Reklama
Reklama

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača
IV. časť

Počet zobrazení: 1403

Prinášame štvrtú časť encyklopédie, ktorej autorom je Ján Bábik. Väčšina pracovníkov Slobodného slovenského vysielača po opustení Banskej Bystrice vybudovala tábor pod Jelenskou skalou nad Richtárovou. Tam vydávali neskôr povstalecký časopis Mor ho!

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača 1. časť 
Obsahuje úvod a encyklopedické heslá: Andrašovan, Tibor; Bagar, Andrej; Balaďa, Ján.

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača II. časť
Heslá: Boor, Ján; Brucháč, Dušan; Bulla Eduard; Cikker, Ján.

Encyklopédia pracovníkov Slobodného slovenského vysielača III. časť
Heslá: Dillnberger, Karol; Dlouhý, Karol; Dudáš, Milan; Ďurička, Ivan.


partizanske-vianoce-1944_2.jpg
Pri hrobe partizána Juraja Taussiga v Richtárovej nad domom Haľamovcov. Zľava: neznámy, Ctibor Kováč, Ján Lukášik, Ján Mikuš. Foto: rozhlasaci.sk
 

          + + +

GULDÁN, Augustín – zvukový majster (26. 1. 1913 Bratislava – 12. 7. 1977 Bratislava).

Syn   GULDAN, Peter – redaktor, moderátor, textár (1946).

Študoval na majstrovskej škole strojníckej pri Strednej priemyselnej škole strojníckej v Bratislave (1933).

Najprv pracoval v Dynamitke (1933 – 1935).

V Československom, resp. Slovenskom rozhlase v Bratislave ako zvukový majster pracoval v rokoch 1936 – 1965, v roku 1944 počas Slovenského národného povstania bol pracovníkom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici a v roku 1945 Vysielača Slovenskej národnej rady v Košiciach.

Podieľal sa na nahrávaní slovesno-umeleckých relácií, novátorským prístupom k spracovaniu zvukového záznamu mal významný podiel na vtedajšiu dobu vysokú kvalitu nahrávok rozhlasových hier, dramatizácií a úprav divadelných hier.

Z jeho tvorby:

Martin Kukučín: Koniec a začiatok (1955), Ján Čajak: Rodina Rovesných (1955), Ján Solovič: Prešporská predohra (1955), Jules Verne: Deti kapitána Granta (1955), Karel Čapek: Matka (1956), Jules Verne: Pätnásťročný kapitán (1956), Victor Hugo: Hernani (1957), Ľudo Zúbek: Doktor Jesenius (1957), Alexander Nikolajevič Ostrovskij: Vlci a ovce (1957), Karel Čapek: Rozprávka poštárska (1958),  Jean Anouilh: Cestujúci bez batožín (1958), Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Hráči (1958), Charles Dickens: Oliver Twist (1958), Fraňo Kráľ: Čenkovej deti (1958), Karel Čapek: Rozprávka tulácka (1959), Ján Dohňanský: Myjavský hudec (1960), Jean Baptiste Pocquelin Molière: Don Juan (1961),
 

         + + +

HADRABA, Ján – hudobný redaktor, operný spevák (17. 9. 1922 Banská Bystrica – 2. 2. 2000 Banská Bystrica).

Študoval na konzervatóriu v Bratislave u Arnolda Flögla, neskôr u Jana Konstantina v Prahe (absolvoval v roku 1946), potom súkromne u Rudolfa Vaška v Ostrave a u Anny Korínskej v Bratislave, neskôr na salzburských letných kurzoch u Lotty Schöneovej (1956 – 1958).

Počas Slovenského národného povstania v roku 1944 bol hudobný redaktor Slobodného slovenského vysielača.

Po oslobodení pôsobil v operách v Ostrave, Prahe (1946 – 1951), potom bol sólista Opery Slovenského národného divadla  v Bratislave (1951 – 1966), vo Wittenbergu (1967 – 1968). Pôsobil aj v Opere Divadla Jozefa Gregora Tajovského (1968 – 1984), z toho 1968 – 1973 ako riaditeľ.

Ako dramatický bas vo vyše 2 500 predstaveniach stvárnil okolo 80 postáv slovenského, českého i svetového repertoáru. V roku 1960 bol prvým predstaviteľom Svätopluka v rovnomennej opere Eugena Suchoňa. Interpretoval ľudové piesne, účinkoval koncertne (so Slovenskou filharmóniou), úspešne hosťoval aj v zahraničí (v bývalej NDR, NSR, ZSSR, v Rumunsku, Rakúsku, Taliansku a Belgicku).

BIBLIOGRAFIA:

M. G.: Jubilant v plnej aktivite. Operný spevák Ján Hadraba šesťdesiatročný. Práca - roč. 37, č. 221 (17. 9. 1982), s. 6;

BÁRDIOVÁ, Marianna: Život žitý umeniu : K šesťdesiatinám Jána Hadrabu. Hudobný život - roč. 14, č. 19 (1982), s. 7; GLOCKOVÁ, Mária: Za Jánom Hadrabom (1922 – 2000). Hudobný život - roč. 32, č. 3 (2000), s. 4 – 5.
 

         + + +

a.-holly-vlastna-karikatura-pri-jeho-50.-narodeninach-rohac.jpeg
Anton Hollý, vlastná karikatúra uverejnená v Roháči k jeho päťdesiatinám.

HOLLÝ, Anton – hlásateľ, výtvarník (6. 11. 1915 Stupava, okr. Malacky – 3. 2. 1989 Bratislava).

Manželka HOLLÁ, Soňa, rod. HLAVAJOVÁ -- prekladateľka (1920 – 1995).

Študoval na Českom vysokom učení technickom a na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1933 – 1938).

Za Slovenského štátu bol suplujúcim profesorom kreslenia a maľovania na gymnáziu v Turčianskom Svätom Martine (1938 – 1939), za protifašistickú činnosť bol prepustený a krátko väznený v Ilave (1939). Pôsobil aj ako hlásateľ Slovenského rozhlasu v Bratislave (1940 – 1944), tiež bol pre ilegálnu činnosť prepustený (robil úmyselné prerieknutia, napr. namiesto „fínsko-nemecké bratstvo v zbrani“ prečítal „fínsko-nemecké barbarstvo v zbrani“). Počas Slovenského národného povstania bol zástupca vedúceho Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Z Donovalov prečítal poslednú výzvu generála Viesta v noci z 27. na 28. októbra, bolo to aj posledné vysielanie, ktoré odznelo v Slobodnom slovenskom vysielači: „Veliteľstvo Čs. armády oznamuje, že boj za slobodu Slovenska a Čs. republiky sa vedie ďalej a bude pokračovať až do víťazného konca. Pravidelné situačné správy nebudú viac vysielané.“ Po výzve zarecitoval hlásateľ Milan Dudáš báseň Sama Chalupku Mor ho!

Zážitky z Povstania a z väzenia zachytil na kresbách a v sérii grafických listov.

Po vojne pracoval v rozličných funkciách: vedúci odboru na Povereníctve informácií (1945 – 1951), tajomník Zväzu slovenských výtvarných umelcov (1951 – 1952), predseda správy družstva slovenských výtvarných umelcov Tvar (1953 – 1954), v slobodnom povolaní  (1954 – 1958), šéfredaktor satirického časopisu Roháč (1958 – 1970), v ktorom uverejnil mnohé karikatúry. Prispieval aj do Nového slova a Predvoja.

Autor prvého výtvarného návrhu typografického písma na Slovensku, viacerých návrhov na čs. poštové známky. Bol spoluautorom československého štátneho znaku (1960).

Preložil niekoľko kníh: Fridrich Engels: Podiel práce na poľudštení opice (1949), Karl Marx: Námezdná práca a kapitál (1951).

Vyznamenaný Radom SNP I. triedy (1945), laureát Štátnej ceny (1948), nositeľ vyznamenaní Za vynikajúcu prácu (1959), Za zásluhy o výstavbu (1968).

BIBLIOGRAFIA:

HOLLÝ, Anton: Slovo výtvarníkov o Slovenskom národnom povstaní. Výtvarný život - roč. 4, č. 5 (1959), s. 164-[167]

ZÁMOCKÁ, Hana: Svedectvo o antifašistickom odboji. /Hollý, Anton/. Bojovník - roč. 24, č. 33 (18. 8. 1979), s. 8

BERANOVÁ, Věra: Vyznanie Antona Hollého. Výtvarný život - roč. 23, č. 4 (1978), s. 37
 

         + + +

horvath_zvesti.jpgHORVÁTH, Július hlásateľ, redaktor, diplomat (2. 2. 1912 Banská Bystrica – 20. 10. 1970 Varna, Bulharsko).

Absolvoval námorno-odchodnú akadémiu v Dubrovníku a Bakare (1933), externe študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity J. E. Purkyně v Brne (1967).

Pôvodne kadet v poľsko-anglickej lodnej spoločnosti v Gdyni (1933) a v Československej plavbe dunajskej (1934 – 1936).

V Radiojournale, resp. Slovenskom a Československom rozhlase pracoval v rokoch 1937 – 1945 a 1962 – 1966. V prvom období bol hlásateľom rozhlasu v Košiciach, Prahe a Bratislave, v druhom období pracoval ako redaktor.

Počas Slovenského národného povstania pôsobil na spravodajskom odbore Predsedníctva SNR, spolu s Jánom Trachtom založil Zpravodajskú agentúru Slovenska. Po druhej svetovej vojne bol predsedom Splnomocnenej komisie pre správu rozhlasu na Slovensku (1945), zástupcom povereníka pre informácie (1945), potom pôsobil v diplomatických službách (1945 – 1948, Belehrad, Varšava). V rokoch 1948 – 1951 bol vedúcim tlačového odboru Povereníctva informácií a osvety a súčasne hlavným redaktorom časopisov Plánované hospodárstvo a Hospodárske otázky socializmu aj prorektorom Vysokej školy hospodárskej (1950 – 1952). V rokoch 1952 – 1954 bol nespravodlivo obvinený a väznený, v roku 1964 rehabilitovaný. Po prepustení z väzenia bol pracovníkom Novinárskeho študijného ústavu (1955 – 1961), potom pracoval v Československom rozhlase (1962 – 1966) a vo Výskumnom ústave oblastného plánovania v Bratislave (1967 – 1970).

V publicistickej tvorbe sa okrem ekonomickej problematiky venoval aj výtvarnej kritike, príspevky publikoval v časopisoch a novinách Predvoj, Pravda, Večerník a i.

Autor knihy Slovenské zvesti v boji proti fašizmu na obranu demokracie a republiky (1961).

BIBLIOGRAFIA:

HORVÁTH, Július: Zpravodajská agentúra Slovenska. Otázky novinárstva: sborník prác z dejín a teórie - roč. 2, č. 2 (1959), s. 41 – 46.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama