Reklama
Reklama

Filmári a história

Počet zobrazení: 3631

Keď je  človek znechutený programom, ktorý mu ponúkajú naše televízie, začína tráviť čas užitočnejšie pri knihe, internete a pod. Je to tak trocha únik nielen pred zničujúcou reklamou, ale aj pred úbohou tvorbou našich filmárov. Ak si niekto myslí, že zmes reklamy so seriálmi typu Horná Dolná, Panelák , Profesionáli, Kutil, Kukučka, Kredenc...vyvoláva v človeku obdiv k súčasnej televíznej tvorbe, tak má veľmi pomýlené predstavy o vkuse a nárokoch nášho televízneho diváka. Ten je podľa mňa náročnejší, vzdelanejší a rozumnejší ako tí, čo sa ho pokúšajú zaujať  svojou tvorbou. Nemá si však z čoho vyberať, tvorcovia seriálov to dobre vedia a tak to potom aj vyzerá s ich ponukou. Pripadá mi to, akoby hádzali do miešačky iba vodu s pieskom. Takáto omietka potom opadáva zo steny a, obrazne povedané, neudrží sa ani  v mysli človeka. Žiadna bezduchá myšlienka sa v nej neudrží, ak do nej nepridáte trocha „cementu alebo vápna“, niečo užitočné. Bez takýchto prísad, nie je z nej žiaden úžitok, nič, čo by vás o niečom poučilo, niečím obohatilo. Úsmev na tvári nevyvolá, ani keď takúto zmes pravidelne obohacujete poriadnymi dávkami reklamy. Väčšina ľudí takéto seriálové veľdiela potom dokáže dopozerať tak po prvú z nich. Potom už iba prepínajú, vypínajú alebo hľadajú niečo užitočnejšie na iných staniciach, aby si našli pre seba vyhovujúci žáner. Veľa večerov som takto strávil vyhľadávaním a sledovaním ruských televíznych staníc. Isteže, aj tam je veľa hlúpostí, ktorými balamutia hlavy svojim divákom, no je tam aj z čoho si vyberať. Predovšetkým mám na mysli ruské historické a životopisné seriály a filmy, ktoré by určite zaujali aj našinca. Napriek tomu, že ruská kultúra a teda aj kinematografia pôsobí na niektorých tvorcov večerných programov ako na Ukrajincov, ktorí ju už úplne vyradili zo života ako nežiaducu, nemyslím si, že by mala byť nežiaduca aj pre nás ostatných. Bolo by zaujímavé dozvedieť sa, koľko ľudí by zaplakalo , ak by sa na našich obrazovkách namiesto akčných amerických seriálov a filmov, plných výbuchov, ohňa a násilia alebo niektorého z našich seriálov, pripomínajúcich legendárnu  „ jednoducho Máriu“,  zrazu objavil historický dvanásťdielny seriál Katarína II., ktorý sme videli v minulom roku, z dielne režiséra Alexandra Baranova..

tichy_don.jpgNeuplynul však ani rok a už tu máme ďalší 12-dielny seriál o tejto ruskej panovníčke, ktorý režíroval  Igor Zajcev, pod názvom – Velikaja. Aj tento je o pruskej šľachtičnej, ktorá vošla do histórie ako Katarína Veľká. V každom prípade sa aj týmto tvorcom seriálu podarilo diváka poučiť o úlohe osobnosti a národa v histórii. Katarína II. totiž rozšírila a upevnila veľké ruské impérium. Režisér Igor Zajcev a scenáristi Sergej Judakov a Alexej Geavickij nám ponúkli veľkolepú prehliadku interiérov, kostýmov, parochní a uniforiem tých čias, ale aj intríg na cárskom dvore. Nahliadli sme dokonca i do mučiarní pod prekrásnymi palácmi. Ani za čias takej osvietenej panovníčky, akou bola Katarína a jej múdra predchodkyňa Alžbeta Petrovna, sa bez takýchto nástrojov a inštitúcií Rusko nezaobišlo. Ktovie, či o tom vedel veľký Volter, keď vo svojej korešpondencii oslovoval Katarínu ako Dobrodinka ľudstva, Ruská Minerva, Semiramis Severu. Dokonca sa chcel zaangažovať, aby bolo podľa nej pomenované aj nejaké súhvezdie alebo aspoň hviezda. – Nerobte to , požiadala ho cárovná. Lepšie mi je tu dolu medzi ľuďmi, ako tam hore medzi kozorohmi, rakmi, škorpiónmi a inou háveďou. Inak ju však posudzoval Alexander Puškin, keď ju nazval kurtizánou na ruskom tróne a jej syn Pavol za ženu, ktorá pošpinila dynastiu. Pre nás by mohlo zasa byť poučným, ako zareagovala, keď sa dozvedela o prípadoch, že v niektorých továrňach vrchnosť nevyplácala načas mzdy, alebo ich dokonca vyplácala iba vtedy, ak robotník nechával úradníkovi  automatický nejaký úplatok. Okamžite ich dala do okov a rozposlala po pracovných táboroch na Sibíri. Už nikdy sa títo ľudia nedostali do pozícií, aby rozhodovali o peniazoch.

Každý, kto by sa chcel viac dozvedieť o tejto panovníčke, mohol by si zalistovať vo Valentínovi Pikulovi, alebo v pamätiach samotnej cárovnej. Predovšetkým z týchto dvoch zdrojov tvorcovia posledného seriálu čerpali. Je na vkuse každého z nás, aby sme posúdili, ktorá z herečiek sa nám viac páčila, či už to bola Julia Snigirová alebo Marina Alexandrovna. Pola Negri, Marlen Dietrichová, Marina Vlady z predchádzajúcich filmov a seriálov.

Nespomínam to všetko preto, aby som tu velebil ruskú kinematografiu. Každý máme v obľube iný žáner, ktorý nám vyhovuje, no priznajme si, že už máme plné zuby všelijakých „oblbovákov“, čo nám ponúkajú naše televízie napriek tomu, že v krajinách ich vzniku sú prepadákmi a nikto ich nepozerá. Chcem tým povedať, že ak by niekto urobil solídny a poctivý prieskum nášho záujmu, určite by boli na popredných miestach aj ruské historické a životopisné seriály a filmy a za tie spoza mora by tvorcovia televíznych večerov utŕžili hanbu. Kto z nás by si napríklad nechcel pozrieť štrnásťdielny seriál Tichý Don, ktorý v súčasnosti uvádza TV Rossija aj za cenu, že by mu niečo ušlo zo súčasných večerných programov, akými sú napr. Horná Dolná, Kredenc a pod. Je to už štvrté sfilmovanie podľa románu Michaila Šolochova, tentoraz z dielne režiséra Sergeja Ursuliaka. Nové pohľady na tento príbeh, nové herecké obsadenie. obrovský záujem. To by však tvorcovia súčasných televíznych večerov museli priznať, že neodhadli z rôznych dôvodov vkus nášho diváka, že aj v Rusku sa natáčajú zaujímavé filmy a seriály, že napriek ekonomickým sankciám voči tejto krajine našinec nestratil záujem o ruskú kinematografiu a kultúru.

Na obrazovkách našich televíznych staníc sa objavuje jedna zaujímavá reklama – majiteľ starého televízneho prijímača sa s plačom lúči  so svojím televízorom, pretože prišiel čas, aby ho nahradil novým, modernejším. So slzami v očiach spomína na tisíce hodín, ktoré strávil sledovaním športových prenosov. Som presvedčený o tom, že by neslzil, ak by sa musel rozlúčiť s niektorými tvorcami televíznych programov, plných reklamy, ktorá útočí na našu psychiku a prešpikúva aj seriály a filmy. Žiaľbohu, nikto už nespočíta  čas, o ktorý sme boli okradnutí. Spomenul som iba dva seriály, ktoré ruské televízie ponúkli svojim divákom, no mohol by som spomenúť aj desiatky iných, rovnako zaujímavých a poučných. Takých, čo z dejín vybrali  napínavý a poučný  príbeh, na ktorý sa tak rýchlo nezabudne. Kiežby si aj naši tvorcovia seriálov a filmov častejšie vyberali aj z našich dejín takéto postavy a príbehy.

Foto: Upútavka k seriálu Tichý Don, 2015
Zdroj:
www.vokrug.tv

Priemer: 4.6 (9 hlasov)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama