Ešte raz na tému Gorbačov

Počet zobrazení: 4699

Hovorí sa, že História je stará dáma a ako taká si dosť často aj zdriemne. Vtedy nastáva príležitosť pre tých, čo jej začnú prehadzovať figúry na jej šachovnici podľa vlastných predstáv. Tých, čo boli svojho času na výslní, presúvajú do prítmia alebo zabudnutia, a naopak. Tak dajako to je aj s Michailom Gorbačovom. Už iba občas si na neho niekto spomenie v dobrom a málokto mu verejne prizná, že bol človekom, ktorý pohol svetom. Ak by Milan Syruček nenapísal o ňom knihu a Gabriela Rothmayerová sa o nej nezmienila v LT a v Slove, možno by nevzniklo ani toto zamyslenie. Čitateľov by však predsa len mohlo zaujímať, že Gorbačov bol nielen politikom, ale aj normálnym človekom z mäsa a kostí, tak ako sa o ňom rozpísal iný spisovateľ a žurnalista v týchto dňoch vo svojej viac ako 700-stranovej knihe Život Gorbačova. Napísal ju Nikolaj Andrejev, vyšla v Rusku a je o ňu záujem. Niektoré ruské médiá už zverejnili z nej celé pasáže, takže, ak si kliknite napríklad na Komsomolskú pravdu, tie najzaujímavejšie si môžete prečítať. Nie sú iba o politike, ale aj o súkromnom živote najmocnejších ľudí tých čias.

zivot_gorbacova.jpgKeď sa novinári spýtali Gorbačova, o čom sa rozpráva so svojou manželkou Raisou po príchode domov z Kremľa, odpovedal, že o všetkom, čo sa deje doma i v zahraničí. Raisa bola totiž vždy na všetkých jeho cestách po vlasti i v cudzine, čo bolo dosť revolučné. Povrávalo sa, že to ona vlastne riadila krajinu a zasahovala aj do medzinárodnej politiky. Ak si spomenieme na všetkých sovietskych a ruských hodnostárov, uvedomíme si, že od čias Stalina vlastne títo ľudia akoby ani nemali manželky, akoby ony neexistovali. Čo vieme o manželkách Brežneva, Andropova, Červonenka, Suslova, Kosigyna, Gromyka... kde sme ich videli sprevádzať svojich mužov? Za všetky to povedala Jeľcinova žena... „Ja viem, kde je moje miesto, mám svoju rodinu a manžela nech sprevádzajú jeho premiéri, ministri, guvernéri a poradcovia. Sú múdrejší odo mňa, musela by som pri nich iba driemať.“ S Raisou to bolo inak, ona sa vraj miešala do všetkého a ak sa jej niečo znepáčilo, dvihla telefón a vynadala každému v okolí Gorbačova, či už to bol minister alebo vysoký stranícky funkcionár. Poťahovala za nitky vraj aj svojho Michaila. Mala čosi spoločné so súčasnou kandidátkou na prezidenta Spojených štátov Hillary Clintonovou. Všimli si to viacerí žurnalisti a spomína to vo svojej knihe aj Nikolaj Andrejev. Stačilo, aby niektorá z nich pri verejných vystúpeniach svojho manžela dvihla trocha obrvy a on pochopil, že nie je spokojná. Najmocnejší muži sveta vtedy zmenili svoju rétoriku, začali sa krotiť. (U Bila Clintona to bolo logické, všetci vieme prečo pred Hillary vtedy sekal a aj teraz seká dobrotu.) Z množstva podobných svedectiev vyplýva, že ich manželky zasahovali do politiky, že svojimi názormi ovplyvňovali manželov v ich rozhodnutiach. Raisa pravidelne vystupovala v televízii a v médiách, Hillary sa nikdy neprestala o politiku zaujímať a je v nej až doteraz.

raisa_gorbacovova_1_3.jpgPomník Raisy M. Gorbačovovej na Novodevičom cintoríne v Moskve. Foto: Emil Polák

V týchto dňoch sme si pripomenuli o. i. 30 rokov od stretnutia Gorbačova s Reaganom v Reykjavíku, kde rozhodovali o znížení jadrových a konvenčných zbraní. Celý svet im tlieskal a tešil sa z toho, že sa už konečne prestane rinčať zbraňami. Nestalo sa tak, sme na tom horšie, ako tomu bolo pri ich „posedení pri kozube“ v útulnom drevenom domčeku na brehu Atlantiku. Čo robili v tom čase ich manželky, neviem, no autor knihy spomína, že Nancy si s Raisou akosi nesadli. Spomínala to aj Reaganova manželka asi takto: „Pri prehliadke Bieleho domu, keď som ju pozvala na návštevu, som sa ani nedostala k slovu. Stále hovorila a hovorila o všetkom, o nábytku, posteliach alebo obrazoch, predviedla sa ako turistický sprievodca. A to som si s ňou chcela pohovoriť o manželoch, deťoch, no dostalo sa mi školenie o prednostiach komunistického systému v Sovietskom zväze.“ Raisa ju zasa ohodnotila ako ženu, ktorá nespĺňa intelektuálne požiadavky na prvú dámu a ktorá sa aj nevkusne oblieka.

Čo však nevieme, Raisa Maximovna venovala veľa času a energie deťom postihnutým rakovinou. Veľa ľudí tvrdí, že aj ona na ňu ochorela pri návšteve Černobyľa. Nech tomu bolo už akokoľvek, ku koncu života si veľa vytrpela. Autor knihy dal priestor na svojich stránkach aj Gorbačovovi, ktorý na toto obdobie spomínal ako na najťažšie vo svojom živote. „Celé noci sme nespávali, každých desať minút som ju musel prevracať z boka na bok. Vieš, Michail, povedala mi, ja musím zomrieť, aby si ma ľudia obľúbili.“ Nečudujme sa tomu, že práve toto obdobie ubralo Gorbačovovi najviac síl a energie. Ochabol a už nebol z neho ten človek, ktorého sme poznali na začiatku glasnosti a perestrojky.

Politika je zvláštna činnosť, ktorá priťahuje mužov aj ženy. Veľakrát si vyžaduje aj ťažké rozhodnutia, pri ktorých sa politik nezaobíde bez podpory svojich najbližších. Možno sa raz dozvieme aj to, kto podporoval a možno aj našeptával svoje vlastné predstavy o rozhodnutiach napríklad Margaret Thatcherovej, Madeleine Albrightovej, Hillary Clintonovej, Angele Merkelovej či Júlii Tymošenkovej, keď sa vrátili domov z práce. Neverím tomu, že v kruhu ich najbližších sa nepolitizovalo. Možno práve bez takejto podpory by neboli takými, ako ich poznáme.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984