Reklama
Reklama

Fedor Mikovič s Cenou Vojtecha Zamarovského

Počet zobrazení: 4169

Publikácia Ostrov slobodného slova od autorov Alena Grešová, Fedor Mikovič vyšla vo vydavateľstve Tranoscius s podtitulom  Banskobystrický rozhlas – august 1968 v tradíciách Slobodného slovenského vysielača – august 1944. Venuje sa dlhej pohnutej, niekedy až pochmúrnej histórii  Čs. rozhlasu na Slovensku, najmä pracovisku Rádia Regina. Laureátom národných cien V. Zamarovského za rok 2015 sa stali Zora Dvořáková (Česko) a Fedor Mikovič (Slovensko). Slávnostné odovzdávanie národnej ceny za literatúru faktu Vojtecha Zamarovského 6. októbra 2015 sa uskutočnilo pod záštitou primátora mesta Ing. Jána Blcháča, PhD., v Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši.

cena_v._zamarovskeho_uvod.jpg






Spisovateľ, novinár Fedor Mikovič si pri tejto príležitosti spomenul na slová Vojtecha Zamarovského, ktorý mal obľúbenú sentenciu. „Platí v plnom rozsahu, aj pre žurnalistiku – K hlbinám literatúry faktu sa zostupuje cez hory kníh.“

Prečo odovzdali ceny v centre Liptova? Jozef Leikert, predsedu Klubu spisovateľov literatúry faktu na Slovensku: „Z tohto mesta pochádza Samuel Fischer, známy nemecký vydavateľ, ktorý vydával knihy nositeľom Nobelovej ceny za literatúru Thomasovi Mannovi, Hermanovi Hessemu, Gerhartovi Hauptmannovi i ďalším, už klasikom nemeckej literatúry. Vydavateľstvo S. Fischer Verlag pôsobí na nemeckom knižnom trhu dodnes. V meste sa narodil aj Vladimír Krivoš, stenograf a spisovateľ, ktorý ovládal štyridsať jazykov a bol radcom ruského cára Mikuláša II. Na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši dlhé roky pôsobil Jaroslav Žák, ktorý svoje zážitky a postrehy zo stredoškolského prostredia spracoval literárne a jeho knihy sa stali námetom pre nezabudnuteľné české komédie Škola základ života a Cesta do hlubin študákovy duše. V meste pôsobili viacerí vzdelanci, napríklad Gašpar Fejérpataky-Belopotocký či Michal Miroslav Hodža. Stretávali sa tu hlavní aktéri slovenského národného obrodenia Ľudovít Štúr, Samo Chalupka, Janko Kráľ a ďalší.“

„Interkultúrnym je Liptovský Mikuláš. Základy nekonečnej klenby času spočívajú v našom meste v najstarších dobách ľudskej histórie a civilizácie. Uprostred Liptovskej kotliny, na pravom brehu Váhu, sa oddávna sústreďoval život našich predkov,“ povedal pri tejto príležitosti primátor mesta Ján Blcháč.

ostrov_slobodneho_slova.jpgnajmilsia_gratulantka-vnucka_alicka._foto_alena_gresova.jpg





Najmilšia gratulantka – vnučka Alicka.


F. Mikovič, ako je známe, bol pri tom, keď v auguste 1968 sa aj banskobystrický rozhlas zapísal zlatými písmenami do histórie žurnalistiky. Zásluhou Československého rozhlasu občania morálne zvíťazili nad polmiliónovou okupačnou armádou. V knihe sú unikátne, autentické a historicky cenné fotografie najmä od Karola Demutha.

Obaja autori, spolu s A. Grešovou prevzali vlani za publikáciu Medzinárodnú cenu Egona Ervína Kischa. „Pre rozhlasové vysielanie platí latinské: Verba volant, scripta manet – slová odlietajú, napísané zostáva. Aj pre večnú pravdivosť tohto latinského príslovia sme si dovolili vydavateľstvu Tranoscius ponúknuť tému, ktorá pripomína minulosť rozhlasového vysielania na Slovensku a v Česko-Slovensku, jeho vývoj, historický zástoj a podiel na kultúrnom i duchovnom povznesení slovenského národa,“ pripomenul F. Mikovič, ktorý potvrdil, že výraz Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica nebol v roku 1968 oficiálny. „Síce nejestvoval ako inštitúcia, ale de facto existoval ako živá, v tých historických dňoch aktuálna paralela so Slobodným slovenským vysielačom Banská Bystrica v roku 1944. Tento historický názov sa mu ušiel hneď v druhý deň okupácie, asi o jedenástej hodine predpoludním 22. augusta 1968, keď do vysielacieho štúdia vtedajšieho Československého rozhlasu v Banskej Bystrici prišla redaktorka Ota Plávková a oznámila, že ,bratislavskí kolegovia sa pred chvíľou prihlásili do vysielania ako Slobodný vysielač Československého rozhlasu na Slovensku. My by sme sa teda mali hlásiť ako Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica‘.“

Slavomíra Očenášová-Štrbová, laudátorka  F. Mikoviča:  „Už ako vysokoškolák dával o sebe vedieť vo vysokoškolskom časopise v tvorivom kvartete s konškolákmi – Ladislavom Ballekom, Ľudovítom Petránskym a Štefanom Balákom. S prvým z nich bol neskoršie v Československom rozhlase spoluzakladateľom relácie Rádiovíkend, zameranej na cestovný ruch u nás i vo svete, na kultúrne aktivity, folklór, národopis, krásy slovenskej krajiny, prírodné vzácnosti a klenoty našej národnej minulosti. Fedor Mikovič sa tešil mimoriadnej pozornosti a záujmu poslucháčskej obce, kvalitu jeho novinárskej práce si všimli aj odborníci, keď získal cenu kritiky za prípravu relácie Rádiovíkend a cenu Slovenského literárneho fondu za rozhlasový cyklus V pamäti národa.“

cena_v.z.-sprava_f._mikovic-m._gavenda-a.hykisch-lubos._foto_alena_gresova.jpgSprava Fedor Mikovič, Marián Gavenda, Anton Hykisch, Ľuboš Jurík.

Nie každému sa podarí skĺbiť práca s darom, vskutku naplnením života. Mikovič rozšíril rozhlasovú tvorbu o publicistiku, plnú farieb a vôní, obrazov, ktoré charakterizujú skôr obraz, teda prácu so zvukom a televíznym záznamom. Svedčia o tom ocenenia za umelecko-dokumentárne pásma Ovce, moje ovce, máte liate zvonce, o práci a živote slovenských salašníkov alebo Boli pri tom... s priamymi aktérmi Slobodného slovenského vysielača 1944. Stal sa prvým autorom mimobratislavského rozhlasového centra, ktorého ocenili za pásmo Živicou vonia chlieb, v ktorom vykreslil život lesníkov a drevorubačov pod Kráľovou hoľou.

Po spoločenských zmenách v roku 1989 posunula Mikoviča dôvera spolupracovníkov v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu v tajných voľbách na post riaditeľa. Známy rozhlasák, publicista Ľubomír Motyčka povedal v tejto súvislosti : „Ani som nepostrehol, že sedí v riaditeľskom kresle. Zostal taký, aký bol.“

Počas 38 rokov pôsobenia v Slovenskom rozhlase pripravil a moderoval takmer dvetisíc relácií, okolo päťsto umelecko-dokumentárnych pásiem, literárnych kompozícií a fíčrov. „S mikrofónom v ruke vyspovedal mnohých popredných slovenských hercov, spevákov, muzikantov, spisovateľov a básnikov, výtvarných umelcov. Diapazón tvorivých smerovaní Fedora Mikoviča je vskutku pozoruhodný. Dokazuje to aj vzťah k folklóru a ľudovému umeniu, ktorý dokumentoval svojimi scenáristickými a konferencierskymi vystúpeniami na folklórnych festivaloch, ako aj publikáciou Ďatelinka – legendárna muzika spod Poľany,“ dodala S. Očenášová-Štrbová.

Foto: ALENA GREŠOVÁ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama