Džungľu sme nechali
v hanbe

Vládnuť by tu chcel ledakto, no málokto na to naozaj má – potrebné vlohy. Sme národ už povestný svojou kritikou, kritizujeme radi, všetko, všetkých, všade a tento proces sa zďaleka neskončil. Tak, ako všetko vyzerá jednoduché a ľahučké na prvý pohľad a z diaľky, precitnutie nastáva hneď vo chvíli skúšky. Zainteresovaní a tak dobre znalí veci zrazu zisťujú prítomnosť toľkých faktorov, o ktorých existencii nemali ani najmenšieho poňatia! Presvedčili sa o tom talentovaní „kúpeľňoví” speváci, keď ich okrem hlasiviek zradili nezastaviteľnou triaškou aj vlastné kolená. To sa im predsa ešte nikdy nestalo! Podobne ako futbalistovi, ktorý s prehľadom vymetá pavučiny v tréningovom penaltovom rozstrele. Ani on nikdy predtým nepochybil! Až kým...

Načúvam pozorne obavám i hodnoteniu samozvaných kritikov, no chýba mi konštruktívne riešenie, cesta von zo závozu. Terajšia vláda kritizovala tú predošlú za mnohé chyby a je potrebné jedným dychom dodať, že správne... až kým neskúsila vládnuť sama, pričom sa nevyhla ani chybám, na ktoré predtým toľko poukazovala. Momentálne tu máme džungľu a nech sa džungľa na nás nehnevá za prirovnanie, keďže aj tú už stav našej spoločnosti dávnejšie nechal v hanbe. Politici podnecujú občanov, aby sa navzájom naháňali, nadávali si, nenávideli sa a zabudli na prapočiatok sporu i jeho strojcu. 

Kto chce vládnuť, potrebuje vodcovské kvality a schopnosť vziať na seba zodpovednosť za smerovanie. Preto mu bola daná dôvera, preto bol zvolený, preto ho ľudia vyslali ako svojho zástupcu. Niektoré rozhodnutia elity však poukazujú na priepasť medzi jej ponímaním vecí a realitou samotnou. Rôzne podporné marketingové akcie, vopred odsúdené na neúspech, tento nesúlad iba dokresľujú. Ľudia prestali veriť svojim vyslancom a oni to navyše ešte ani nepochopili.

Naozaj, prečo už dávno neboli zvolané v nejakom exponovanom čase okrúhle stoly, nech si každý utriedi fakty, názory a príčiny, na základe ktorých by sa dokázal lepšie rozhodnúť? Prítomní by boli odborníci z rôznych „táborov“ a diváci by sa mohli zamýšľať a rozhodovať o budúcej voľbe. Čím viac sa predstavitelia štátu takému názorovému stretu vyhýbajú, tým väčší je priestor na zbytočné špekulácie. Nezakazovať iný pohľad, neupravovať štatistiky a priznať aj potenciálne komplikácie.

Ľudia by mnohé veci po logickom vysvetlení a neprekrúcaní azda skôr prijali.

(Autor je futbalový tréner a mentor, žije v meste Birtinya, štát Queensland, Austrália.)