Economist zaradil mesto k skokanom v kvalite života
Politika je simultánka, hrá sa na mnohých šachovniciach. Má komunálna politika iné pravidlá ako tá „vysoká“?
– Rovnaké sú v tom, že v oboch sa politik musí, ak si chce zachovať potrebnú mieru dôveryhodnosti, riadiť akýmsi pevným vnútorným kompasom, zásadami, z ktorých „neuhne“ ani pri ťažkých rozhodovaniach. A tých je, môžeš mi veriť, viac než dosť, pretože mnohé veci, ktoré sa zvonku javia ako takpovediac čierno-biele, sú v skutočnosti často komplikované a hľadať najlepšie z možných riešení nie je vôbec jednoduché. Hovorím o tom už na úvod, lebo ako primátor som zdedil množstvo najmä právne veľmi komplikovaných, často pre mesto nevýhodne nastavených situácií. Hovorím o Hlavnej stanici, o PKO, o rôznych zle nastavených zmluvách, kde som nemohol voliť možno na prvý pohľad jednoduché riešenie, ktoré by však vystavilo mesto riziku finančných sankcií. Čiže ten vnútorný kompas je pri rozhodovaní veľmi dôležitý. Rôzne sú, samozrejme, v tom, že komunálna politika je bližšie k ľuďom, je omnoho konkrétnejšia a rýchlejšie v nej vidno výsledky a ich dopad. V pozícii primátora Bratislavy sa cítim slobodnejší, lebo mám priamy mandát od voličov, a preto sa snažím do svojej práce dať všetky svoje skúsenosti a schopnosti, robiť ju čestne a poctivo.
Na post primátora si prišiel z vysokej politiky, bol si poslancom NR SR a ministrom školstva. Teda mal si úrad, v ktorom si mohol rozhodovať. Primátor je však závislý na svojom zastupiteľskom zbore – do akej miery môže plniť svoj volebný program, ak sú poslanci vo väčšine inak hodnotovo orientovaní? A to tí tvoji teda sú...
– Na to sa často zabúda, že o zásadných otázkach majetku a financií nemôže rozhodnúť primátor sám, ale musí to schváliť mestské zastupiteľstvo. Napriek politickej odlišnosti sa nám v drvivej väčšine podstatných hlasovaní a rozhodnutí spolu so zastupiteľstvom podarilo nájsť zhodu a posúvať veci dopredu, či už išlo o mestské financie a proces oddlžovania mesta, naštartovanie nosných dopravných projektov – opravu Starého mosta, nákupy nových trolejbusov, električiek, a autobusov, nových cyklotrás a ďalších. Ja sa už dlhé roky riadim zásadou, že cieľom mojej politiky nemajú byť silácke gestá pre publikum, ktoré často vedú do „politických zákopov“ a nič sa nepohne dopredu, ale snaha hľadať zhodu, hľadať cestu, ako sa to dá. Vďaka tomu, že postupne tento prístup zvolilo aj zastupiteľstvo, sme mohli pohnúť podstatné veci v meste dopredu.
Zvíťaziť v „bašte pravice“ s podporou ľavicovej strany a sám sa k ľavici hlásiaci – to bol nielen úspech, ale predovšetkým prekvapenie. Ale nebolo to tak trochu Pyrrhovo víťazstvo? Bratislava sa topila v dlhoch, čakal ťa nezaplatený hokejový štadión, zlý stav ciest a zlyhávajúca mestská doprava, nedoriešené PKO... Ako sa v tom hľadali priority na riešenie? A videli ich tak aj poslanci?
– Na jednej strane máš pravdu, že mesto som prebral v naozaj zlom stave: finančne, s nevýhodnými zmluvami, nezaplatenými faktúrami, ale aj s kultúrou rozhodovania za zavretými dverami. Na druhej strane je prirodzené, že ľudí dnes nezaujíma, čo bolo pred rokom 2010, chcú vidieť zmenu, zlepšenie stavu mesta. Preto dnes hovoríme ľuďom, že základnou otázkou volieb nie je, či Bratislava vyriešila všetky svoje problémy, ale či je dnes mesto v lepšom stave ako pred štyrmi rokmi, či sme ho v tých zásadných oblastiach posunuli dopredu. A ja, ale nielen ja, ale aj nezávislé hodnotenia hovoria, že jednoznačne áno. Že sme ho finančne ozdravili a znížili dlh o 40 mil. eur je fakt. To, že Transparency International vyhodnotila mesto ako 4. najtransparentnejšiu samosprávu, je fakt. To, že sme získali 300 mil. eur na riešenie najväčšieho problému mesta – dopravu, je fakt, lebo vďaka tomu opravujeme Starý most a po dvadsiatich rokoch predlžujeme električkové trate v meste a tiež obnovujeme vozový park MHD. To, že sem prúdi čoraz viac turistov a renomovaný magazín The Economist nás zaradil k skokanom v kvalite života, je tiež fakt. Viem, že máme ešte mnoho práce pred sebou, aby sme mohli byť spokojní, ale ten posun vpred je nesporný.
K tomu zníženému dlhu – oznamuješ ho aj na bilbordoch. A ja som počula som jedného dôchodcu, že to ho nezaujíma, on chce vedieť, čo si urobil pre neho – ako sa mu pod tvojím vedením zlepšil život, sociálne služby, doprava...
– Ak ako dôchodca využíva MHD, potom sa mu určite zvýšil alebo zvýši každodenný komfort dopravy v tom, že už využíva alebo čoskoro bude využívať úplne nové trolejbusy, električky a autobusy. Ak je z Petržalky, o rok bude môcť prejsť do centra mesta bez zápchy na moste novou električkovou traťou, ak je z Dúbravky, bude mať čoskoro úplne zrekonštruovanú trať, kade pôjde električka rýchlejšie a pohodlnejšie. Možno využíva služby jedného z troch domovov seniorov, ktoré sme zmodernizovali, a takto by sa dalo pokračovať. Ak máš na mysli sociálne služby – napriek znižovaniu dlhov sme práve v sociálnej oblasti a školstve neškrtali výdavky. Ale svojou otázkou sa dotýkaš podstaty môjho pôsobenia, a preto to nechcem obísť. Ja veľmi dobre viem, že ten úsporný režim, ktorý sme tu nastavili, nie je populárny, lebo šetrenie sa vždy niekde prejaví. Ale ak sme zdedili mesto vskutku na „gréckej“ ceste, zadlžené až po uši na mieru 120 % bežných príjmov, potom bol ozdravný režim jediný možný zodpovedný prístup. Ak by sme to neurobili, dnes by sme o žiadnych nových trolejbusoch, električkách nehovorili, pretože by sme ich nevedeli spolufinancovať. Čiže to, že dnes je naše mesto finančne ozdravené, má dopad na každodenný život aj rozvoj mesta.
Povedzme, že ten najhorší čas má mesto za sebou – dlh už nie je hrozivý, teraz môže nastať fáza rozvoja. Voliči neveľmi čítajú volebné programy, rozhodujú sa aj emotívne. Napríklad – keď dám hlas Ftáčnikovi, tak sa o štyri roky budem voziť rýchlodráhou..., alebo moji rodičia budú môcť žiť v krásnom seniorskom domove..., alebo naše deti si budú môcť prenajať byt za normálne ceny v nájomnom dome. Máš takéto jednoducho čitateľné plány?
– Vidím, že si môj volebný program čítala veľmi pozorne (smiech). Ale vážne, presne takto som sa ho snažil vystavať, s konkrétnymi plánmi. Podstatné na nich je však to, že na rozdiel od iných kandidátov to nie sú len sľuby, ale stoja na pokračovaní naštartovaných projektov. V týchto dňoch odovzdávame do užívania nový nájomný dom s 48 bytmi, a v tom chceme v najbližších rokoch pokračovať. Máme pripravený projekt predĺženia električky až na juh Petržalky, ktorý bude môcť byť financovaný preto, lebo sme presvedčili Európsku komisiu o potrebe podpory verejnej dopravy v našom meste. Rovnako je to s obnovou vozového parku MHD. Rovnako Európska únia bude podporovať obnovu detských jaslí, o tieto zdroje sa tiež budeme uchádzať. Podstata mojich plánov je v tom, že ich môžem prezentovať ako realistické len preto, že sme si na rozvojové projekty, na zlepšovanie kvality života v meste vytvorili finančný priestor ozdravením mestskej kasy, znížením dlhov. Bez toho by mesto bolo stále v dlhovej pasci a o rozvoji by sme mohli len snívať.
Tvoja konkurentka v minulých voľbách Magdaléna Vášáryová ťa nazvala predsedom družstva. Na rozdiel od jej protežanta (Iva Nesrovnala) vraj neovládaš jazyky a neštudoval si v zahraničí...
– To by som asi nechal bez poznámky, lebo hovorím plynule po anglicky, rusky a čiastočne nemecky a poľsky. Alebo snáď len toľko, že moja konkurentka sľubovala pred štyrmi rokmi do dvadsiatich mesiacov funkčnú dopravu v meste a práve ten istý Ivo Nesrovnal sa ako šéf najväčšieho klubu SDKU k jej programu prihlásil. Preto by sme sa ho mohli opýtať, či tento záväzok naplnil, ale dnes sa tvári, že to nikdy nezaznelo. 
Práve tento protikandidát na bilbordoch oznamuje, že Bratislava síce nie je Mníchov, ale možno ju rovnako dobre viesť. Znie to sympaticky, a zároveň ako kritika. Skús na to odpovedať...
– Čo iné ako to, že Bratislava je vedená zle, má povedať môj vyzývateľ? Ale k podstate veci. Porovnávať dlhé roky zodpovedne spravované mestá ako Mníchov či Viedeň s Bratislavou, v ktorej dlhé roky nebolo napríklad investované do údržby a opráv ciest, kde sa za 20 rokov nepredĺžila sieť električkových tratí ani o meter a o nosnom dopravnom systéme sa donekonečna len hovorilo a projektovalo, a dnes sa reálne buduje, alebo kde si mesto dlhé roky rozparcelovali strany a my dnes riešime množstvo pochybných zmlúv z minulosti, takéto porovnanie je pomerne lacnou demagógiou. Ja hovorím, že Bratislava je dnes v podstatne lepšej kondícii, zvrátili sme kurz z „gréckej cesty“ k ozdraveným mestským financiám, zásadne sme zvýšili transparentnosť, najviac zdrojov – 300 mil. eur – sme získali a investovali do riešenia hlavného problému mesta, mestskej dopravy, popritom sme zrealizovali množstvo menších projektov, ako otvorenie Starej tržnice, mestských hradieb, postavili nájomný dom a ďalšie. Ja teda nehovorím, čo by Bratislava mohla byť, ale konám v tom, aby postupne lepšia bola.
Ty si rodený Bratislavčan, zasadený do tohto mesta aj kultúrne, vyrastal si v Detskej rozhlasovej dramatickej družine, tvoj brat je známy šachista... Nezdá sa ti, že práve ten duch mesta, kde sa už v detskom veku spoznávali budúce veľké hviezdy, sa vytratil? Centrá voľného času sú akoby naozaj len centrami na zabitie voľného času, na zábavu. Akoby im chýbala ambícia byť centrom kultúry...
– To už hovoríme o širšom probléme, ktorým je miesto kultúry v spoločnosti, význam, ktorý jej pripisujeme a v nadväznosti na to, koľko zdrojov sme schopní a ochotní do nej investovať. Čo sa týka komunálnej sféry, bolo predovšetkým veľkou chybou, že po revolúcii sa mnohé priestory, kde v minulosti fungovali rôzne záujmové krúžky či súbory, rozpredali a teraz pociťujeme ich nedostatok. Naše centrá voľného času plnia veľmi dôležité úlohy, podobne ako základné umelecké školy. Keby si videla tie talenty, ktoré sa tam rodia, to je radosť pozerať a počúvať!
Na druhej strane narastá početnosť rôznych občianskych iniciatív. Aj v Bratislave sa zvyšuje počet ľudí, ktorým nie je ľahostajné. kde a ako žijú. Ty si otvoril kľúčové rozhodovania o meste, a paradoxne, zožal si za to aj kritiku. Čím si to vysvetľuješ? Hovoríme o demokracii, ale v podstate si želáme, aby niekto „vládol“, a my mu potom budeme môcť nadávať, že nevládne dobre?
– Nemám na to takýto kritický pohľad, aj keď cielené vytvorenie priestoru pre názory, ktoré sú často kritické voči mestu, nie je asi najlepší marketing ... Ale to nie je podstatné. Ak sme pred štyrmi rokmi mysleli vážne náš záväzok a cieľ otvoriť mesto verejnej kontrole a viac ľudí vtiahnuť do spolurozhodovania, potom musíme byť pripravení na vyššiu mieru kritiky. Neberiem ju negatívne, ale ako prínos, ktorý robí naše rozhodnutia lepšími. Aj sa to viackrát osvedčilo. Okrem toho som presvedčený, že demokratický politik 21. storočia musí byť pripravený počúvať verejnosť a diskutovať s ňou celé volebné obdobie, nielen pred voľbami.
Bratislava je bránou na Slovensko. Ale kto sa ju pokúsi otvoriť cez jej Hlavnú stanicu, tak má dosť. Od hál, nie najlepšie fungujúcich služieb, špiny, neporiadku. Kedy sa tá brána otvorí tak, ako má?
– To sme pri tých zdedených kostlivcoch. Môj predchodca podpísal bezprostredne pred odchodom zmluvu, ktorou dal investorovi čas do roku 2016, aby tento odovzdal mestu zrekonštruovaný priestor pred stanicou. Pozor, hovorím priestor pred stanicou, nie stanicu, tá patrí železniciam, a tiež je tam zmluva, dokonca na 50 rokov. Môj predchodca nás teda dostal do situácie, kedy sme mali čakať 6 rokov. My sme sa s tým neuspokojili a hľadali sme spôsob, ako si vo vzťahu s investorom urobiť poriadok, aby začal stavať a splnil svoj záväzok. Až keď bude jasné, že sa tak nestane, prichádza možnosť vypovedania zmlúv. Doposiaľ však našou úlohou bolo s ním rokovať a hľadať riešenia, pretože to je najskoršia cesta k rekonštrukcii a kultivácii tohto priestoru.
Od mnohých tvojich voličov som počula, že máš u nich na rováši, lebo nepoznajú hlavné mesto, ktoré by nemalo električkovú dopravu z hlavnej stanice do centra. Doprava je vôbec boľavý problém...
– Doprava je najzložitejší problém Bratislavy, a preto práve do jej riešenia smerujeme historicky najvyšší objem zdrojov – 300 mil. eur, ktoré sme získali z EÚ. Obnovujeme vozový park MHD, opravujeme električkové trate, predlžujeme trolejbusové trate, opravujeme odstavený Starý most, budujeme električkové spojenie s Petržalkou, postavili sme integrovanú „viedenskú“ zastávku, budujeme cyklotrasy. Všetko preto, aby sme ľuďom ponúkli lepšiu, kvalitnejšiu alternatívu voči autám, aby ulice boli menej upchaté. Ale aby som neobišiel ani to spojenie centra so stanicou. Dôvod, prečo Bratislavský samosprávny kraj ako dráhový úrad odstavil električkovú trať, bol práve v tom, že sa do jej údržby v minulosti dlhodobo neinvestovalo. My ju dnes opravujeme, napriek tomu úspornému režimu, o ktorom som už hovoril. Dovtedy spojenie zabezpečuje linka X13, ktorá je výrazne využívaná.
Aj ty si volič: povedz, prečo by si si vybral svoj program, a nie program Milana Kňažka, Iva Nesrovnala či ďalších kandidátov?
– Programy sú dôležité. Dôležitejší ako sľuby je však pohľad na reálne skutky kandidátov, aké sú za nimi výsledky. Na ich základe je možné porovnať, ktorý z kandidátov má najlepšie predpoklady kompetentne viesť naše hlavné mesto. Takisto si práca primátora vyžaduje plné nasadenie, človeka v dobrej kondícii. Teda nasadenie a komunálne skúsenosti sú podstatné. Ja mám za sebou praktickú skúsenosť s vedením mesta v ťažkých finančných pomeroch a pri všetkej nespokojnosti, ktorá je prirodzená, hovorím, že sme sa k Bratislave správali zodpovedne, tak, ako sa zodpovedne správame k tomu, čo máme radi. Preto je dnes mesto v lepšom stave, ako bolo pred štyrmi rokmi: finančne ozdravené, neporovnateľne transparentnejšie, s reálne naštartovanými alebo zrealizovaným projektmi, ktoré zlepšia situáciu v mestskej doprave, a ďalšími výsledkami. Som presvedčený, že nie pekné sľuby, ale reálne výsledky práce a dostatok skúseností viesť naše mesto by mali rozhodovať.
Ďakujem za odpovede, držím palce voličom, nech sa rozhodnú správne.
