HOMO INSATIABILIS – 1. časť

Počet zobrazení: 2601

Na množstvo kríz, ktorým ľudstvo čelí – migračná, klimatická, pandemická, ekologická a mnohé iné – pribúdajú názory, spory, výzvy, protesty, greenwashing, ale už menej riešenia, kritickoracionálne objasnenie či poctivé hľadanie skutočných príčin v reálnych súvislostiach. Východiskom by malo byť vnímanie evolúcie ľudstva ako výsledku procesov premeny energie, ktoré u nás takmer úplne absentuje. Lebo spoločným menovateľom evolúcie života na Zemi je energia a jej transformácia do rôznych foriem. Premeny energie prebiehajú podľa fyzikálnych a chemických zákonov – preto poskytujú objektívne argumenty do vášnivých, často len subjektívnych a veľmi plytkých debát o riešeniach klimatickej krízy.
 

„Také pažravé Slovensko som ešte nevidel“

Konštatoval básnik-filozof Milan Rúfus pár rokov po Nežnej. Dokázal nahliadnuť pod povrch diania, mal odvahu povedať pravdu a zhodnotil reálny stav spoločnosti. Toto konštatovanie však vyvolalo množstvo nesúhlasných aj nenávistných komentárov.
 

V čom bol problém?

Pažravosťou nebolo myslené len prejedanie, ale bezbrehá materiálna spotreba. To platí globálne, nie je to len slovenská špecialita. Po zmene ekonomického systému u nás vyplávali na povrch skryté túžby ľudí – menej sa narobiť a viac zarobiť, mať sa lepšie, mať viac, môcť cestovať, zvýšiť si životnú úroveň. Poviete si – a čo je na tom zlé? Veď vyššia životná úroveň znamená aj lepšiu zdravotnú starostlivosť, kvalitnejšie možnosti vzdelávania, sociálne programy a ďalšie pozitíva.
 

Má to však háčik, či skôr poriadny hák!

Materiálna spotreba priamo súvisí so spotrebou energie. Čím viac sa vyrába a konzumuje, čím viac služieb sa poskytuje, tým viac energie je na to všetko potrebné. A Zem má len jeden hlavný zdroj energie – Slnko. Nech nikoho nemýli, že máme aj uhlie, ropu či plyn – aj to je slnečná energia, ibaže „zakonzervovaná“ pred miliónmi rokov.

energy_and_civilization.jpgV knihe Energy and Civilization – A History (MIT, 2017) Václav Smil zhrnul poznatky vedcov o energii a jej význame vo vývoji ľudstva. Objektívnosť jeho analýz potvrdzuje aj zoznam literatúry, na ktorú sa odvoláva – zaberá vyše 70 strán z 500-stranovej knihy. Smil nerobí žiadne apokalyptické ani optimistické závery, len konštatuje fakty. Chronologický prehľad tisícročí evolúcie ľudstva podľa stupňa využívania energie však končí príznačným údajom „2015 – Priemerná koncentrácia CO2 v atmosfére dosiahla 400 ppm“. Bude užitočné priblížiť niektoré jeho myšlienky.
 

Energia a jej premeny

Život na Zemi by nebol možný bez fotosyntetickej premeny slnečnej energie na fytomasu, ktorá je zase zdrojom života ostatnej biomasy. Za milióny rokov sa na Zemi vytvorila úžasná rovnováha obrovského komplexu procesov, v ktorých sa takmer konštantný tok energie zo Slnka transformuje a rozdeľuje do miliárd foriem života. Každá z týchto foriem sa usiluje udržať svoju existenciu čo najlepším využívaním dostupnej energie v rámci dlhodobo ustálených a vyvážených prírodných „pravidiel hry“.

Ale jeden z hráčov pravidlá hry nedodržiava.
 

Človek ako vykrádač zdrojov energie

História vývoja ľudského druhu je z geologického hľadiska krátka, ale výnimočná. Vďaka súhre rôznych faktorov, najmä vývoju ruky a mozgu, človek ako jediný živočíšny druh prekročil prírodné obmedzenia. Sme jediný druh na Zemi, ktorý dokáže systematicky využívať energiu mimo svojho tela pomocou intelektu a obrovského množstva artefaktov – od najjednoduchších nástrojov až po spaľovacie motory a jadrové reaktory. Spočiatku sme dokázali využiť len voľne dostupné zdroje energie, postupným vývojom sme však objavili aj iné zdroje, napr. fosílne palivá. A práve prechod na fosílne palivá ovplyvnil všetko: poľnohospodárstvo, priemysel, dopravu, komunikáciu, ekonomiku, urbanizáciu, kvalitu života, politiku – a životné prostredie.

Človek „vykráda“ energiu zakonzervovanú pred miliónmi rokov nad rámec momentálneho „prídelu“ energie zo Slnka. Od lovca-zberača sa „prepracoval“ cez roľníka-chovateľa, vojaka-dobyvateľa, pána-otrokára až po dnešnú zložitú spoločenskú štruktúru, v ktorej dominuje vzťah zamestnávateľ-zamestnanec. Každú etapu vývoja charakterizovala snaha získať čo najviac energie s čo najmenším vynaložením tej vlastnej. Človek postupne dopĺňal svoju obmedzenú silu zapriahnutím dobytka, prácou otrokov a vynálezmi, inováciami a využívaním technických zariadení (koleso, vodný a veterný pohon, parný stroj atď.), až po dnešné super technológie.

Samo osebe by to nebol problém, ale premeny energie, ktoré ľudia využívajú, sú veľmi neefektívne a vytvárajú obrovské množstvá odpadu – skleníkové plyny, toxické látky, jednorazové produkty, nerecyklovateľný odpad atď. To zamoruje Zem, ničí ekosystémy, narúša stabilitu a rovnováhu veľkých planetárnych systémov – klimatického, vodného, biodiverzity.
 

Viac ako stonásobok bazálneho metabolizmu človeka

Až do objavenia a exploatovania energetických konzerv vo forme uhlia, ropy a plynu (teda do začiatku priemyselnej doby po 1750), bola priemerná spotreba energie človeka len o trochu vyššia než je potrebná na elementárne prežitie (bazálny metabolizmus, priemerne 2,9 GJ/osobu/rok) – ale potom sa začala výrazne zvyšovať. Dnes má Slovák priemernú energetickú spotrebu 150 GJ, Američan 350 GJ/osobu/rok.


Čo je na tom zlé?

spotreba_energie_cloveka.jpg

Bol by to krásny dôkaz tvorivosti a schopností druhu Homo sapiens, keby... Keby tá dnešná spotreba energie v bohatých krajinách nebola ďaleko za hranicami udržateľnosti na planéte s limitovanými zdrojmi! Lebo Slovák na svoju dnešnú spotrebu potrebuje viac ako dve planéty Zem, Američan dokonca päť planét!

Paralela s vínnymi kvasinkami je zrejmá –požierajú dostupné zdroje energie, kým sa zásoby minú a ony zahynú hladom. Pyšné označenie druhu Homo sapiens (človek rozumný) by sme zrejme mali nahradiť primeranejším Homo insatiabilis (človek nenásytný, pažravý).

Ani za nič nechceme priznať, že naša materiálna spotreba (a tým aj spotreba energie) je absurdne vysoká a neudržateľná, radšej hádžeme vinu na Čínu, na rast populácie v chudobných krajinách, na migrantov a všeličo iné.
 

Aká by teda mala byť udržateľná spotreba energie?

Václav Smil na základe historických a aktuálnych údajov dospel k záveru, že ľudia dokážu na vysokej úrovni uspokojiť všetky zmysluplné potreby – zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, vedecký výskum, kvalitné bývanie, stravovanie, mobilitu, šport, umenie, zábavu atď. – pri energetickej spotrebe na úrovni 60 – 80 GJ/osobu/rok. Všetko nad touto úrovňou je nerozumné plytvanie.

Každá ekonomická činnosť je v podstate premena jedného druhu energie na iný ... oddeliť ekonomický rast od spotreby energie sa nedá ... znamenalo by to popretie zákonov termodynamiky.“ (Smil)

vztah_hdp_-_spotreba_energie.jpg

Potvrdzuje to aj tento graf, pričom ukazuje len hrubý globálny priemer, lebo ročná spotreba energie jedného Američana je takmer 8 ton a Slováka 3,5 tony ropného ekvivalentu.

Pozn. tona ropného ekvivalentu je štandardizovaná jednotka, ktorá zodpovedá množstvu energie uvoľnenej spálením jednej tony ropy. Ide o vhodný spoločný ukazovateľ slúžiaci na zhrnutie rôznych druhov palív, podľa ich energetického obsahu.

vztah_hdp_-_emisie_co2.jpg

Podobne vysokú koreláciu vykazuje globálny HDP aj s emisiami CO2. V roku 2020 ľudia do atmosféry „napumpovali“ vyše 34 miliárd ton CO2 – a to v čase obmedzení v dôsledku pandémie Covid. Oproti 800 miliardám ton CO2, ktoré sa počas roka prirodzene uvoľňujú do atmosféry z morí a pevniny, je to zdanlivo málo, ale príroda tisíce rokov udržiavala „svoje emisie“ v presnej rovnováhe – koľko sa uvoľnilo, toľko sa stiahlo nazad. Len to ľuďmi pridané množstvo nedokáže celé spracovať – a to je príčinou otepľovania a zmeny klímy.

Dnes, šesť rokov od podpisu Parížskej dohody, podľa ktorej sa vlády zaviazali znižovať emisie, mali byť na úrovni 25 – 27 miliárd ton CO2/rok. Je to však naopak – namiesto znižovania každý rok rástli! A perspektíva je strašná – v roku 2020 dosiahli globálne dotácie do odvetví fosílnych palív 5,9 bilióna dolárov (cca7 % globálneho HDP) a majú ďalej rásť (správa IMF)! Financujeme si vlastnú záhubu! Preto neverím v šancu zmeny, ktorú by do riešení klimatickej zmeny mali priniesť politici na konferencii o klíme COP26. Doteraz klamali a sledovali vlastné záujmy a budú aj naďalej.

(Pokračovanie)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984