Reklama
Reklama

Ferdinand Hoffmann (opäť) na scéne

Počet zobrazení: 3292

ferdinand_hoffmann.jpgKeď v roku 1998 previezli z Buenos Aires telesné pozostatky Ferdinanda Hoffmanna na Národný cintorín, symbolicky sa zavŕšila cesta tohto významného slovenského dramaturga, herca, režiséra a v neposlednom rade i divadelného organizátora a to práve tam, kde sa kedysi začala, v Martine.  Hoci Ferdinand Hoffmann sa narodil v Žiline (1908), jeho profesionálna dráha sa začala v Martine v roku 1932, kde po zanechaní štúdia architektúry na Českém vysokém učení technickém začal pracovať v Ústredí slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD)a aktívne spolupracovať aj so Slovenským spevokolom ako herec a režisér. Jeho blízkosť k divadlu snáď súvisela s početnými návštevami divadiel  počas pražských štúdií. Isté však je, že jeho tvorivý a modernistický prístup k divadlu v Martine podčiarkujúci spoločenskú rezonanciu výpovede divadla prispel k úspešnosti predstavení Martinského spevokolu (Búrka, 1934; V ponorkovom pásme, 1934; Nútená svadba, 1934;  Svätá Jana, 1935; Revízor, 1936 a pod.) a aj k jeho kariérnemu postupu v ÚSOD-e, kde od roku 1932 zastával funkciu druhého tajomníka. Nasledovalo prevzatie redakcie časopisu Naše divadlo, ktoré nielen viedol, ale ako kritik doň aktívne prispieval, ďalej poverenie riadiť Východoslovenské národné divadlo v Košiciach (1938). Po obsadení Košíc maďarskou armádou v roku 1939 sa uchýlil do Bratislavy, do SND, kde ako skúsený divadelník prijal ponuku sa stať dramaturgom a režisérom činohry. Počas trojročného pôsobenia na tomto poste sa usiloval komponovať repertoár činohry SND ako celok s prirodzenými vrcholmi v podobe významných diel slovenskej a svetovej klasiky (Kamenný chodníček, 1939; Pygmalion, 1939; Hernani, 1940; Dantonova smrť, 1940). Keď cenzúra zasiahla proti jeho naštudovaniam hry Barča-Ivana Mastný hrniec (1940) a Rázusovej Jánošíka (1941), musel z divadla odísť paradoxne na miesto vedúceho oddelenia kultúry Úradu propagandy. S blížiacim sa frontom v roku 1945 sa rozhodol cez Taliansko emigrovať do Argentíny, kde žil ako technik a k divadlu ho viazali už iba spomienky na rodné Slovensko a participácia na réžii krajanských ochotníckych divadelných predstavení . Keď v roku 1966 v Buenos Aires zomrel, na Slovensku nevyšla jediná oficiálna zmienka o jeho odchode.

Dnes sa Ferdinand Hoffmann vracia na Slovensko v podobe novej publikácie. Jeho životné a profesionálne osudy sa stali predmetom monografie autorského kolektívu Vladimíra Štefka, Martina Timka a Dárie Fojtíkovej-Fehérovej , ktorá vychádza v edícii Divadelného ústavu v Bratislave. Rozsiahla, vyše päťstostranová publikácia, mapuje zákutia súkromného a profesionálneho života v minulosti neprávom opomínaného Ferdinanda Hoffmanna, ktorý výraznou mierou prispel k formovaniu slovenskej divadelnej dramaturgie a réžie. Hold, ktorý sa mu dostáva vydaním tohto diela, bol podčiarknutý dôstojným krstom knihy na scéne Štúdia 12 v Bratislave, na ktorom sa zúčastnila aj dcéra Ferdinanda Hoffmanna Irene Hoffmann z Nemecka.

Je zrejmé, že kniha si nájde čitateľov nielen v okruhu milovníkov divadla, ale aj širšej kultúrnej obce, ktorá si pri čítaní kníh, špeciálne vedecko-populárnych, zaslúži byť odmeňovaná kvalitnou kultúrou slova a hĺbky obsahu. A to prezentovaná publikácia spĺňa do poslednej bodky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama