Galéria mladých

Počet zobrazení: 6430


gm_orez_200_modra.jpgPred päťdesiatimi rokmi, teda pred polstoročím, presne 10. októbra 1964, na Mostovej ulici v Bratislave, vznikla Galéria mladých. Lokalita, v ktorej sa nachádzala, bola pri Dunaji, hneď oproti historickej budove Reduty. Mala svoju podmanivú atmosféru, magický genius loci. Bolo to bratislavské korzo, na ktorom sa po večeroch, a v nedeľu už aj dopoludnia, stretávali a korzovali mladí Bratislavčania, predovšetkým študenti stredných a vysokých škôl. Koncom päťdesiatych rokov, od apríla do októbra 1959 sa v kaviarni Reduta konali legendárne zväzácke predpoludnia. Boli to tanečné predpoludnia s modernou tanečnou hudbou a džezovými koncertmi. Záujem mladých ľudí bol o ne mimoriadne veľký. Účinkovali na nich mladí džezoví muzikanti, vtedy poväčšine ešte študenti, ku ktorým sa postupne pridávali mladí umelci aj ďalších umeleckých smerov, speváci, básnici, herci, výtvarníci, architekti. Na tú dobu to boli jedinečné, avantgardné kultúrne podujatia. A boli to aj impozantné životné príbehy z mladosti neskorších prominentných umelcov: klaviristu Braňa Hronca, flautistu Miloša Jurkoviča, trubkára Laca Decziho, harmonikára Petra Havaša, hudobníka a dirigenta Pavla Polanského, kapelníka Juraja Berczellera, hudobníka Gábora Kovala, speváčky Zuzky Lonskej, speváka Zdeňka Kratochvíla, hudobného skladateľa Pavla Zelenaya, dvojice hercov a humoristov Jula Satinského a Milana Lasicu, režiséra Petra Mikulíka, výtvarníka Ivana Štěpána, básnika Tomáša Janovica, dramaturga kabaretu v Tatra revue (kam sa zväzácke predpoludnia presťahovali) Jána Ladislava Kalinu a mnohých, mnohých ďalších. Organizátorom zväzáckych predpoludní bol Československý zväz mládeže. Ich osnovateľom bol Ján Meravý, ktorý okrem toho, že bol dobrým zväzáckym funkcionárom, miloval aj moderné umenie a aj džez. Usiloval sa vytvoriť pre mladých umelcov priestor, aby sa mohli verejne prezentovať.

m._mravec_600.jpgZ otvorenia Galérie mladých, október 1964. Foto: Ivan Matejka

mravec_s_buducou_manzelkou_600.jpg




















buduca_manzelka_mravca_600.jpgfoto_z_knihy_milan_mravec_480.jpgV sídle Západoslovenského krajského výboru ČSM na Mostovej ulici sa nachádzali miestnosti, ktoré boli dlhodobo nevyužité a skladoval sa v nich starý nepotrebný nábytok bývalého užívateľa. Povrávalo sa, že v jednej z nich, s nádhernými klenbami a krištáľovými lustrami sa kedysi za panovania Márie Terézie konali aj fašiangové plesy. Inšpiráciu, ako ich využiť, sme našli aj vo zväzáckych predpoludniach, ktoré pred časom zanikli. Zamýšľali sme vytvoriť v týchto priestoroch nejaký klub mladého umenia a galériu pre mladých výtvarníkov. Všetkým, s ktorými sme sa radili, sa náš zámysel páčil. Po mnohých debatách sme sa napokon rozhodli založiť Galériu mladej tvorby, neskoršie premenovanú na Galériu mladých.

Galérii mladých, rovnako ako aj ostatným zamýšľaným umeleckým aktivitám sme predznačili, že by mali mať experimentátorský charakter. Akcentovaný moment umeleckého experimentu mal programovo vyjadrovať podporu Zväzu mládeže sebavedomému avantgardnému úsiliu mladých umelcov o presadenie nových smerov v ich umeleckej tvorbe, ako protiklad pretrvávajúcemu konformizmu. Počítali sme s tým, že v priestoroch galérie, najmä počas výstav, vytvoríme možnosti na neformálne stretnutia a diskusie mladých umelcov s ostatnými mladými ľuďmi. Za samozrejmé a prirodzené sme považovali, že táto aktivita bude spontánna, nenútená, určovaná iba prirodzenými záujmami mládeže o umenie. „Nechceme nič organizovať nasilu. Budeme sa usilovať poskytnúť len príležitosť a miesto záujmom mladých ľudí.“ Takto som vyjadril náš zámer  v rozhovore s redaktorom Vladom Štefkom, ktorý bol uverejnený v októbri 1964 v denníku Smena.

V našom úsilí sme sa spojili s redakciou časopisu Mladá tvorba, okolo ktorej sa grupovali mladí literáti, ale aj výtvarníci. Podporu sme získali u Miroslava Válka, vtedajšieho šéfredaktora časopisu a jeho zástupcu Petra Hrivnáka. Výborne s nami spolupracovala redaktorka časopisu pani Gitka Ferková. Okrem cenných rád zabezpečili našim podujatiam aj primeranú publicitu.

Za prvého vystavovateľa sme si vyhliadli Milana Mravca, čerstvého absolventa Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v oddelení monumentálneho maliarstva u profesora Petra Matejku. Na výročnej školskej výstave získal prvú cenu, ktorú mu udelil rektor Vysokej školy výtvarných umení Vincent Hložník.

Druhá výstava Milana Mravca, január 1967. Foto: Igor Imro
mravec-1.jpgmravec-3.jpgMilan Mravec, ako rodený Kysučan zvyknutý pracovať, sa dokonca sám ponúkol, že spolu s priateľmi upraví a vymaľuje priestory budúcej galérie. Peňazí ani v tom čase nebolo nazvyš. Získali sme iba takú čiastku, čo postačovala na zakúpenie materiálu potrebného na úpravu priestorov. Výstavné panely zhotovili zväzáci z Priemyselného kombinátu v Bratislave ako záväzok. Všetko ostatné sme robili svojpomocne a zadarmo. Na rozdiel od dneška, kedy vo všetkom prevláda jednoznačne utilitárny prístup. Aj autor si sám, bez kurátora, výberovej či schvaľovacej komisie, vybral okolo päťdesiat obrazov a viacero kresieb, ktoré si aj sám nainštaloval. Žiadny úradný ani ideologický cenzor či dozor pritom neasistoval. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 10. októbra 1964. Profesor Ľudo Petránsky o výstave neskoršie napísal: „Prvá samostatná výstava Milana Mravca bola prijatá odbornou kritikou i širokou verejnosťou so značným ohlasom. Prichádzal do nášho výtvarného života autor so silným talentom i odvahou riešiť nové, aktuálne problémy. Napriek skutočnosti, že to bola jeho prvá expozícia tesne po absolvovaní školy, nejedna z vystavených prác predstavovala zrelú syntézu posolstva i výrazových prostriedkov. Už vtedy sa vlastne začala kryštalizovať hlavná línia Mravcovej tvorby, ktorej centrom pozornosti bol človek.“ Dátum vernisáže výstavy akademického maliara Milana Mravca (10. X. 1964) bol aj oficiálnym dňom vzniku Galérie mladých. Vznikla z iniciatívy Západoslovenského krajského výboru Československého zväzu mládeže. Za jej jediného spoluzakladateľa sa právom považuje akademický maliar Milan Mravec, ktorý sa  osobne významnou mierou pričinil o jej vznik.

borodac-uher-1.jpgVýstava Ladislav Borodáč (vľavo)  – Michal Uher (vpravo), rok 1965. Foto: Igor Imro

borodac-uher-2_orez.jpgGaléria mladých sa stala na niekoľko rokov skutočným centrom prezentácie mladého a nielen výtvarného umenia. Okrem výstav mladých výtvarníkov a fotografov sa tu  konali besedy a diskusie mladých spisovateľov, hudobníkov, novinárov najmä so študentmi stredných i vysokých škôl, ale aj s ostatnými mladými ľuďmi, členmi i nečlenmi Zväzu mládeže. Prístup do galérie mali všetci mladí tvorcovia umenia a tí mladí ľudia, ktorí sa o moderné umenie zaujímali. Nikto sa nemusel preukazovať zväzáckym preukazom. Nikoho sme sa nespytovali, či má zaplatené členské príspevky. Pravdou však je, že tí mladí umelci, ktorí  sa na činnosti v Galérii mladých podieľali, sa hlásili k Československému zväzu mládeže a mnohí boli aj jeho členmi.

Miroslav Válek na besede v Galérii mladých. Foto: Igor Imro

beseda-2.jpgbeseda-1.jpg

Prvým sprievodným podujatím výstavy bola beseda s mladými básnikmi, vtedy ešte poslucháčmi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Osamelými bežcami –  Ivanom Laučíkom, Petrom Repkom a Ivanom Štrpkom. Konala sa v čase, kedy verejne vystúpili so svojím vlastným manifestom, odsudzujúcim politický konformizmus v umení. To, že galéria im poskytla priestor na prezentáciu ich názorov, bolo v kontexte s ponímaním jej charakteru a poslania. Vzápätí sa konalo druhé podujatie. Bola to beseda s mladými výtvarníkmi:  Milanom Mravcom, Ivanom Popovičom, Vladom Popovičom, Róbertom Brožom a Otom Luptákom. Výtvarnú kritiku na besede zastupoval Juraj Mojžiš, ktorý sa stal aj prvým riaditeľom Galérie mladých. Podobné podujatia sa spočiatku konali dva razy do týždňa. Okrem mladých umelcov sa na nich zúčastňovali aj príslušníci strednej i staršej umeleckej generácie. Veľký záujem bol napríklad o besedu s básnikom Miroslavom Válkom, básnikom Ctiborom Štítnickým, s hudobným skladateľom Svetozárom Stračinom  a inými umelcami.

Na vernisáži výstavy Objekty Ivana Štěpána,rok 1966. Zľava: Stano Dančiak, Pavel Mikulík, Václav Havel, Marián Labuda, Juraj Mojžiš. Vedľa, zľava Václav Havel, Marián Labuda, Juraj Mojžiš. Foto: Igor Imro

havel_2_480.jpghavel_3_480.jpg

Postupne v Galérii mladých predstavili svoje diela ďalší mladí výtvarníci: Emil Sedlák, Ivan Popovič, Vlado Popovič, Ivan Schurmann, Naďa Rapensbergerová-Jankovičová, Ivan Horyna, Juraj Bartoš, Anton Cepka, Jana Cepková, Jozef Sušienka, Milan Struhárik, Ivan Štěpán, Agnesa Sigetová, Alena Burianová, Štefan Bobota, Ladislav Borodáč, Michal Uher, Róbert Brož, Alojz Petráš a ďalší a ďalší výtvarníci a fotografi. Všetkým sme poskytovali priestory galérie bezplatne, zabezpečili sme dozor počas výstav a finančne sme prispeli aj na zhotovenie ich katalógov a plagátov. Na poistenie výtvarných diel sme peniaze nemali. Inštaláciu výstav si robili autori sami, alebo za pomoci svojich kolegov. Živé bývali vernisáže výstav. Napríklad na vernisáži výstavy Objekty Ivana Štěpána sa zúčastnili alebo vystupovali už vtedy známi herci Stano Dančiak, Pavol Mikulík, Marián Labuda. Samozrejme, bez nároku na honorár. Až z Prahy prišiel podporiť autora výstavy aj dramatik Václav Havel, neskorší československý prezident. V Galérii mladých vystavoval svoje diela aj francúzsky abstraktný maliar Parížskej školy Jamees Pichet. Predtým mal samostatné výstavy vo výstavných sieňach v centrách Európy a Ameriky. Takmer po ročnej rekonštrukcii galérie, v septembri 1969, ako prvý v nej vystavoval akademický maliar Milan Laluha. O mimoriadnom záujme o jeho tvorbu svedčí aj prítomnosť mnohých významných predstaviteľov umenia na vernisáži, medzi ktorými nechýbal spisovateľ Dominik Tatarka.

K mladým prozaikom a básnikom, ktorí sa predstavili na besedách s mladými ľuďmi, patrili aj Peter Glocko, Dušan Dušek, Miroslav Pius, František Lipka, Štefan Balák. A stále prichádzali ďalší mladí literáti, ktorí sa uchádzali o slovo. Výber modernej hudby na diskusných večeroch zabezpečoval už vtedy vynikajúci slovenský hudobný skladateľ Svetozár Stračina. O vyprofilovanie galérie mladých sa mimoriadne zaslúžila vtedy mladá slovenská teoretička a historička umenia, pracovníčka Ústavu dejín umenia Slovenskej akadémie vied pani Iva Mojžišová.

Vernisáž výstavy Milana Laluhu, september 1969. Na fotografii vpravo v strede Dominik Tatarka, na ďalšej Iva Mojžišová a Vladimír Kompánek. Foto Igor Imro

laluha-vernisaz-0.jpglaluha-vernisaz-2.jpglaluha-vernisaz-3.jpgNajlepšie svedectvo o aktivitách Galérie mladých môže aj po rokoch  poskytnúť dobová tlač.

Mladá tvorba, roč. 1965, č. 3: „Vo výstavných miestnostiach Galérie mladej tvorby sa konajú pravidelne diskusné večery o literatúre, hudbe a výtvarnom umení. Nie prednášky. Mladí debatujú medzi sebou. Doterajšie večery mali neobyčajný úspech – prejavil sa to nielen počtom návštevníkov (na niektorých sa zišlo do 200 účastníkov), ale hlavne šírkou prediskutovanej problematiky a – nie je to vždy ľahké – konkrétnosťou.“

Mladá tvorba, roč. 1966, č. 1: „Galéria mladej tvorby nestačila zaznamenať ani rok svojho trvania a už sa stala históriou.“

Výtvarný život, roč. X., č. 2: „V jeseni minulého roku vznikli v Bratislave dve nové galérie. A vznikli jedinečným spôsobom. Oni si ich totiž prví vystavujúci vlastne tak trochu vymysleli a potom urobili. Andrej  Rudavský – Galériu pod mostom. Milan Mravec Galériu mladej tvorby pri Západoslovenskom KV ČSM. Tá druhá je tiež svojím spôsobom bez obdoby, aj čo do inštalácie výstavy. V októbri tu vystavil Milan Mravec, čerstvý absolvent monumentálneho maliarstva päťdesiat obrazov a kresieb, ktoré si sám vybral. Bez skúseností a s rizikom. A nielen v tom bola bez obdoby. Za ten mesiac sa na nej, priamo na výstave uskutočnilo päť debatných večerov. Spomeniem aspoň poetický večer skupiny Osamelí bežci. Okolo stopäťdesiat poslucháčov si po každý raz vypočulo ukážky z tvorby A. Schönberga a v Panoráme experimentálnej hudby odzneli diela I. Berioa (Cireles), S. Bussottiho (Frammento), J. Cagea (Ária with Fontana Mix), Xenakisa, Poussera, Eimerta, Kagela, Ligetiho, Maderna a i.)

popovic-1.jpgVýstava Vlada Popoviča, rok 1967. Foto Igor Imro

Výtvarný život,  roč. X., č. 9: „ Galéria mladej tvorby, najmladšia z galérií v Bratislave, počas svojej existencie umožnila mnohým mladým výtvarníkom debut, ktorý zodpovedal hodnote ich práce. Aj keď z príliš širokej koncepcie výstavnej činnosti Galérie nevystúpil presnejšie definovateľný program a profil, získala si predsa – a novo prijatým štatútom – iste aj upevní miesto a funkciu vo výtvarnom živote Bratislavy.“

Toľko hovoria svedectvá dobovej tlače o činnosti Galérie mladých. Bolo by zaujímavé zistiť, čo si o jej činnosti myslia po rokoch ešte žijúci výtvarníci, ktorí v nej vystavovali, alebo ďalší umelci, ktorí sa na jej činnosti zúčastňovali. Za seba chcem povedať, že sa hrdo hlásim k tomu, že priaznivou zhodou okolností som mal to šťastie a tú možnosť byť spolu s akademickým maliarom Milanom Mravcom a so svojimi najbližšími spolupracovníkmi pri zrode Galérie mladých pri Západoslovenskom krajskom výbore Československého zväzu mládeže.

Autor  je bývalý predseda Zs KV ČSM

Ďalšie utorove články:
Smena, už len ako výročie?
Klub mladej inteligencie na Slovensku
Pravda o Alwegu
Mladí ľudia v augustových udalostiach 1968
Zväzáci. Zväzácka generácia
Spomienka na Ladislava Balleka

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984