Ešte k otázke Akú ľavicovú stranu potrebujeme...

Počet zobrazení: 4551

Ak sledujeme politiku európskych ľavicových prevažne sociálnodemokratických strán na medzinárodnej a domácej politickej scéne, nemôžeme prehliadnuť ich schizofrenické správanie. Zatiaľ čo vo vnútornej politike pod tlakom svojich voličov plnia hlavné body svojho volebného programu, v zahraničnej politike sa podriaďujú silnejším koaličným partnerom. Často je to v záujme falošnej solidarity v rozpore s vlastnou ideológiou a volebným programom. Na tomto žalostnom stave majú podiel čelní predstavitelia štátov v orgánoch EÚ, OSN a NATO, medzi ktorými nájdeme aj predstaviteľov vládnych sociálnodemokratických strán. Sú prípady, keď sa v týchto orgánoch odhlasujú rezolúcie aj priamo porušujúce základné charty týchto organizácii (napr. posledné bombardovanie Sýrie). Často sa to stáva pod obrovským tlakom silných partnerov, ale aj v dôsledku nekompetentnosti, oportunizmu, servilnosti a korupcie zástupcov národných štátov.  

smer-sd.jpgPosledný snem Smeru-SD prijal rad uznesení, ktoré, dúfam, prispejú k lepšej práci s voličmi. Treba si uvedomiť, že sebalepší sociálny program nie je jediné kritérium obľúbenosti strany. Voliči veľmi intenzívne vnímajú nespravodlivosti a hrozby, ktoré sa dejú vo svete a dotýkajú sa aj Slovenska a jeho vládnej strany.

Vo svojom minulom článku Trampoty jednej ľavicovej strany som nadhodil otázku, či strana Smer-SD je schopná sebareflexie a či nájde východisko zo súčasnej spoločenskej krízy. Ak nie, zrejme vznikne spoločenská objednávka po „autentickej“ ľavicovej strane. Vyslovil som názor, že Robert Fico je zdatný politik, ale mal by naslúchať aj svojim kritikom z ľavej strany politického spektra. Pojem „autentická“ som použil bez prívlastkov alebo definície, čím som oprávnene vyprovokoval ďalšiu diskusiu na danú tému. Pán Vasil Lipitsky v článku Akou ma byť ľavicová strana? sa podujal charakterizovať ľavicovosť politických strán aj v historickom kontexte a uľahčil tak moju úlohu. Napriek tomu si dovolím pridať ešte niekoľko poznámok:

  1. Vo svete existuje viacero ľavicových strán, ktorých agenda reflektuje spoločensko-ekonomické záujmy určitej spoločenskej triedy či vrstvy. Aj strana Smer vznikla ako takáto strana, po určitej dobe si však pridala prívlastok „sociálna demokracia“, čím sa vyčlenila z radu iných ľavicových strán. Stalo sa to pohltením menších sociálnodemokratických strán. Predpokladám, že táto zmena nebola samoúčelná a mala znamenať dôraznejšiu orientáciu na sociálno-ekonomické požiadavky pracujúcich.
  2. Stále platí, že sociálno-demokratické strany historicky vychádzajú z marxizmu. Marxistické poňatie dejín objektívne odráža vývoj triednej spoločnosti od kapitalizmu k socializmu, je teda vedeckou disciplínou a nepodlieha želaniu či neželaniu žiadneho spoločenského subjektu. Experiment ruských komunistov vo VOSR bol predčasný, nevychádzal z nutných podmienok spoločenského vývoja a následne spôsobil v radoch socialistov rozčarovanie, zmätok a pre občanov ZSSR a ďalších štátov veľké utrpenie.
  3. Niektoré socialistické aj komunistické strany mimo Ruska, ktoré sa vyhli tomuto experimentu, zostali viac-menej verné pôvodnému marxistickému odkazu, s väčším či menším úspechom uplatňovali politiku reforiem alebo aj kolaborovali s pravicovými stranami. Podobný osud postihol aj niektoré ľavicové a sociálnodemokratické strany štátov tzv. Východného bloku po roku 1989.
  4. Zlyhanie týchto strán vzhľadom na ich pôvodné poslanie a ich oportunizmus v domácej aj v medzinárodnej politike je dnes jednou z hlavných príčin vzniku extrémistických strán, ktoré odlákavajú voličov štandardných ľavicových strán radikálnymi heslami a populizmom. Svedčí o tom súčasný stav európskych socialistov temer vo všetkých krajinách. V našich podmienkach mnohí ľavicoví voliči volia Smer-SD iba ako menšie zlo, čo musí byť pre túto stranu dehonestujúce.
  5. Ešte žalostnejšou je servilnosť väčšiny európskych sociálnodemokratických strán v zahraničnej politike. Ako vládne strany schvaľujú a podporujú ozbrojené prepadávanie cudzích krajín bez mandátu OSN a konajú v rozpore s medzinárodným právom, úplne v zhode s najagresívnejšími krajinami.
  6. Tieto skutočnosti nás nútia hľadať príčiny odklonu týchto strán od ich pôvodného poslania a ideologického základu. Triedy a triedny boj predsa existujú tak isto ako pred sto rokmi, ba dokonca v dôsledku globalizácie nadobúdajú medzinárodný charakter. Strana nemôže presadzovať vo vnútornej politike svoj ľavicový program a v zahraničí sa podieľať na nezákonnom prepadávaní a destabilizácii suverénnych krajín. Doma odsudzovať nezmyselné sankcie voči Rusku a v Bruseli hlasovať za ich predĺženie.

Vo svojom príspevku som sa snažil z pohľadu ľavicového voliča charakterizovať ľavicové a sociálnodemokratické strany na základe ich praktickej politiky v súdobých podmienkach. Vyplynulo z neho, čo nám na týchto stranách najviac prekáža, čo im neslúži ku cti a čo svedčí o tom, že si plne neuvedomujú svoje historické poslanie.

Kto iný ako socialisti by mal ovládať zákonitosti spoločenského vývoja, kto iný ako socialisti by sa mal postaviť proti agresívnym vojnám, terorizmu, vykorisťovaniu a útlaku všetkého druhu? Kto iný by mal usilovať o sociálny štát o právo na prácu, o odluku cirkví od štátu, o rovnoprávnosť rasovú, národnú a pohlavnú, o jednotu rečí a skutkov atď. ?

Odpoveď na otázku, aká by mala byť „autentická ľavicová politická strana“ nechám na váženého čitateľa. Koniec koncov prívlastok nie je dôležitý. Kritériá sme nepriamo uviedli: Vieme, ktoré strany „autentické“ nie sú. Vieme súčasne aj to, že také strany nie sú ani marxistické.

Autor je prof. Ing. Jozef Lauró, CSc.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984