Extrémizmus, extrémizmus, kde ťa ľudia berú?

Ako človek, ktorý pracuje so slovom, nerozumiem titulku pod menami televíznych debatérov: odborník na extrémizmus. Z úst im nepadne ani zmienka o vodáckych, lyžiarskych či módnych extrémistoch, extrémistických kapelách, ba ani o ľuďoch, ktorí idú z extrému do extrému, a už vôbec nie o extrémnom počasí, zato nás pravidelne a vehementne varujú pred silnejúcim vplyvom extrémizmu. Akého extrémizmu? Extrémizmus totiž neoznačuje obsah – napokon aj preto rozlišujeme pravicový a ľavicový extrémizmus –, ale podľa slovníkov hodnotu, stupeň či spôsob presadzovania názorov, nálad, chúťok...

Ak odborníci na extrémizmus majú na mysli extrémizmus v podaní spochybňovačov holocaustu či šíriteľov protirómskeho a protimigračného smogu, tak stačí slovko extrémizmus nahradiť extravaganciou, výstrednosťou alebo krajnosťou, a zoskupení, ktoré sa vyžívajú v krajných riešeniach, by sa našlo viac. V parlamente i na námestiach. A zviditeľňujú sa aj osobitými pozvánkami do diskusie o problémoch: „Alebo bude po našom, alebo zodpovedným nedáme dýchať! A beda im, ak nás do piatich minút neprijmú!“ Ale o takých a podobných výkrikoch a transparentoch odborníci na extrémizmus mlčia. Možno preto, aby sa nemuseli moriť s vysvetľovaním rozdielu medzi nebezpečnou krajnosťou a – chvályhodnou občianskou neústupnosťou, nekompromisnosťou či odvahou dotiahnuť spor do vytýčeného cieľa.

Za každú cenu!   

Vyhrotené súboje – kto z koho! – sú zaujímavejšie aj pre médiá, preto sa ochotne podujali na úlohu poslíčkov medzi nepriateľmi s odkazmi v duchu: „Navrhuje to alebo žiada opozícia? Neprichádza do úvahy!“ „Navrhuje to alebo žiada vládna koalícia? Neprichádza do úvahy!“ Nečudo, že priazeň médií využívajú aj jednotlivci. Pracovník súkromnej banky a asistent poslanca NR SR v rámci politického boja nazrie do účtu politického protivníka a vykričí čísla, a potom sa čuduje, čo mu to sudkyňa vyčíta. A namiesto toho, aby sa pred mikrofónmi a kamerami ospravedlnil verejnosti za porušenie profesijnej etiky a férovosti politickej súťaže, vyhráža sa medzinárodným súdom v Luxemburgu!

Odborníkov na extrémizmus tento „nehnedý“, ale bujnejúci extrémizmus zrejme nezaujíma. Ak im naozaj ide len o extrémizmus vo vysokých topánkach, bomberoch a s vyholenou lebkou, tak by nám mali konečne povedať, ktorým extrémistom v bratislavskom zastupiteľstve prekážal Most SNP, a to až tak, že ho na niekoľko rokov degradovali na Nový most. (Pán prezident by asi otváral oči, s kým ďalším si nemá podať ruku.) Ako pamätník im pomôžem zúžiť počet možných strán: o kotlebovcoch sme v tom čase ešte nechyrovali. Ale neviem a  nechápem, prečo verejnoprávna televízia (5. 10. 2018) zaradila šotík, áno, šotík o oslavách 74. výročia dukliansko-karpatskej operácie takmer na koniec hlavných správ. Otcovia, manželia, synovia či bratia, ktorí padli v boji proti fašizmu, si zaslúžili dôstojnejšie miesto, nie? Hádam aspoň pred reportážou o požiari smetiska v Hnúšti. Že Dukla mala byť prvá správička a dokonca aj pred tou naškrobenou o medzinárodnej konferencii v rámci GLOBSEC-u vo Vysokých Tatrách, to si radšej len pomyslím. Aby sa mi neušla nálepka: divácky extrémista, ktorý nevidí a nechce vidieť naše štátne priority!

Ak poradie príspevkov spôsobila len negramotnosť redaktorov RTVdvojbodka, bohvieaká úľava to nie je...