Film škodlivý pre slovensko-ruské vzťahy

Počet zobrazení: 5941

laluha_2a250.jpgFilm Odtajnené dokumenty Varšavskej zmluvy odvysielaný na kanáli Rossija 1 ruskej štátnej televíznej spoločnosti vyvolal oficiálne protesty na Slovensku a vzápätí v Čechách. SNN požiadali o rozhovor politika a vedca, vedúceho autorského kolektívu projektu Ústavu politických vied SAV Alexander Dubček, jeho doba a súčasnosť, prof. Ivana Laluhu.




Ivan Laluha na prezentácii publikácie Alexander Dubček, jeho doba a súčasnosť, 19. mája 2015. Foto: Emil Polák
 

Rozhovor sme začali otázkou o tom, že vo filme režiséra Dmitrija Ušakova a autorky scenára Mariny Petuchovej sa hovorí, že v roku 1968 hrozil v Československu ozbrojený prevrat, ste svedok udalostí a historik, je to tak?

Pochopiteľne, že ozbrojený prevrat tu nehrozil. V auguste 1968 sem prišlo vyše pol milióna vojakov s príslušnou vojenskou technikou a nenašli ani jediného z tých, čo mali prevrat urobiť! Jedine koho chytili, bol legitímne zvolený vrcholný československý politický predstaviteľ Alexander Dubček a jeho piati spolupracovníci, medzi nimi ústavní činitelia, ako predseda československého parlamentu J. Smrkovský či predseda vlády vtedajšej Československej socialistickej republiky O. Černík. Odvliekli ich nelegitímne, v rozpore so všetkými medzinárodnými právnymi normami a spojeneckými zmluvami, strčili ich do obrneného transportéra a potom vojenským lietadlom cez Poľsko na Zakarpatskú Ukrajinu do horskej chaty, kde ich čakal neistý osud. Ale keď sa ukázalo, že masy občanov sú stále na uliciach a že sa nepodarilo zostaviť robotnícko-roľnícku vládu, prezident štátu Svoboda odletel do Moskvy a tých „hôrnych chlapcov“ z internácie priviezli na rokovania. Za celých následných 47 rokov sa nepodarilo tézu o ozbrojenom prevrate dokázať.

Vo filme vtedajší starší seržant a terajší poslanec ruského parlamentu tvrdí, že po sovietskych vojakoch strieľali...

Toto tvrdenie rozhodne neobstojí, ako účastník oných udalostí, ale aj ako historik musím povedať, že ani jeden takýto prípad nie je identifikovaný. Naopak, okolo sto občanov vtedajšieho Československa zahynulo vinou okupačných vojsk. Doteraz, dokonca ani v čase okupácie, keď Sovieti vydali tzv. Bielu knihu o antisocialistických silách vo vtedajšej ČSSR, neboli v nej také nehorázne obvinenia ako vo filme. Ten, kto film pripravil, a ten, kto film zaradil do vysielania, urobil medvediu službu tým, ktorí sa usilujú o zmiernenie vzťahov v súčasnej Európe ako aj vo vzájomných slovensko-ruských vzťahoch.

Sú dokumenty, ako sa na tému vojenskej invázie armád štátov Varšavskej zmluvy vyjadrovali sovietski činitelia?

Ešte 4. decembra 1989 vtedajší najvyšší sovietsky predstaviteľ Michail Gorbačov na prijatí predstaviteľov česko-slovenskej federálnej vlády L. Adamca a vtedajšieho novozvoleného šéfa komunistickej strany KSČ Karla Urbánka konštatoval, že vstup armád piatich štátov nebol opodstatnený.  M. Gorbačov povedal: „Vstup armád piatich socialistických štátov na územie Československa v auguste 1968 nebol opodstatnený, z hľadiska všetkých teraz známych faktov, bolo rozhodnutie o vstupe vojsk chybné.“ Toto bolo prvé ospravedlnenie. V roku 1993 to zopakoval už prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin a potom tiež Vladimir V. Putin konštatoval, že Ruská federácia nesie morálnu zodpovednosť za vstup vojsk.

To sú vyhlásenia politikov, ale našlo to odraz v medzinárodných zmluvách?

V roku 1992 z iniciatívy vlády SR a zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého som bol predsedom, sa navrhla dohoda o priateľstve a spolupráci medzi SR a RF. Slovenská strana trvala na tom, aby preambula dohody hodnotila vstup armád Varšavskej zmluvy v auguste 1968 negatívne, aby ho označila za neopodstatnený, ruská strana napokon s takouto formuláciou súhlasila. Obdobne sa upravovali aj ostatné články zmluvy.

Vedúci zahraničných stykov ruskej televíznej a rozhlasovej spoločnosti Piotr Fedotov vyhlásil, že my v strednej Európe sa nevieme vyrovnať s faktami, pokiaľ ide o súvislosti roka 1968...

To oni sa nevedia vyrovnať s onými udalosťami roku 1968, a preto zhromažďujú tzv. fakty, ktoré nie sú nijakým dokumentom ani tlačou či historikmi dokázané. Ako by chceli ospravedlniť svoj vtedajší počin. Nemajú dôkazy, opakujú nepravdy a rozširujú ich o nové. Faktom je, že vlády piatich štátov sa nám ospravedlnili, teda predstavitelia tých následníckych štátov, ktoré sa pôvodne v roku 1968 v rámci Varšavskej zmluvy na invázii zúčastnili. Sú to naše susedné štáty stredoeurópskeho regiónu. Spolupracujeme v rámci Vyšehradskej štvorky a aj v rámci V-4 sa vyrovnávame s vlastnými dejinami, čo je predpokladom úspešnej spolupráce vôbec. V tomto ohľade – vo vyrovnávaní sa s dejinami vlastnými a dejinami susedov – nám môže Ruská federácie len závidieť, ak nechcem otvorene povedať, že by sa z nášho príkladu, osobitne napr. česko-slovenských vzťahoch mohli poučiť.

Vyrovnali sme sa teda my s našimi dejinami?

Ak bol film v ruskej televízii niečím užitočný, tak práve tým, že je poukazom, ako sme sa my sami doma, ani v Čechách a ani na Slovensku nevyrovnali s okupáciou, nedotiahli sme do to konca pretože nikto z tých domácich kolaborantov, ktorí pozvali okupačné armády, nebol stíhaný a odsúdený. Ale, naopak, počas normalizačného režimu vyše 300 000 ľudí malo závažne obmedzené občianske a ľudské práva, pretože nezmenili postoj, okupáciu odsúdili a kvôli tomu prišli o prácu.

Film hovorí o Varšavskej zmluve ako obrannom pakte, ktorý vznikol ako reakcia na prijatie západného Nemecka len desať rokov po skončení druhej svetovej vojny do útočného paktu NATO.

Vznik Varšavskej zmluvy v máji 1955 (autorstvo film pripisuje N. S. Chruščovovi a maršalovi Žukovovi, víťazovi z čias II. svetovej vojny) bola reakcia na vývoj počas studenej vojny.

Malo vtedy NATO plán obsadenia Československa, ako to naznačuje film?

Severoatlantická aliancia NATO nemala nijaký plán obsadiť vtedajšiu ČSSR. Naopak, niektoré americké jednotky na území SRN, v Bavorsku, sa vtedy stiahli z blízkosti československých hraníc. Sovietske vedenie dopredu informovalo o invázii USA, vlastne si tak akosi vypýtalo dovolenie, súhlas USA s vojenským zásahom. Teda od prezidenta Johnsona. Ten mal len dve pripomienky, keď dostal informáciu od sovietskeho veľvyslanca Dobrynina; prvá bola, aby sa nepoužili nijaké, teda ani taktické jadrové zbrane a druhá bola, aby neboli dotknuté záujmy občanov USA v ČSSR. Keď dostal súhlasnú odpoveď, odobral sa z hlavného mesta Washington D.C. na svoj ranč v Texase. USA vtedy uznávali rozdelenie sfér vplyvu tak, ako vznikli po skončení II. svetovej vojny.

Na čo môže potrebovať dnešné Rusko film vykresľujúci okupáciu Československa v roku 1968 ako záchranu?

Vyzerá to, ako keby sa  niekto chcel zapáčiť ruskému vedeniu v podpore idey, že Západ bol vždy agresorom a Východ bol vždy dobromyseľný a mierumilovný, Ako keby to vyrobili superdogmatici. Od týchto tvrdení je už len krok k tomu, aby sa dôvodilo, že Ruská federácia musela obsadiť Krym, lebo inak by tam vstúpilo NATO. Ale so sfalšovanou históriou, s falzifikáciou sa nedá ani vysvetľovať ale ani ospravedlňovať či zdôvodniť dnešná politika. A možno je v tom aj generačný problém, neznalosť základných historických faktov, udalostí novou generáciou televíznych tvorcov. Želal by som si, aby to nebolo rezídium sovietskych zvyklostí, s ktorými som mal osobnú skúsenosť aj v roku 1969. Vtedy  naša ekonomická univerzita chcela obnoviť styky s kyjevskou ekonomickou univerzitou, na prvom stretnutí ma poverili, aby som povedal, ako my vidíme rok 1968, keď tu zrazu veľmi necitlivo, drsne vstal podstatne mladší pedagóg z Kyjeva a povedal, nie súdruh docent, to ja vám teraz vysvetlím, čo sa u vás v Československu v roku 1968 odohrávalo. Nuž ako si na to dnes nespomenúť...

Vedúci zahraničných vzťahov ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti P. Fedotov vyhlásil že spoločnosť je otvorená dialógu, zúčastnili by ste sa ho?

Myslím si, že nielen ja, ale aj mnohí historici by sa diskusie zúčastnili či už priamo v Moskve alebo prostredníctvom telemostu medzi slovenskou televíziou, teda RTVS a ruskou televíznou a rozhlasovou spoločnosťou. Ale sotva k tomu dôjde, lebo tento film je cielený osobitne pre domáce publikum, na „ spracovanie“ ruského diváka a evidentne nie je pre strednú Európu. Keby sa u nás film vysielal, mal by zrejme vysokú sledovanosť, ale ľudí by len asi rozhorčil a ruskú televíziu zosmiešnil. Takéto filmy, žiaľ, prispievajú k deformovanému poznaniu vlastných dejín.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa PeterPeter
#1
Peter Krumpál
25. jún 2015, 11:33

Som pamätník udalosti z roku 1968.

Pokiaľ ide o tento film, som presvedčený, že aj v RF su sily snažiace sa v podstate znehodnotiť československo - ruské vzťahy.

Odôvodnenie, že tento film vyhovuje Putinovmu vedeniu, je podľa môjho názoru milný.

Aj v RF sú oligarchovia, ktorí slúžia USA a ktorí im takto slúžia (dobre vedeli, akú reakciu týmto paškvilom vyvolajú).

Netrba sa dať takýmito útokmi pomýliť.

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#2
Jozef Gazarek
25. jún 2015, 23:21

Vôbec nechcem diskutovať o názore autora a ani s nikým o zahraničnej politike, preto najskôr píšem a potom si prečítam článok.  Čo sa stalo tohto roku  embrgom na oslavy v Moskve a inými podobnými udlosťami s dôležtými následkami?  Začal  sa spomína v historickom kontexte rozdiel Rusko a Sovietsky zväz.  Nie je preto určujúcou hranou rozdielu rok 1968, ale ňou je  rozdiel  socializmus ( komunizmus) a kapitalizmus.   Nie je už ako predtým rozdiel rusofilstvo a rusofóbia, ale rozdielom je antikomunizmus a komunizmus.  A pritom komunistiká polika sa nedá ani k  čaju prirovnať, čaj je príliš  rozumný nápoj.  Je to preto všetko výsledok  vpádu politky G7 na Ukajinu a on zase výsledkom  politiky  riešenia  krízy  roku 2008 vojnou mimo  svojho územného  teritória,   a už do toho zatiahli aj Rusko,  pomerne vojensky silné.  Máme 200 rokov Napoleona, on pokračoval v revolúcii inváznou vojnou, kapitál G7 invázne vojny nazýva revolúcie.  Pred 200 rokmi vznikol svet, ktorý skončil v roku 1918 a predlžením cez fašizmus v roku 1945.  Teda dnes skutočne vzniká nový svet a rok 1968 je dôležitý, vtedy tento nový svet začal vznikať, a to tým, že sa v tomto roku sekta socialistov vlády nad ZSSR začala meniť  na maloburžoáznu sektu vlády nad ZSSR a  za žeznou oponou  bola neuskutočnená revolúcia. Po neuskutočnených revolúciách vznikajú uskutočnené kontrarevolúcie a  zrada hnutia jeho vedením je vôbec najťažšia porážka hnutia. Pomiešal som teóriu a prax. Je to čo vidím ( nielen vojny) ešte zámer  politiky, alebo to čo vídím  diktuje politike.  A ja to historicky pre seba viem posúdiť, ale prognózu o cieľoch politky, to dnes nevie ani pán Fico, ešte ho tak odpočúvať, ale poskytnúť mu informácie, to ťažko.                     

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984