky, ani čas.

Teraz sa presadzuje zázračné riešenie – vodík – bezuhlíkový zdroj energie, nahradí fosílne palivá, vyrieši klimatickú krízu a umožní zachovať doterajší, energeticky vysokonáročný konzumný spôsob života. Okrem pár technických výhod má vodík aj zásadné nevýhody – veľmi drahá extrakcia, nutná nová infraštruktúra, náročná doprava a skladovanie, vysoká zápalnosť (viď vzducholoď Hindenburg). Je to len ďalší, na zeleno prifarbený pokus udržať životný štýl bohatých krajín, bez ohľadu na širšie dôsledky.

Tiež sa spomínajú malé jadrové reaktory, kŕmenie dobytka morskými riasami, čím sa má znížiť produkcia metánu, zariadenia na zachytávanie uhlíka zo vzduchu a jeho ukladanie (doteraz ľudia do atmosféry vypustili asi 430 miliárd ton uhlíka – predstavte si to množstvo ceruziek alebo diamantov, čo sa z toho dá vyrobiť), alebo syntéza škrobu z CO2 (nebudeme potrebovať zemiaky). Hlbokým mlčaním sa však obchádza jednoduché a samozrejmé riešenie – obmedzenie zbytočnej spotreby.

Asi najnebezpečnejšie úvahy sa spájajú s geoinžinieringom. „Ak budú ľudia dosť hlúpi a poslúchnu, zistia, že odpálením atómovej bomby v kráteri sopky, aby sa vytvoril oblak prachu, alebo použitím chemikálií vo vrchných vrstvách atmosféry sa síce planéta na chvíľu ochladí, ale z dlhodobého hľadiska sa tým všetko ešte viac zhorší. Zvýši sa riziko, že to zabije oceány, otrávi rieky a zničí aj posledné zvyšky lesov. Ani to zrejme nezastaví ľudí, aby ďalej zúfalo skúšali.“ (Zmena alebo kolaps, PRO 2019).
 

Obnoviteľné zdroje energie

Keď sa dnes rieši ako nahradiť fosílne palivá, tak sa súčasne požaduje zachovať či dokonca zvyšovať súčasnú spotrebu elektrickej, chemickej, tepelnej a mechanickej energie. To je však v rozpore s doteraz uvedenými faktami, podľa ktorých jediným účinným riešením je znížiť materiálnu spotrebu a tým spotrebu energie na 60-80 GJ/osobu/rok v krajinách, ktoré túto úroveň prekračujú. Takže obnoviteľné zdroje energie áno, ale nie ako náhrada celej súčasnej ťažby fosílnych palív.

Zníženie spotreby energie znamená menej áut na zbytočné vozenie (dá sa aj peši, bicyklom či vlakom), menej lietadiel na zbytočné lietanie za exotikou, menej množstva ďalších zbytočností – a presne toto ľudia nechcú počuť a akceptovať. Lebo jedným dychom dodávajú – to máme zaliezť do jaskýň? Máme v zime prestať kúriť a zamrznúť? Určite nie, veď napríklad Francúzi v roku 1950 mali spotrebu energie len 60 GJ/rok a predsa mali vysokú životnú úroveň (a dnes by bola pri rovnakej energetickej spotrebe ešte vyššia vzhľadom na vybudovanú infraštruktúru a vyššiu energetickú účinnosť výrobných procesov, kúrenia, svietenia atď.).
 

Čo poháňa človeka získať viac a pritom vynaložiť menej námahy?

Tvorivosť rúk a mozgu viedli počas dlhej evolúcie človeka k vzniku a posilneniu schopnosti nahrádzať a dopĺňať vlastné limitované sily (len 80 W) ovládnutím nových, externých zdrojov energie. To bol hlavný dôvod dobyvačných vojen, otrokárstva, kolonializmu aj technických objavov. Obrovský skok vo využívaní energie prišiel s uhlím a parným strojom – to odštartovalo dobu priemyselnú. Dynamika vývoja techniky a organizovania výroby a obchodu sa enormne zrýchlila súbežne s otváraním nových energetických konzerv a zvyšovaním účinnosti premeny energie vo všetkých oblastiach života.

S nástupom globalizovaného politicko-ekonomického systému trvalého rastu – kapitalizmu došlo k výraznej zmene. Tento systém dokázal presvedčiť veľa ľudí, že trvalý hospodársky rast bude priamoúmerný trvalému rastu životnej úrovne, že neviditeľná ruka trhu vyrieši všetky problémy. Postupom času sa však čoraz jasnejšie ukazujú nedostatky základných premís systému a nepresné, dokonca klamlivé tvrdenia, na ktorých je systém založený. Dnes už vieme, že trvalý ekonomický rast vedie k trvalému rastu koncentrácie skleníkových plynov. Demagógia tohto systému mohla fungovať, dokiaľ bolo možné ignorovať tzv. externality – teda vedľajšie dôsledky neobmedzeného rastu.

Vyššie uvedené príklady navrhovaných technologických riešení klimatickej krízy dostatočne jasne ukazujú ich nedostatočnosť, parciálnosť, dokonca nezmyselnosť. Ľudia spôsobili krízu práve technikou, a preto ju technikou nedokážu vyriešiť. Takéto pokusy len odsúvajú na neskôr tú jedinú zmenu, ktorú ľudstvo musí urobiť – namiesto sizyfovskej snahy o udržanie súčasného neudržateľného stavu, snahy o udržanie neprimeraného zisku jednotlivcov a trvalého rastu ekonomiky sa musíme zamerať na zmenu politicko-ekonomického systému.

Problém je, že máme málo času.

(Dokončenie v ďalšej časti)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984