Ekonomická demokracia, nepodmienený základný príjem a sociálne práva (Mám faktickú... 10)

Počet zobrazení: 4895

Nárast extrémizmu, rozpredané Slovensko

Ďakujem pekne, pán minister Kažimír. Nadviažem na to, čo ste hovorili o nestabilite, a to je naozaj ten najväčší problém, súvisí s tým aj nárast extrémizmu, pravicového extrémizmu, a to je naozaj veľmi vážna otázka. Chudoba, kríza, nezamestnanosť plodí pravicový extrémizmus a nárast neonacistov. Vidíme to dnes v Grécku, kde dokonca v týchto dňoch zavraždili jedného ľavicového aktivistu, známeho hudobníka, volal sa Pavlos Fyssas. Je to strašná tragédia! Neonacisti zo Zlatého úsvitu vraždia ľudí! To sa netýka iba Grécka, to sa týka celej Európy. A ja dúfam, že aj naša vláda vyvinie tlak na Grécko, aby táto strana, fašistická strana bola zakázaná.

Ďakujem, pán minister Malatinský (reakcia na bilanciu privatizácií počas pravicových vlád – pozn. red.), je to horšie, než som si myslel. Naozaj, obrovský výpredaj, ktorý tu robila pravica. Pravica rozpredala celé Slovensko. Celé Slovensko. Rozpredala majetok, národný majetok, ktorý tu budovali generácie. Títo páni z pravice, opozície, ktorí nám dneska vyčítajú, že sa aspoň čiastočne, v rámci našich možností, snažíme tento majetok vrátiť späť celému Slovensku, občanom. O tom to je. Ľavica je o ľuďoch, pravica je o privatizéroch.

Jurkovičove družstvo, Kaníkov sociálny darwinizmus

Ďakujem, pán minister Richter, len stručné doplnenie. Keď sa bavíme o družstvách, na Slovensku tento pojem má konotácie na poľnohospodárstvo a bývalý režim. Na vysvetlenie: naopak, ide o výrobnú samosprávu, o ekonomickú demokraciu, aby vlastníkmi firmy boli zamestnanci, to znamená, družstvá aj vo výrobnej sfére, aj v bankách a tak ďalej. Nejde iba o poľnohospodárstvo, ako ste správne povedali. Takže výrobné družstvá alebo ekonomická demokracia, to je v Európe veľmi silné a veľmi dobre to pomáha ekonomike: vo Švédsku, v Taliansku, v Nemecku je to systém kodeterminácie, alebo príklad baskickej korporácie Mondragón, ktorý je veľmi slávny a veľmi úspešný. Aj na Slovensku táto tradícia je. Samuel Jurkovič, veľký slovenský vzdelanec, teraz je 140. výročie jeho úmrtia, v 19. storočí založil prvé družstvo na svete. To je veľká vec, na ktorú by sme mali byť hrdí a túto tradíciu znova obnoviť. Takže držím vám palce a verím, že sa nám to podarí.

Pán kolega Kaník, jedno vám treba uznať, ste mimoriadne konzistentný – v celej svojej politickej kariére sa správate ako sociálny netvor. A to, čo tu predvádzate, je toho krásnym dôkazom: tá arogancia, ten cynizmus, keď vy proste chcete odpierať ľuďom ich základné sociálne práva, právo na sociálny a dôstojný život. Zaslúžiť si život, to je vaša filozofia, ľudia si musia život zaslúžiť. Pokiaľ, dajme tomu, niekto sa nespráva podľa vašich predstáv, tak by mal byť nejakým spôsobom odstránený, eliminovaný. Tomu sa vo filozofii hovorí sociálny darvinizmus. Ja tomu hovorím trhový fašizmus. Pokiaľ sa človek nespráva podľa vašich predstáv a nezarába ako nejaký manažér v nejakej korporácii, tak si nezaslúži žiť, nezaslúži si žiadnu pozornosť od štátu ani od spoločnosti. A to je niečo tak zvrátené. Viete, selektovať ľudí, ktorí si zaslúžia a nezaslúžia našu pomoc, to tu už raz bolo. Prišiel s tým politik v roku 1933 v Nemecku. Nemusím pripomínať, kto to bol. A práve to je strašne nebezpečné, keď takýmto spôsobom sa snažíte selektovať toho, kto si čo zaslúži a nezaslúži... Čiže, pán kolega, prosím vás prestaňte kopať do tých najchudobnejších a radšej sa zamerajte na to, kde sú naozaj peniaze - u oligarchov, korporácií, špekulantov, ktorí neplatia dane. Tam sú peniaze, a nie u chudákov. Ďakujem.

Je tu naozaj vecný spor o tú nepodmienenosť. Ja som zástancom nepodmieneného základného príjmu, opakujem, som zástancom toho, aby tu tie dávky boli vydávané nepodmienene. A naozaj, možnože v tomto smere sa aj v rámci ľavice dokážeme rozlíšiť. A budem vždy aj v rámci našej strany bojovať za takéto dávky a tento druh sociálnej politiky. A dokonca by som povedal, že vy ako liberáli by ste tomu mali rozumieť, lebo nepodmienený základný príjem je myšlienka, ktorá je blízka aj mnohým nielen liberálnym ľavičiarom, ale aj neoliberálom, ako bol Friedman alebo ako bol Hayek. Myslím si, že keby sme sa bavili v tejto rovine, bolo by to celkom konštruktívne, no v tej rovine, ktorú ste predviedli vy, pán kolega Poliačik, to bolo tak strašne lacné a zbytočné, že až mi je to ľúto. 

Nemorálne odvolávanie ministerky zdravotníctva

Pán kolega Novotný, rád by som iba nadviazal na to, keď ste hovorili o zodpovednosti pani ministerky zdravotníctva za činnosť výborovej komisie. Viete, mne to pripomína historický príklad z čias inkvizície. Inkvizícia došla k mladému dievčaťu, ktoré bolo obvinené z čarodejníctva, zaťažilo ju kameňom a hodili ju do vody. Keď vyplávala, tak to bol jasný dôkaz, že začarovala vodu, a že je bosorka. Keď nevyplávala, utopila sa, logicky, tak to bolo vlastne len dokázané opäť to, že je správne, že ju potrestali. A mám pocit, že taká podobná inscenácia je aj tu dnes. To znamená: ak by ministerka zasiahla do výberovej komisie, tak by ste ju odvolávali preto, lebo zasiahla, lebo je to protizákonné. Ale keď nezasiahla a stalo sa toto, tak ju odvolávate, že nezasiahla. Čiže ona vlastne nemohla sa z tohto nijako dostať a zakaždým by bola odvolávaná. To je niečo také obludné a tak= inkvizičné, že, páni kolegovia, chápem to, že teda mnohí z vás ste reprezentantmi kresťanskej demokracie, ale mohli by ste niektoré praktiky z minulosti stredovekej cirkvi menej prezentovať v tomto parlamente.

Viete, pán kolega Uhliarik, pokiaľ by tá dnešná diskusia smerovala k tomu, že sa budeme baviť o hodnotách, o tom, ako si vy predstavujete zdravotníctvo, ako si predstavuje ľavicová vláda zdravotníctvo, malo by to zmysel. Ale keď tu počúvam slová ako vražda, liter krvi, dokonca meno obete, to sú také strašné prešľapy, páni kolegovia z opozície. Naozaj je mi to ľúto. A, naozaj, keby sme sa bavili o hodnotách, že vy si predstavujete zdravotníctvo sprivatizované, že chcete mať zdravotníctvo ako kšeft, zdravie ako tovar, je to vaša neoliberálna, ale legitímna predstava o zdravotníctve. V poriadku. Chcete mať namiesto nemocníc pentliarice, namiesto lekární pentliarne a chcete zasahovať do práce komisií. To je všetko v poriadku. Je to vaša predstava. My chceme mať zdravie ako službu, ako verejnú službu a chceme, aby toto základné ľudské právo bolo zabezpečené každému človeku.
No a pán Uhliarik mal inú predstavu o zdravotníctve a najkrajšie to dokumentuje práve ten rozpor, ktorý tu za týmto celým cítim: zasahovať alebo nezasahovať do práce výberových komisií? Samozrejme, ministerka sa rozhodla správne, nezasahovala. Pentliarik-Uhliarik zasahoval vtedy, pamätáte sa na kauzu, to bola firma Pfizer, v ktorej predtým robil, mal tam brata zamestnaného a on si kategorizačnú komisiu obišiel, aby rozhodol v prospech firmy v prípade vakcíny Prevenar. Vtedy sme ho za to odvolávali. To je presne o tom. On zasahoval, my nezasahujeme. Ale, páni kolegovia, ak nás chcete poúčať o tom, aby sme zasahovali do práce nezávislých komisií, tak naozaj by ste sa mali skôr hanbiť.

Galkov škandalózny e-mail

Pán kolega Uhliarik, ja mám taký pocit, že tento váš príhovor bol iba prekrývaním toho, čo zaznelo predtým, a to je naozaj škandál. Pán poslanec Galko poslal omylom na ministerstvo zdravotníctva list, v ktorom píše, že "túto tlačovú správu", kde chce kritizovať túto kauzu, "dajme ju, až keď tento cirkus okolo SPP trocha ochabne, aby nezanikla", citujem pána Galka.
To je niečo tak cynické! Tak pokiaľ vám záleží na tejto kauze, tak ju dáte hneď. Ale pokiaľ to chcete len politicky využiť, zneužiť ako taký chrapúň, tak to spravíte týmto spôsobom. Pán kolega, to je niečo neskutočné!!! (Výkriky v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) A chcel by som povedať pánovi kolegovi Uhliarikovi, či sa mu páči tento spôsob, ktorý tu predvádza pán Galko, pretože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) ... pokiaľ ste ochotný sa podpísať pod túto špinavosť, ktorú spravil pán kolega Galko, tak si nehovorte viac kresťanský demokrat, lebo to je čisté chrapúnstvo. Vy zneužívate smrť človeka! Vy hovoríte o ľuďoch ako o prostriedkoch, nie ako cieľoch. To je základný argument každej morálky: keď človeka zneužijete ako prostriedok, ste nemorálne prasa!

Pán kolega Sulík, mne naozaj úprimne vadí, že vy tu parazitujete na ľudskej tragédii takýmto nehoráznym spôsobom. A o tom, že parazitujete a že to nie je úprimné, toho dôkazom je práve ten e-mail, o ktorom ste hovorili. Vy ste obhajovali pána Galka tým, že no stane sa človeku, že pošle svojmu politickému oponentovi e-mail so svojou stratégiou. No, ako stane sa to v podstate asi len strane SaS. Čím to asi je? Ale, okej, stalo sa. Ale, preboha, ten obsah toho mailu je škandalózny! Galko píše, že v kauze, v ktorej vy tu teraz hulákate po ministerke a robíte tu také emócie a tak bičujete atmosféru, v tejto kauze bolo možné počkať týždeň, dva, kým prefrčí kauza SPP. To bola taktika. Ale využívať politickú taktiku pri veciach, ktoré sú pre vás tak silne emocionálne, že tu robíte divadlo, tak to je naozaj nehorázne pokrytectvo, pán kolega Sulík. Čiže ten mail nijakým spôsobom nie je nevinný, nie je neškodný, on dokazuje, že ste pretaktizovali, že ste morálne zlyhali. A, pán kolega Galko, môžete sa mi, koľko chcete, vyhrážať fyzickým násilím, ja keď vidím morálne zlyhanie, tak ho pomenujem.

Bez štátu by boli zamestnanci otrokmi

Pani kolegyňa (Jurinová), naopak, ja som veľmi rád, že takýto návrh zákona je dnes prejednávaný (zákon o platnosti kolektívnych zmlúv v celom priemyselnom sektore – pozn. red.) a že príde posilnenie práv zamestnancov opäť celkom v súlade s hodnotami ľavice, ktorá legitímne vyhrala demokratické voľby. Viete, ono toto je naozaj hodnotový spor a ja vám to neberiem, že vy legitímnym spôsobom obhajujete záujmy podnikateľov, najmä tých väčších podnikateľov. To je typická pravica, v poriadku, ale sociálna demokracia, resp. ľavica je tu od toho, aby zabezpečovala a garantovala záujmy zamestnancov, aby hľadala rovnováhu medzi tým, že štrukturálne je proste v tej lepšej pozícii zamestnávateľ, podnikateľ, pretože on je v nadradenej pozícii. On môže kedykoľvek vyhodiť zamestnanca, on môže kedykoľvek nastavovať jeho životné pomery a preto je nevyhnutné, aby štát garantoval isté sociálne práva a aj záujmy tých zamestnancov, tých robotníkov, tých pracovníkov, tých ľudí, ktorí pracujú, ktorí majú takisto svoje práva. Ja neviem, prečo sa vy ako žena neustále snažíte obhajovať záujmy iba tých silnejších, iba tých podnikateľov a nie tých štrukturálne slabších, ktorí sú práve tí zamestnanci. Čiže ja veľmi vítam tento zákon a to nie je o tom, ako ste hovorili, že štát by nemal vstupovať do podnikania. Zabudnite na to. Demokratický štát by práve naopak mal vytvárať v každej sfére v demokratickej spoločnosti podmienky, aby ľudia mali napĺňané svoje práva. Preboha, však o tom je demokracia. Nemôžete vylúčiť demokraciu zo súkromnej sféry, to sa nedá, nemôžete tolerovať, že síce v politike budeme mať demokraciu, ale v podnikoch budeme mať otrokárčinu a pomaly diktatúru. Čiže je nevyhnutné, aby štát vyrovnával a vyvažoval to, že je oveľa silnejšie postavenie podnikateľov. (Výkriky v sále.) Páni kolegovia, samozrejme so mnou nesúhlasíte, ja to chápem, vy ste zástupcovia biznisu, ale verte tomu, že na západe, v západnej Európe je bežný model, kde tá rovnováha je oveľa silnejšie vyklonená smerom k záujmom zamestnancom...

Pán kolega Brocka, aby sme sa pochopili, to štrukturálne nastavenie na trhu je naozaj také, že vo zvýhodnenej pozícií je podnikateľ: ako zamestnávateľ má peniaze, má moc, má privilegované postavenie vo firme, ktorá je jeho a preto kedykoľvek môže vyhodiť toho zamestnanca. Predstavte si pána, povedzme, Haščáka, a pána Kováča, ktorý je zamestnanec. Pán Haščák má dosť peňazí, dosť vplyvu, dosť mocenského postavenia na to, aby mohol robiť čokoľvek a jediná sila, jediné vlastníctvo a jediná naozajstná moc, ktorú má zamestnanec Kováč, je v tom, že má nástroje, ktoré ponúka štát, kolektívne vyjednávanie a vďaka tomu môže vyjednať lepšie podmienky. Lebo viete, keby to bolo v nejakej hladovej doline, kde nie je práca, kde naozaj ten človek je chudobný a nevzdelaný, tak jemu ponúknete čokoľvek a on to musí zobrať. Jeho dostanete do otrockej pozície a on to musí zobrať, keby ho nechránilo kolektívne vyjednávanie, keby ho nechránili sociálne práva, keby ho nechránil štát. Chápete tú jeho situáciu ako kresťan? Viete, on môže dostať „ponuku, ktorá sa nedá odmietnuť“, poznáte to z Krstného otca, Don Corleone... Don Brocka...

Pán kolega Hlina, ja nemám rád cholerikov, takže ja s vami veľmi nerád diskutujem a robím to výnimočne, ale je pravdou, že som veľmi rád, že práve vy reprezentujete slovenskú pravicu a záujmy biznisu, pretože strápňujete tým pádom celú pravicu, keď sa dokážete vyjadriť k všetkému, od jadrových ponoriek až po geodéziu ako taký chrobák Truhlík. Viete, ja som naozaj rád, že pravica má takéhoto mudrlanta medzi sebou, lebo to len ukazuje na to, aká je strašne plytká a nevzdelaná... Kolektívne vyjednávanie a minimálne štandardy sociálnych práv, to je naozaj nosná téma sociálnej demokracie, to je asi jediné, s čím s vami môžem súhlasiť. Existujú dva modely. Obidva sú legitímne. Jeden model je práve model sociálno-trhového kapitalizmu alebo sociálnej ekonomiky, ktorý je zaužívaný v západnej Európe, chce ho mať aj Európska únia. Práve preto podporuje aj kolektívne vyjednávanie. Spomeniem rok 1985, kedy dokonca kolektívne vyjednávanie bolo vyjednané aj na európskej úrovni. Napriek tomu, vy sa snažíte presadzovať ten druhý model. Tomu sa hovorí neoliberálny kapitalizmus a tento model podporujú v západnom svete väčšinou neokonzervatívne a neoliberálne strany, ale nie kresťanskí demokrati. Kresťanskí demokrati podporujú v západnej Európe práve ten sociálny model. To je paradox pre Slovensko. Na Slovensku podporuje neoliberalizmus kresťanská demokracia a Hlina. To je „úžasné“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984