Reklama
Reklama

Globalizácia prišla na Slovensko už pred sto rokmi

Na jednom z cintorínov Veľkej vojny
Počet zobrazení: 4107


male_blahovo_1.jpgPred niekoľkými dňami a 96-timi rokmi sa ukončila prímerím Veľká vojna, ktorej až o pár desaťročí sme dali prívlastky prvá a svetová. Deň červených makov si slovenská verejnosť uctila vo vojenskom cintoríne v Petržalke – Kopčanoch. Podrobnejšie o tom písal v Slove Martin Krno. V slovenských obciach a mestách sú rozosiate stovky pomníkov, pamätných tabúľ či jednotlivých hrobov padlých vojakov na frontoch Veľkej vojny či povojnových obetí, ktoré zomreli na následky zranení či chorôb. Ich počty a rozmiestnenie nájdete aj na stránke Vojenského historického ústavu. V absolútnej väčšine si pripomíname padlých vojakov z územia dnešného male_blahovo_2.jpgSlovenska. Výnimkou sú nemocničné cintoríny (spomínaný cintorín v Petržalke či v Žiline), kde spočívajú vojaci z rozličných kútov habsburskej monarchie. Ba aj spoza jej hraníc.

Na Slovensku však existovali aj zajatecké tábory, napríklad v Šamoríne, vo Veľkom Mederi (predtým Čalovo) a na dnešnom predmestí Dunajskej Stredy v Malom Blahove. Životné podmienky v zajateckých táboroch boli mimoriadne zúfalé a úmrtnosť vysoká. Zostali po nich rozsiahle zajatecké cintoríny. Počas prvej ČSR boli pietne upravené a venovala sa im primeraná starostlivosť. Naša slovenská pamäť je male_blahovo_3.jpgvšak často krátka, v druhej polovici 20. storočia mnohé z nich utrpeli a nielen náletmi drevín. Storočnica vypuknutia prvého globálneho vojnového konfliktu  bola správnym impulzom oprášiť zabudnuté spomienky a dôstojnejšie si pripomenúť všetkých a každého, kto prešiel peklom vojny a svoju životnú púť skončil na brehoch stredného Dunaja. Aj ak nebol „náš“.

A tak tohoročný 11. november sa stal dňom male_blahovo_4.jpgrevitalizácie (ak možno slovo revitalizácia dať do súvislosti s pohrebiskom) zajateckého cintorína v Malom Blahove. Zaslúžili sa o ňu samospráva a Mestský úrad v Dunajskej Strede v spolupráci s Ochranárskym spolkom Žitný ostrov – Dunajskostredské kasíno 1860. Počas prvej vojny sídlil v Dunajskej Strede Cisársky a kráľovský vojenský zajatecký tábor, v ktorom žilo-nežilo 30 000 zajatcov. V Malom Blahove ich pochovali 1 500.

V piatok 14. novembra som sa zastavil v obnovenom zajateckom cintoríne. Všetkým, čo sa o jeho zušľachtenie pričinili, treba úprimne poďakovať. Celý areál oplotili male_blahovo_5.jpga vyčistili. Vybudovali nové chodníky a označili hrobové miesta. Len obnova kaplnky (ako som sa dočítal) stála 4 500 eur. Príjemné jesenné popoludňajšie slnko umocnilo pietu a smutnú krásu. Vlajky, ktoré viali nad cintorínom, zvýraznili pominuteľnosť a nezmyselnosť všetkých vojnových konfliktov. Mŕtvym plápolali aj také, pod ktorými nebojovali, resp. mnohí umierali preto, aby sa nové zástavy objavili na vexilologickom nebi. Dnes tam vialo sedem zástav. Okrem domácej slovenskej aj domáca maďarská, ruská, talianska, rumunská, srbská a poľská.

Zoznam pochovaných uvádza pri 894 menách známu alebo neznámu štátnu príslušnosť. Evidencia štátnej príslušnosti odráža dobu zrodu cintorína v tretej dekáde 20. storočia. A tak sa dozviete (v abecednom poradí), že tam leží jeden Estónec, jeden Fín, 124 Talianov (Italov), dvaja Litvania, šesť Lotyšov, 51 Poliakov, 28 Rumunov, 637 Rusov, 9 Juhoslovanov a 35 neznámych. Pritom ide len o štyri nepriateľské armády: taliansku, rumunskú, srbskú (to sú Juhoslovania) a cárskeho Ruska, ktorá v sebe zahŕňa pod pojmom Rusi tiež Ukrajincov, kaukazské a ďalšie národy, ale aj osobitne uvádzaných Poliakov, mŕtvych z Pobaltia či Fínska. Vtedy to boli štáty male_blahovo_6.jpgnezávislé na (sovietskom) Rusku.

Pred vstupom do areálu je informačná tabuľa sprístupňujúca základne údaje i odkaz na internetové stránky, predovšetkým v maďarčine. Mierne ma zaráža aj poradie jazykov textov, najprv v maďarčine až potom  po slovensky. Informácie (a vchod do cintorína) sú umiestnené pri hlavnej ceste vychádzajúcej z Dunajskej Stredy a smerujúcej cez Veľké Blahovo, Lehnice do Bratislavy. Z dunajskostredskej železničnej stanice sa dostanete k cintorínu pešo za 25 minút.

Uctievanie predkov aj prostredníctvom starostlivosti o ich hroby je špecifická vlastnosť, ktorá robí zo živočícha človeka. Človek je človekom len a iba preto, že má pamäť. Pamäť znamená skúsenosť a ponaučenie. Tá ľudská znamená (mala by znamenať) aj schopnosť vedome ovplyvňovať svoj osud, poučiť sa z tragických, alebo skratových rozhodnutí a vyvarovať sa tvorbe nových vojenských cintorínov. Sú cintoríny plné mŕtvych vojakov spred 100 rokov (a počas uplynulých sto rokov) a pamätníky dostatočným mementom pre dnešného človeka? Veru, nie som si celkom istý...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
18. november 2014, 10:05

Jozef, čítam Ťa, a ďakujem, asi by sme mali ozaj osvetovo pôsobiť na mládež, že história sa môže zopakovať, ak si neuvedomia, koľko krvi a ruín aj u nás tieto "historické konflikty" stáli a aké tragédie spôsobovali.

Len mi odpusť námietku. Nehodí sa sem ten nadpis. Žiadna "globalizácia" neprišla pred sto rokmi. Mali sme tu prvú svetovú vojnu. Bodka. To spojenie v nadpise  je slovný nezmysel ako keby sme chceli tvrdiť, že aj na Veľkej Morave si "Rastislav četoval so Svätoplukom", alebo že si občas "skočili nabrífovať sa" do Franskej Ríše. Fuj, znie to hrozne, však...a vo vete: "prvý globálny vojnový konflikt" je synonymom "svetový" konflikt, no ale ak chceme znieť moderno... Pojem globalizácia vznikol v politike i ekonomike dokonca až po druhej svetovej vojne a používa sa tak od polovice deväťdesiatych rokov, dokonca sa používa viac na označenie celoplanetárnych dejov v ekonomike a politike. Prvou "globálnou" zbraňou je predsa atómová bomba, aj to na nosičoch rakiet. Nuž, profesor Filip z Ekonomickej Univerzity by nás varoval, že naverímboha sa pohrávať s pojmami je bulvárne...a to už nejaký expert na svetovú ekonomiku bol...

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#2
Jozef Schwarz
18. november 2014, 11:57

Peter nič nenamietam a súhlasím aj s tvojimi zovšeobecneniami. A že žonglujem s pojmami? Nuž to robí ten storočný odstup. Ani naši starí otcovia (obidvaja moji starí otcovia sa tejto vojny aktívne zúčastnili a prežili) nešli do svetovej vojny, ale len do veľkej vojny. Ale po vypuknutí ďalšej veľkej vojny opäť celosvetového čiže globálneho rozsahu pridali sme ďalšiu poradovú číslovku i rozsah záberu.

Pozrel som sa do slovníka cudzí slov na pojem globalizácia. Dozvedel som sa tento význam: „proces zjednocovania krajín, kultúr, ekonomík, peňažných jednotiek a pod., vytváranie väčších celkov“. Z tohto pohľadu je sémanticky, politicky či ekonomicky môj titulok pritiahnutý za vlasy, ale chcel som poukázať, že „proces zjednocovania...“ má aj neľudskú tvár a vyjadriť to dnešným slovníkom. Koniec koncov cintoríny mŕtvych vojakov sú veľmi často „vytvorené väčšie celky“.

V tejto súvislosti ma zaujal aj výraz globálny, Podľa slovníka má tieto významy: celkový, súhrnný, súborný; všeobecný; celosvetový; bežný, všeobecný.

Nerád by som bol aby sme niečo globálne považovali len za bežné.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
18. november 2014, 14:48

Jozef, ďakujem, inak veď plne súhlasím s celým článkom. Dnes je v pojmoch chaos, pretože ich práve politici, marketéri všetkého druhu a bulvárni novinári zneužívajú, stačí pozrieť titulky v lište správ TA3. V pojmoch platí ako v živote - až keď sa použijú na konkrétnu situáciu, až vtedy dostanú správny význam. Bola to prvá svetová vojna a dôraz sme obaja dali na to slovo - vojna. Len píš, máme žiaľ o čom... 

Obrázok používateľa Milan Antal
#4
Milan Antal
18. november 2014, 17:07

Jozef, dobrý a potrebný článok.

Aj mňa pritom zaujal nadpis, ktorý je trochu v rozpore s obsahom článku, nechcel som to tu rozoberať, ale keď už to načal Peter, niečo pridám aj ja. Nakoniec, nie som fundovaný v otázkach obsahu článku, takže sa nemôžem fundovane k tomu ani vyjadrovať.

Myslím, že sa dá súhlasiť s tým, že prvá svetová vojna bola prvým globálnym vojnovým konfliktom. A zrejme v tomto zmysle myslíš aj nadpis. Myslím, že okolo pojmu globalizácia panuje dosť veľký zmätok, keďže chýba metodologické vyjasnenie samotného procesu.

Napr. aj Nové slovo uverejňuje myšlienku prof. Belohradského, že globalizácia je základnou tendenciou kapitalizmu. Považujem to za nezmysel. Kapitalizmus nie je schopný dospieť do štádia globálnej civilizácie, má iné historické parametre. Globálny kapitalizmus nie je globálnou civilizáciou, je tam zásadný rozdiel. Globálny kapitalizmus je stále založený na národných štátoch, prióritné sú preň národné záujmy (napr. národné záujmy USA majú prioritu pred globálnymi záujmami). Globálny kapitalizmus funguje na princípe Mysli v rozmere národných záujmov, konaj globálne. Globálna civilizácia môže však fungovať len na princípe Mysli globálne, konaj lokálne.

Za globálne považovali niekorí autori aj staré ríše, napr. Rímsku ríšu. Lenže tá bola založená na štátnomestskom princípe, ostatné časti v nej boli nerovnoprávne, išlo o impérium, nie dobrovoľnú globálnu integráciu. Globálna civilizácia vyžaduje dobrovoľnú ekonomickú, politickú, spprávnu, bezpečnostnú, vojenskú integráciu krajín, pretože pre ne prinesie pozitívne efekty, najmä z deľby práce a vysokej úspory nákladov. Živelná ekonomická globalizácia (navyše veľmi ohraničená) musí byť doplnená aj politickou, správnou, bezpečnosnou integráciou, teda zodpovedajúcimi globálnymi inštitúciami, zákonmi.

Kapitalizmus však nkkdy k takejto rovine moôže dospieť. Zápas Západu o Ukrajinu je priamym popretím potreby globálnej integrácie. Detinské ultimátum bývalého predsedu EK Barossa, snaha úplne odtrnúť Ukrajinu od Ruska ukázala, že európski politici totálne nerozumejú integračným procesom. Nakoniec preto v EÚ sa stále objavujú odstredivé tendencie, tendencie k rozpadu, pretože kapitalizmus nie je schopný doviesť ani európsku integráciu do jej skutočnej podoby.. Mýlia si ekonomickú integráciu a globálnu integráciu s imperializmom. A imperiálne myslenie popiera globálne myslenie. USA v posledných vojnách rozbili niekoľko štátov a uviedli regióny do chaosu, pretože to prináša prospech ich národným záujmom, ale určite nie globálny prospech, bol zlikvidovaný potenciálny rast sily, bohatstva regiónov, krajín. Ide teda stále len o úzke lokálne chápanie záujmov, nie globálne.

Keby euroópski politici mysleli integračne a globálne, tak by sa naopak snažili o utuženie prirodzených úzkych historických, ekonomických, politických, jazykových, kultúrnych väzieb Ukrajiny a Ruska a nie ich pretrhanie. Euroázijský ekonomický zväz by videli ako prirodzenú súčasť globálnej integrácie, teda aj postupné integračné prepojenie EÚ, USA, Ukrajiny, Ruska a všetkých krajín v globálnej integrácii. Čím bohatšie krajiny, tým bohatšie prostredie globálne integrovanej civilizácie,. tým bohatší všetci ľudia. DneKde ste videli u západných politikov takéto myslenie, sú s ním v priamom protiklade.

Preto aj ľavica by mala mať snahu o čím rýchlejšie utvorenie zjednotenej globálnej civiolizácie, jej princípov, zákonov, inštitúcií,  pretože by sa tým  ľudstvo vyhlo ďalšiemu a možno oveľa ničivejšiemu globálnemu konflitktu, ako bola prvá svetová vojna. Po tomto konflikte by zrejme už neboli potrebné cintoríny, asi by ich nemal kto ani udržiavať. Ľavica preto namiesto boja proti globalizácii, nezamieňať si ju s globálnym kapitalizmom, by si mala ujasniť samotný tento proces, odlíšiť globálnu spoločnosť a globálny kapitalzimus a formulovať vlastnú koncepciu utvárania globálnej formy.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama