Európska únia, Slovensko a budúcnosť
utorok 04. február 2014Panelovú diskusiu „Európska únia, Slovensko a budúcnosť“ v rámci konferencie Slovensko z pohľadu futurológie pripravila Futurologická spoločnosť na Slovensku v spolupráci s Inštitútom ASA a Klubom Nového slova. Panelisti: PhDr. Ľuboš Blaha, PhD. a MSc. Michal Polák, PhD. Podujatie, ktoré sa konalo 3. februára 2014 moderoval doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc. Záznam pripravil Mgr. art. Julián Bosák.
Reagujte na článok
Komentáre
zaoberat sa smerovanim Europskej Unie je pravdaze mozne vsade, nielen v takom Nemecku, alebo vo Francuzsku, ale preco nie, aj na Slovensku. panelova diskusia nebola taka najhorsia, zvlast vystupenie suverenneho Lubosa Blahu - podotykam, ze bez papierov a bez zavahania. zvlast ocenujem eleganciu, s akou hovoril o moznom nastupe globalneho lightfasizmu. strana SMER asi dobre vie, preco ho dali odlezat na 76. miesto kandidatky, pravdepodobne nechceli, aby im do toho nejako prilis pozeral...
s nacrtnutymi scenarmi dalsieho mozneho vyvoja sa da suhlasit s dovetkom, ze reci sa sice recuju, ale nadnarodne zaujmy rozhoduju. tie buduce rozhodnutia budu mat pravdepodobne negativne dopady na Slovensko, nech sa uz presadi ktorakolvek varianta - a o tom by mala byt dalsia, ovela dolezitejsia diskusia - ako sa tomu da branit, ci Orbanova cesta, alebo priklon k Vychodu, alebo zobudit sitnianskych rytierov....
Pán Hohoš, Vy ste skutočne dobrý. Veľmi prekáža dátum 3. februára 2012 hore, to ste tak vtedy trafili Ukrajinu, alebo bola to isté čo je dnes. Ukazuje sa rozdiel mladí a starí, napríklad o Manifeste. Pán Blaha by nevydržal s Marxom minutu, pohrebná reč Engelsa nad hrobom Marxa na iné poukazuje: pán Blaha je preč od Marxa, ale sebavedome spokojný so sebou, že tam je. Marx napísal aj iný program neskôr, nepoužil Manifest. Engels ako už 1. marxista po smrti Marxa, písal o tomto probléme. Ale iné je podstatné o našom prístupe, Engels Dialektika prírody, sa nučil všetko o vede a použití vedy vo výrobe a o tom písal. Robí sa tak? Engels Duhring, jednoznačne sám so súhasom Marxa videl, že produktivita práce, stupeň výroby, spôsob výroby /všetky tri výrazy súhlasia / nedospel do štádia socializmu, komunizmu /oba výrazy sú jedného významu/ , a preto politika sociálnej demokracie musí konať opravu kapitalistického spôsobu výroby. A následne Leninova elektrifikácia, čo je stupeň výroby už neopísaný Marxa a ani Engelsom, dokonca aj táto produktivta práce bola podľa Lenina iba štátny kapitalizmus a nielen preto, že Cárske Rusko bolo 100 rokov za výrobne vyspelým svetom. Teda strojná veľkovýroba, použitie vedy vo výrobe v stupne elktrifikácia, ani tá Leninovi neukázala možnosť ekonomického socializmu a dal ekomiku NEP štátny kapitizmus. A NEP to je politika, teda politický socializmus, a ten sme mali do roku 1989 a nebolo vnútornej sily v socializme tento stav zmeniť a dokanca nbolo síl ani sa vrátiť k východisku NEPu. Lenže dnes máme pamäť stroja! Teda dnešný svet neurčuje reštaurácia kapitalizmu, ale softvér, on zmenil ekomincké podmienky nášho života oproti minulosti. Aby som končil Marxom, dosť napísal o dobe rešturácie feudalizmu a aj o porážke rešturácie republikou. Tako podobne nás to melie. Pán Hohoš, ja sa od Vás neučím, pre mňa ste poučenie a neviem čí je to viacej od učenia, ale určite je to viacej od biflovania. A to práve vidno na mladých, biflovať, to sa vedia.