Finančné fregaty opäť začali s blokádou

Autor je grécky novinár a spisovateľ
Počet zobrazení: 2026

V roku 1902, keď prezident Venezuely Cipriano Castro odmietol zaplatiť národný dlh, fregaty Veľkej Británie, Talianska a Nemecka zablokovali námorné prístavy v tejto latinskoamerickej krajine a žiadali naspäť peniaze. V rekordnom čase Castra donútili ustúpiť. Dva mesiace na to Venezuela súhlasila aj s tým, že o 30 percent zníži clá na tovar dovážaný z Európy.

V predchádzajúcich desaťročiach až do piatka 15. marca úlohu vojenských lodí zohrávala Svetová banka a Medzinárodný menový fond. Od prepuknutia gréckej krízy v roku 2010 sa k modernému námornému loďstvu pridala aj Európska centrálna banka a Európska komisia.

Veriteľská trojka nanucuje dohody, akou bola tá colná s Venezuelou, na základe ktorých zadlžené štáty musia zinkasovať obyvateľstvo Grécka, Portugalska, Írska či Španielska a vracať peniaze veriteľom.

Problém takéhoto spôsobu vyberania dlhu spočíva v tom, že to trvá dlho a vyvoláva bolenie hlavy. Súčasní „Venezuelčania“ reagujú na to organizovaním štrajkov a demonštráciami proti znižovaniu platov, dôchodkov a verejných investícií. A napriek tomu, že sú tieto krajiny ekonomicky podrobené nadnárodným korporáciám, miestne vlády sa oneskorujú pri napĺňaní „dohôd“ a uskutočňovaní tzv. ozdravných programov.

Ministri financií veriteľských štátov musia každý chvíľu po nociach schôdzovať v Bruseli alebo v rámci telekonferencií, čo je nadmieru nudné a nepríjemné. V prípade Cypru bolo treba vymyslieť nový recept, taký ako ten v roku 1902 pre Venezuelu.

Tento malý ostrov vo východnom Stredomorí, desaťročia rozdelený na dve časti, nemá veľké možnosti vzdorovať vonkajšiemu nátlaku. A tak teraz novodobí veritelia urobili pokusné pole. Rozhodli, že sa vlámu priamo do cyperských bánk a vezmú si odtiaľ peniaze radových obyvateľov. A to 6,5 percenta z vkladov do stotisíc eur a 9,9 percenta z vkladov nad stotisíc.

Má to však logiku, aby platila cyperská vdova, ktorá sporila v dvoch problémových bankách, za to, že tieto banky masovo skupovali grécke dlhopisy za starých zlatých čias, keď ekonomika fungovala? Je logické to, aby grécky či portugalský dôchodca, ktorý celý život platil dane a odvody, aby mal zabezpečený ľudský dôchodok, zdravotné a sociálne poistenie, skončil s tristo eurami mesačného „vreckového“?

Odpoveďou je, že sme sa ocitli v prvej línii bojových operácií nevyhlásenej ekonomickej vojny. Jej cieľom je, aby chudobní zaplatili za celosvetovú hospodársku krízu, ktorú nespôsobili oni, ale bankári a šéfovia nadnárodných finančných inštitúcií. A súčasne sa má po novom prerozdeliť bohatstvo: vo svetovom meradle v prospech silnejších štátov a vnútri krajín na účet sociálne slabších vrstiev obyvateľstva.

Veritelia sa neštítia uplatňovať vo vojne vyskúšaný nemecký recept hromadných sankcií. Má cyperská banka problém? Zaplatia to cyperskí vkladatelia! A tak po prelomení sľúbeného tabu „nechávame nedotknuté vklady“, Európania budú skrývať svoje peniaze pod matracom.

Tak či onak budú však poškodení, pretože sa zavedú nové opatrenia na uťahovanie opaskov. Bruselskí kleptokrati sa nikde nezastavia. Ak bude treba, pošlú vojsko, aby chodilo z bytu do bytu a vyzbieralo všetky peniaze.

Preložila Silvia Okáliová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984