Reklama
Reklama

Grécky fašista a anarchista sa spovedajú

Počet zobrazení: 2223

„Namiesto slova Žid dajte slovo emigrant a budete vidieť, ako sa grécka strana Zlatý úsvit podobá na Hitlerovu stranu NSDAP,“ grécky poslanec .

Anarchista: S anarchizmom som sa prvý krát stretol, keď som objavil akési anarchistické knihy môjho otca v istej starej debne na pôjde. Zavrel som sa s nimi do izby a snažil som sa lúštiť významy skryté za slovami. „Keby si robil to isté aj keď sa učíš do školy!“ hovorila mi mama. „Nechaj ho tak, kto nie je anarchistom v dvadsiatke, bude nešťastným človekom,“ zastával sa ma otec. Po mojich dvoch zatknutiach sa však veci zmenili. Otec bol stresovaný. Vyrástol som v kultúrnom prostredí, rodičia na mňa nikdy nezvýšili hlas, všetko riešili dialógom. Ale keď ma zatkli a vypočúvali, deň na to ma otec pozval do baru na pohovor. Čakal som, že mi bude čistiť žalúdok, ale on mi len chcel otvoriť svoje srdce, napriek tomu, že je introverťák. Nakoniec ma objal a povedal mi, že by nechcel aby som skončil vo väzení. Nechápem, ako môžu v televízií a novinách hovoriť o chybnej výchove. Vychovali ma úžasní ľudia s pokrokovými názormi a som im za to vďačný. Nech sa pozrú na svoje rodiny a na svoje deti, ktoré sa dostanú von z koľají vďaka ilúziám gréckeho „bordelu“.  Bez práce a bez budúcnosti. Tieto deti nevedia, čo ich čaká. „Nepočuli naše hlasy, budú počuť naše výstrely,“ píše sa na jednej stene v centre mesta, nastriekané sprejom. Usmievam sa vždy, keď idem okolo. Nikdy som nestrieľal zo samopalu. Len do bitiek na demonštráciách som sa zaplietol. Pamätám sa, ako raz, keď sme rozbíjali bankomat, jeden z nás vykríkol: „Počkajte, chcem si najprv vybrať peniaze!“ Strašne sme sa nasmiali.

Nechcem prežiť život v kompromise. Platiť úroky každého prvého v mesiaci a spať so susedkou, aby sa mi vyčistil mozog. Smiať sa mechanicky a plniť príkazy konzervových hláv systému. Hrsť papierových golierov z Bruselu rozhoduje za milióny ľudí. Nariaďujú, kto bude žiť za plat tristo euro a kto za tisícosemsto mesačne. Nie páni, ľutujem, nepáči sa mi takýto svet a budem žiť na jeho okraji, bojujúc o jeho zmenu. Našimi súdruhmi sú mnohí. Niektorí ideologicky, niektorí politicky a niektorí len z odstupu. Jedno je isté:  boj pokračuje a ja sa cítim živý ako nikdy inokedy.

A tým, čo stoja oproti mne, venujem verš z jednej starej talianskej pesničky: Daj kvety revolucionárom, ktorí neuspeli...“

Fašista:  „Do Zlatého úsvitu patrím od svojich devätnástich. Prvýkrát som sa s touto stranou zoznámil vďaka môjmu susedovi, s ktorým chodím spolu na futbal. Jeho priatelia sú všetko úsviťáci a prijali ma medzi seba ako Benjamína. Nesnažili sa ma zmobilizovať alebo niečo podobné. Mnohé z toho, o čom diskutovali, sa mi pozdávalo. Hlavne čo sa týka emigrantov. Téma, na ktorú som veľmi citlivý, lebo môj otec je taxikár a už naňho dvakrát zaútočili. Raz ho aj vážne zranili. Prestal som pre nich byť „krpcom“ po dvoch zrážkach „Nahnevaných“ predminulé leto, pamätáte si na veľké demonštrácie v Aténach. Vtedy na nás zaútočilo asi tridsať anarchistov a nás bolo len desať, pretože nás odrezali od našej hlavnej skupiny. Začali sme sa naháňať vo vedľajších uličkách a v jednej chvíli vidím niekoho nášho, ako leží na zemi a traja ho kopú do hlavy. Nikdy predtým som nikoho neudrel na ulici. Od detstva som chodil na box, ale tréner mi povedal, že ak niekoho udriem, pošle ma domov. Tak som sa tomu podrobil. V ten deň som teda prvý raz niekoho udrel vonku. Môj prvý úder dopadol na čeľusť jedného osemnásťročného, ten druhý a tretí dopadol na tvár toho ďalšieho a zrazu som bol plný od krvi. Pozrel som sa, koho som udrel a uvidel som svojho suseda! Bol celý zakrvavený. Prvé, na čo som pomyslel, bola jeho tehotná žena. Skryli sme sa do brány jedného paneláku. Od toho dňa som pre ostatných prestal byť krpcom. Pomaly som sa začal viac a viac zaoberať témami Zlatého úsvitu. Začal som sa zúčastňovať na záťahoch či na činnostiach strany. Len sa smejem na klišé, ktoré hovoria o násilných gorilách. Poznám veľa vynikajúcich osobností, ktoré zdieľajú naše názory. Naša činnosť je vždy zameraná na prospech Grékov a podľa môjho názoru sú zamerané proti režimu. Preto aj stále viac ľudí s nami sympatizuje. A nech sa v médiách o nás hovorí čokoľvek. Náš existujúci systém je v koncoch. Je hodina činnosti proti nemu.

Často sa ľudia na nás obracajú s prosbou o pomoc. Neexistuje žiadna istota, Pakistanci si stavajú pulty priamo pred obchodmi našincov. Je to ako keby ťa okrádali pred tvojimi očami. Tam prichádza na rad Zlatý úsvit. Je to sila, ktorá sa ťa zastane v prípade, keď ťa štát opustí. Čo znamená, že nahrádzame políciu? Je to pomoc obyčajnému ľudu.

Moji rodičia poznajú moju činnosť v Zlatom úsvite a už ho tiež volia, aj keď predtým volili inú pravicovo-centristickú stranu. Súhlasia so mnou a len mi pripomínajú, aby som si dával pozor. Ešte som sa nezúčastnil na mnohých záťahoch okrem rozbíjania pultov. Vtedy nám obchodníci doslova bozkávali ruky... “

(Časopis Lifo je jeden z posledných takzvaných časopisov free press, ktorý sa distribuuje čitateľom zadarmo. Jeho internetovú verziu, ktorá je tiež zadarmo, navštevuje podľa štatistík až jeden a pol milióna čitateľov.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama